Úvod do štúdia hermetizmu 10

Z toho, čo už bolo povedané, je dostatočne zrejme, že jediným kandidátom pôvodu hermetiky na zemi je Egypt. Ešte výraznejšie to vyplynie v nasledujúcom oddiely, kde budeme zvažovať vek hermetiky, a preto sa tu iba zameriame na niektoré zjavne egyptské prvky, ktoré nachádzame v hermetických textoch.

čítaj celý článok / exkluzívne / publikovaný 05. októbra 2007

Zo stratených hermetických kníh

Ale, čo je človek? Čo iné než telo a duša. Pamätaj, drahý Asklépios, že ktokoľvek nie je dušou, nie je ani Zvrchovanou Mysľou, ani telom. Je totiž rozdiel medzi tým, čo sa stáva telom človeka, a tým, čo k nemu prichádza ešte okrem toho. Ako by sa mal teda nazývať ozajstný človek, ó, Asklépios, a čo je človek? Nesmrteľné súčasti každého človeka. Súčasti každej živej bytosti sú jednou časťou sveta, ale výlučné súčasti človeka sú zároveň v nebi, na zemi, vo vode a vo vzduchu. Práve tak ako je telo podivuhodne vymodelované v lone, tak je i duša v tele.

čítaj celý článok / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 9

„Zaujímavé svedectvo o vplyve Egypťanov a neskôr Hyksósov na Kréte nám poskytli tu nájdené lineárne texty A a B. Zatiaľ čo dokumenty písané lineárnym písmom typu A obsahujú miery, ktoré sa zdajú byť priamo odvodené z egyptských, neskoršie lineárne texty typu B zas miery používané na Prednom východe. Vo vnútri Európy bolo ich pôsobenie pravdepodobne ešte prenikavejšie. Je totiž nápadné, že ich príchod sa kryje s inak nevysvetliteľným vznikom únetickej kultúry, ktorá stojí v základe vzniku keltskej civilizácie, ktorej centrum bolo práve v Čechách.“

čítaj celý článok / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 8

Aristoteles bol Alexandrovým učiteľom a preto najmä pre neho iste nebolo ťažké, aby si zaistil prísun kníh z vyrabovaných chrámových knižníc, ktoré boli považované za vojnovú korisť. I keď Aristoteles nebol v osobnom styku s Alexandrom Macedónskym potom, čo sa vydal na svoje vojenské ťaženie, je veľmi dobre predstaviteľné, že na Alexandrov rozkaz boli ulúpené egyptské duchovné diela zaslané práve jeho učiteľovi. Ako sme poznali, egyptská múdrosť bola vždy na prvom mieste medzi tým, čo si dobyvateľ cenil.

čítaj celý článok / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 7

Keď listujeme knihami gréckych autorov, neustále sa stretávame s tvrdeniami, že prevažná časť gréckych filozofov odchádzala do Egypta, aby sa tam vzdelávala. Dnes dokonca vieme, že i tí, o ktorých sme nepočuli, že putovali do Egypta, sa mohli zoznámiť s egyptskou múdrosťou z prvej ruky priamo v Grécku. Niektoré územia Grécka boli pravdepodobne už od archaickej doby pod priamym egyptským vplyvom. V priebehu rokov boli podrobované i ďalšie oblasti dnešného Grécka. Egyptský vplyv musel byť veľmi decentný, pravdepodobne ešte viac, než v prípade Ríma a jeho provincií.

čítaj celý článok / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 6

„Je teda veľmi pravdepodobné, že k určitým stykom Egypta a Indie mohlo dochádzať už vo veľmi vzdialených dobách a mohli byť omnoho častejšie, než by sme si mohli predstaviť. Nie je totiž ani zďaleka vylúčené, že bájna zem Kuš je totožná s dnešným Kašmírom.“

čítaj celý článok / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 5

Pri čítaní hermetických filozofických textov si nemôžeme nepovšimnúť rôzne kultúrne vplyvy. To viedlo učencov od 17. storočia k hľadaniu ich pôvodu a dalo príčinu otázke, či pochádza hermetika z Egypta, z Grécka alebo z Iránu. Súčasné bádania i svedectvo samotných hermetických textov síce jasne ukazujú, že zemou pôvodu je jednoznačne Egypt, ale skôr než sa budeme zaoberať argumentami svedčiacimi v prospech takého záveru, pozrime sa v krátkosti na domnienky prisudzujúce hermetiku iným kultúram.

čítaj celý článok / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 4

V každom prípade môžeme povedať, že vznik sveta, ako je popísaný v Starom zákone v 1. knihe Mojžišovej, je zjavne skrátenou verziou Poimandra a Kázanie na hore z Nového zákona je zase prevzaté z 13. dialógu Corpus hermeticum, z čoho vyplýva, že hermetické poňatie je staršie. Keby chcel Casaubon skutočne zistiť pravdu (tvrdí, že hermetické pojednania boli napísané v 2. až 3. storočí po Kristovi, viď „Úvod do štúdia hermetizmu III“, pozn.red.), mohol použiť metódu logického porovnania daných miest v Biblii a hermetických pasáží. To však neurobil.

čítaj celý článok / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 2

Mnoho ľudí si pod pojmom „hermetizmus“ predstavuje alchymistov, astrológov alebo kabalistov Prahy Rudolfa II. Z toho vyvodzujú, že hermetizmus je s týmito náukami totožný. To je však veľký omyl. I keď alchymisti, astrológovia a kabalisti všetkých dôb boli skutočne hermetikmi, bolo tomu tak preto, že boli vyznavačmi hermetickej filozofie. Predmety ako alchýmia alebo astronómia je možné zjednodušene považovať za technické aplikácie. Kabala je vo svojej kozmologickej časti s hermetizmom totožná. Nepochybne práve za túto časť egyptských náuk Židia ďakujú Mojžišovi, ktorý ju dlhé roky študoval v Heliopoli (biblickom One).

čítaj celý článok / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 3

V rodine svetových filozofií je hermetizmus úplne ojedinelý svojou dokonalou stavbou, ktorú je snáď možné prirovnať len k takým filozofickým systémom, ako sú indické védy a buddhizmus. Jeho koncepčné kvality môžeme doceniť len vtedy, keď si uvedomíme, že žiadna myšlienková sústava nemá nádej priviesť žiaka k poznaniu, pokiaľ nerešpektuje všeobecnú ľudskú psychológiu v tom zmysle, ako rôzni ľudia pristupujú k skutočnosti. Tejto úlohy sa svojou prepracovanou štruktúrou dokonale zhostil práve hermetizmus a preto je pre nás dôležité, aby toto filozofické učenie bolo znovu obnovené.

čítaj celý článok / archív

Úvod do štúdia hermetizmu

Je to skutočne zvláštny paradox. Od staroveku je Egypt známy ako zem nesmiernej múdrosti, kam cestovali študovať myslitelia z celého vtedajšieho sveta. Samotní Gréci, ktorí mali nadmieru prezieravý postoj k ostatným národom, ktoré paušálne nazývali „barbari“, si Egypt nesmierne vážili a priznávali, že za „grécky zázrak“ môžu ďakovať iba svojim učencom, ktorí boli vyškolení v Egypte. K tomu je možné dodať, že z perspektívy našich súčasných znalostí sa ani nezdá, že by tieto poznatky a náuky dokázali akýmkoľvek spôsobom rozviesť. Preto grécku múdrosť nemožno považovať za dovŕšenie egyptského odkazu, ale skôr za jeho úbohý odvar. I napriek tomu však v akejkoľvek príručke o filozofii a o jej dejinách nenachádzame ani zmienku o egyptskej filozofii. Čitateľ by tak ľahko mohol nadobudnúť dojem, že všetok intelektuálny život a štúdium prírody začína až u Grékov. V týchto knihách nie sú obvykle zmienky ani o významnej a veľmi rozsiahlej filozofickej sústave Ďalekého východu.

čítaj celý článok / archív