Falošné mýty okolo križiackych výprav

Otázka: Niektorí autori tvrdia, že križiacke výpravy, to boli agresívne vojny proti mierumilovnému islamskému svetu. Čo si o tom myslíte vy?
Odpoveď prof. Maddena:

Ťažko je predstaviť si, ako môže niekto, kto skutočne pozná historické zázemie, niečo také tvrdiť. Pôvodný cieľ prvej križiackej výpravy - ako je uvedený v pápežskej výzve a v početných križiackych výsadných listinách - to bola reakcia na agresiu moslimov voči kresťanom na východe a išlo o opätovné získanie území kresťanských vlastníkov, ktoré si medzitým privlastnili moslimovia.

Mnohí nepriatelia križiackych výprav tvrdia, že i keď križiaci nosili kríže a rôzne náboženské symboly, išlo im len o zhohatnutie a o získanie teritórií. Aký je váš názor na toto?

Toto pomerne zastaralý pohľad, ktorý teraz už učenci zväčša odmietajú. Ten bol založený na viktoriánskej skúsenosti s kolonializmom, ktorý však nemá žiadnu náväznosť na stredoveké križiacke výpravy. Teraz už vieme, že tie sa finančne takmer v žiadnom prípade materiálne nevyplácali. Križiaci často seba a svoje rodiny úplne finančne vyčerpali, aby mohli uhradiť náklady na svoje výpravy. Ak niečo počas nich získali (a to sa nestávalo často), to nikdy nepresahovalo náklady. A väčšina križiakov nemala záujem zostať na východe, ale chceli len splniť svoj sľub a potom sa vrátiť domov tak rýchlo, ako bolo možné.

Niektorí hovoria, že križiacke výpravy boli čosi ako stredoveký kolonializmus pod náboženským rúškom. Je to pravda? Mohli by ste sa k tomu vyjadriť?

Kolonializmus - ak má vôbec nejaký význam - si vyžaduje niektoré veci: v prvom rade domovskú krajinu, ktorá financuje a riadi koloniálnu expanziu, ďalej koloniálnu vládu, naviazanú na domovskú a koloniálnu politiku exploatácie v kolónii. Križiacke výpravy nič z tohto nemali. Tie nepodporovala žiadna domáca krajina. Financovali a podnikali ich jednotlivci v kresťanskom svete pre svoju vlastnú dušu a pre spoluveriacich v zahraničí. Vlády v križiackych štátoch boli nezávislé a nemali spojitosť so žiadnom európskou krajinou. A Európania nemali koloniálnu politiku a nešlo im o exploatáciu Východu. Prevažujúcim účelom Jeruzalemského kráľovstva bolo strážiť posvätné miesta a životy kresťanských pútnikov, ktorí ich navštevovali.

Možno historicky obhájiť nasledujúcu tézu: I keď Západ po siedmej a poslednej križiackej výprave stratil politickú kontrolu nad Svätou zemou a Blízkym východom, úsilie kresťanov v 11. až 13. storočí zastavilo výpady moslimov na Európu a tým sa zabránilo tomu, aby sa európska pevnina stala v stredoveku moslimskou?

Toto v niekoľkých prípadoch neplatí. Siedma križiacka výprava vlastne nebola poslednou. Tie pokračovali až do 16. storočia. Známa bitka pri Lepante v roku 1571, to bola tiež križiacka výprava. Katolíci síce stratili pevninu, ale Cyprus a Rhodes si udržali celé stáročia. Ja som presvedčený, že je férové povedať, že križiacke výpravy zdržali postup moslimských impérií - zvlášť Otomanského - smerom do Európy dosť dlho na to, aby sa Európania mohli účinne brániť. Ja nepochybujem, že keby tu križiackych výprav nebolo, západná Európa by sa bola ocitla v moci moslimov rovnako ako juhovýchodná.

Štvrtú križiacka výpravu vidia niektorí v najnegatívnejšom svetle. Vy ste túto križiacku výpravu podrobne študovali. Mohli by ste sa vyjadriť k niektorým mýtom ohľadom štvrtej križiackej výpravy?

Najväčším mýtom je to, že pápež Innocent III. a Doge Enrico Dandolo vraj zmenili jej pôvodný cieľ, aby si mohli podmaniť Konstantinopol. V skutočnosti však pápež niekoľkokrát zakázal križiakom pohnúť sa smerom na Konstantinopol a keď tam potom už boli, zakázal im mesto napadnúť. Takisto nie je pravda to, že križiakov viedla smerom na Konstantinopol ich nenávisť voči Grékom a závisť kvôli ich impériu. Križiaci napokon prišli do Konstantinopola na pozvanie gréckeho nástupníka trónu, ktorý im prisľúbil, že im v križiackej výprave pomôže. Križiaci napadli Konstaninopol až vtedy, keď ich grécky priateľ zradil, odmietol im vyplatiť sľúbenú odmenu alebo sa pridať k výprave. Ale aj vtedy sa pustili do neprívetivých činov až potom, keď Gréci zavraždili ich bývalého priateľa a križiakom nariadili opustiť mesto bez odmeny, bez podpory a dokonca aj bez potravín. Štvrtá križiacka výprava, to je tragédia, ale v tej zohrali dôležitú rolu Gréci a obyvatelia Latia. rozhovor s Thomasom Maddenom, profesorom St. Louis univerzity

_______________________________________________________

The American Society for the Defense of Tradition, Family and Property

http://www.tfp.org/TFPForum/western_civilisation/madden_interview.htm

Zdroj: PROP



Článok je v sekcií - Spoločnosť, Krajiny a Národy / Zakázané dejiny