Zakázaná egyptológia 8

Skupiny, ktoré mali prístup k starým znalostiam prvého obdobia, pracovali tajne, ale aktívne. Tiež Kopernik sa behom svojich talianskych štúdií v Padove zoznámil s pytagorejskými spismi a tiež s novoplatonizmom. Rovnako ako Leonardo da Vinci ani Mikuláš Kopernik nebol pôvodcom teórií, ktoré vyslovil. Iba mal dostatok odvahy k tomu, aby zverejnil poznatky, ktoré nadobudol pri čítaní starých prameňov.

On totiž už v roku 438 po Kristovi napísal grécky filozof Proklos (410-485 n. l.) vo svojom komentári k Platónovmu dielu „Timaios“ nasledujúcu vetu:

„V každej z planetárnych sfér existujú neviditeľné hviezdy, ktoré rotujú spolu so svojimi sférami.“

Kopernikove teórie z roku 1543 boli preukázateľne opakovaním starých znalostí. Na konci štvrtej knihy svojho komentára k „Timaiovi“ Proklos pokračuje:

„Držať sa orfických rodokmeňov je pytagorejské. Grékom sprostredkoval poznatky o bohoch až Pytagoras, čerpal ich z orfických legiend.“

Čo sú orfické legendy?
Orfizmus je tajná náuka, preukázateľná už v 6. storočí pred Kristom. Svojich prívržencov mala predovšetkým v južnom Taliansku a v Attike. Poloboh Orfeus, syn múzy Kalliope a riečneho boha Oiagra, dostal podľa gréckej mytológie behom svojho pobytu v podsvetí sväté spisy od boha Hádesa. Hádes však nebol ich autorom, spísal ich Apollón, ktorého Gréci stotožňovali s egyptským Hórusom. To naznačuje, že i pôvod orfizmu treba hľadať v starom Egypte. Orfici verili v posmrtnú odmenu i trest, rovnako ako starý Egypťania. Potrestanie vyzeralo podľa orfikov tak, že človek musel v podsvetí pracovať pre tamojších bohov ako otrok.

Pokračuje táto tradícia dodnes?
V auguste 1997 mi zatelefonoval dr. Florian Huber, organizátor Orda et Mensura, piateho metrologického kongresu v Mníchove. Povedal, že si prečítal moje tézy v „Hviezdnej bráne pyramíd“ a spýtal sa, či sa nechcem kongresu aktívne zúčastniť. Mal sa konať v mníchovskom Nemeckom múzeu.

Pozvaných bolo mnoho uznávaných profesorov a vedcov, ktorí na stretnutie prišli z Nemecka, USA, Veľkej Británie, Španielska a Rakúska. Bolo pre mňa veľkou cťou prednášať pred tak vybraným auditóriom. Kongres prebiehal od 4. do 7. septembra 1997. Mal som príležitosť viesť rad zaujímavých rozhovorov so zástupcami súčasnej vedy. Hneď prvý deň ma prekvapil americký asýrológ profesor Marvin A. Powell z univerzity Nothern Illinois. Prehlásil totiž, že z dosiaľ objavených 500 000 klinopisových tabuliek bolo zverejnené iba dvadsať percent. Ďalších osemdesiat percent je už síce preložených, ale verejnosti sú neprístupné. Profesor Powell netušil, že nie som práve tradičným vedcom a preto hneď bezstarostne pripojil vysvetlenie, prečo sú klinopisové texty verejnosti upierané: „Klinopisové tabuľky obsahujú nespočetné množstvo informácií o astronómii, cudzích planetárnych sústavách, návštevníkoch z hviezd a o vzniku ľudstva. Tieto údaje by náš svetonázor postavili úplne na hlavu. Keby sme ich publikovali, iba by sme nahrávali Dänikenovým učeníkom...“

Behom diskusií s účastníkmi kongresu som rýchlo spoznal, že sa jedná o uzavretú kastu. Mnoho vedcov bolo členmi orfikov a slobodomurárov a zrejme veľmi dbalo o udržiavanie tradícií.

Slobodomurárstvu je veľmi blízka „Naometria“ württemberského Simona Studiona z roku 1592. Jedná sa o mystickú matematiku, znalosti o rozmeroch chrámu nového Jeruzaléma a o základ mýtického počtového umenia. Stavebný sloh renesancie bol významne ovplyvnený astronomickou geometriou, ktorej stopy môžeme dodnes obdivovať napríklad v talianskej Florencii. Toto mesto si môžeme prezerať s ešte väčším záujmom, pokiaľ vieme, že miestne bratstvá vedeli o existencii Nového sveta zrejme už dlho pred objavnou plavbou Kryštofa Kolumba.

Objavenie Ameriky teda nebola náhoda?
V jaskyni Franchthi v južnom Grécku našli archeológovia v jednotlivých po sebe nasledujúcich pohrebných vrstvách (najstaršia pochádzala z 2. tisícročia pr. n. l.) obsidián. Jedná sa o vulkanické sklo, po ktorom bol v prehistorických obdobiach veľký dopyt. Najnovšie laboratórne analýzy ukázali, že obsidián z jaskyne Franchthi pochádza zo 160 km vzdialeného ostrova Melos. Tento prvý preukázateľný námorný obchod musel pokračovať a rozširovať sa ešte v ďalšom tisícročí. Obsidián z Melu totiž nebol nájdený iba na rôznych miestach v južnom a severnom Grécku, ale tiež v Egypte.

Avšak prvé prieskumné plavby, o ktorých sa dochovali i písomné záznamy, boli vypravené z Egypta. Slúžili i k obchodným účelom a získavaniu surovín. Už pred viac ako 7 000 rokmi brázdili egyptské lode Stredozemné more a dopravovali do svojej domoviny drevo. V Egypte žiadne lesy neboli a potrebné drevo sa muselo dovážať z iných zemí. Naši vedci sa dodnes nemôžu zhodnúť na tom, či sa Egypťania nevydávali i za hranice Stredozemného mora a či dokonca neoboplávali svet dávno pred Európanmi.

O ďalší rozruch medzi odbornou verejnosťou sa postarali archeológovia univerzity v Berkeley. V júli 1997 objavili egyptské hroby staré 4 500 rokov. Podľa názoru egyptológov v nich boli pochovaní robotníci, ktorí sa občas vo vedľajších úlohách objavujú na nástenných maľbách. Prieskum kostrových pozostatkov jednoznačne preukázal, že jednému z pochovaných bola amputovaná noha a dotyčný prežil tento komplikovaný chirurgický zákrok o ďalších štrnásť rokov! Pochovaných ľudí bolo celkom šesť, jeden z nich zomrel na otras mozgu a ďalší na syfilis. Veľmi podivné je to, že zmienená pohlavná choroba bola v „Starom svete“ úplne neznáma a vôbec sa tu nevyskytovala. Do Európy ju zavliekli až účastníci výpravy Kryštofa Kolumbusa a ďalší moreplavci Znamená to, že starí Egypťania boli v Amerike pred Kolumbom?

- - - pokračovanie - - -

Ukážka je z knihy: Zakázaná Egyptologie, Záhadná věda a špičkové technologie doby faraonů, Erdogan Ercivan, Vydavateľstvo: Dialog, 2005



Pôvodný preklad z nemčiny: Mgr. Tomáš Kurka

Z češtiny preložil: Ptah

Zakázaná egyptológia

Zakázaná egyptológia II

Zakázaná egyptológia III

Zakázaná egyptológia IV

Zakázaná egyptológia V

Zakázaná egyptológia VI

Zakázaná egyptológia VII




Časť v seriáli - Zakázaná egyptológia
Článok je v sekcií - Egypt / Zakázaná egyptológia