Zakázaná egyptológia 7

Antické znalosti upadli na dlhú dobu do zabudnutia. Práve z toho dôvodu bola v roku 1977 založená Projektová skupina Plinius. Štrnásť filológov, archeológov, historikov, prírodovedcov a inžinierov sa začalo zaoberať prvým úplne presným prekladom tridsaťsedem zväzkov diela „Historia Naturalis“ Plinia Staršieho (23-79 po Kristovi). Len pri korektnom preklade je možné jeho dielu správne porozumieť. Dosiaľ sa totiž o preloženie Plinia pokúšali filológovia, ktorí však nemali poňatie o technike, alebo naopak inžinieri, ktorí zase dokonale neovládali latinu.

Prečo Plinius?
Pretože práve tento rímsky učenec zhromaždil najrozsiahlejší výťah z antických prameňov. Sám nebádal, nič kriticky neskúmal, proste len celý život s príznačnou posadlosťou zhromažďoval všetky dostupné informácie. Vo svojom diele cituje takmer 500 antických autorov. Zmieňuje sa o úplných nezmysloch, napr. jednorožcoch alebo okrídlených koňoch. Súčasne však zachytil celý rad významných poznatkov. Zahynul v roku 79 po Kristovi v sírovom mračne po výbuchu Vezuvu a pri skaze Pompejí. Stalo sa tak vo chvíli, keď sa pokúšal popísať tento prírodný úkaz a všade okolo neho pršali kamene a padal dášť popola.

Spisy antických autorov – medzi nimi aj Plíniove – mali prinajmenšom od polovice 14. storočia rozhodujúci vplyv na vtedajších učencov a určovali základy našej dnešnej vedy. Niektorí bádatelia sa pustili do štúdia Aristotelových (384 až 322 pr. n. l.) spisov a vyjadrovali sa k filozofickým otázkam. Patril k nim napríklad Giovanni Pico della Mirandola (1463-1494). Italský filozof Marsilio Ficino (1433-1499), vedúca osobnosť Akademie Cosima de Medici, preložil už o niekoľko rokov skôr diela Pythagorasa, Platóna a Plotinusa (205-269 po Kristovi). Veda bola vtedy určovaná pôsobením univerzálneho génia Leonarda da Vinci (1452-1519).

Da Vinci zahájil svoju kariéru roku 1482 vo veku tridsiatich troch rokov ako maliar vo Florencii. Neovládal latinčinu ani gréčtinu. Potom spoznal Marsilia Ficina, ktorý ho zoznámil zo starými spismi. Úplne neočakávane nakreslil Leonardo da Vinci letuschopný lietajúci stroj. Jeho poznámkové zošity sú z veľkej časti písané zrkadlovým písmom a dochovali sa v nich dokonca skice vrtulníku poháňaného silou ľudských svalov. Jeho géniu je pripisovaný okrem iného vynález ponorky a potápačského zvonu. Behom pitiev mŕtvol sa dobre zoznámil s ľudskou anatómiou... Vo výpočte jeho všestrannosti by sa dalo pokračovať, ale na druhej strane sa mu nikdy nepodarilo tieto technické stroje skutočne postaviť a vyskúšať.

Prečo da Vinci nedokázal svoje vynálezy realizovať v praxi?
Možno preto, že nebol skutočným duchovným otcom zmienených technických myšlienok. Možno ich iba opísal v medicejskej knižnici. Potom, čo niektoré osoby získali prístup k utajovaným prekladom, založili Medicejskí koncom 15. storočia vo Florencii inštitúciu nazvanú Academica Platonica, ktorá bola vybudovaná podľa vzoru Platónovej Akadémie. Pozorovanie a meranie prírodného sveta sa od tej doby rozbehlo míľovými krokmi. Z ničoho nič bol roku 1609 objavený ďalekohľad, roku 1618 mikroskop, roku 1622 logaritmické pravítko, 1641 teplomer a 1644 barometer. Najvýznamnejších poznatkov bolo dosiahnutých, keď začali vedci pomocou ďalekohľadov pozorovať oblohu. V roku 1610 zverejnil Galileo Galilei (1564-1642), vtedajší profesor na univerzite v Padove, svoje pozorovania Mesiaca a planét. Vyvodil z nich záver, že Mesiac, Zem i planéty sa otáčajú okolo Slnka. Už dánsky astronóm Tycho de Brahe (1546-1601) sledoval dráhy planét, ale bez ďalekohľadu. Pravdaže až Galileiho teórie vzbudili väčšiu pozornosť a sám pápež ich formálne odsúdil a zakázal. Galileov súčasník Giordano Bruno (1548 až 1600) bol dokonca za rovnaké myšlienky upálený na hranici. Dovolil si totiž tvrdiť, že ľudský život na Zemi nie je jedinečný a že vo vesmíre môže existovať rad podobných planét, na ktorých môžu žiť rozumom obdarené bytosti. Je možné všetky zmienené skutočnosti vysvetliť iba opätovne získaným prístupom k prastarým znalostiam?

Vo Francúzsku, Anglicku a Nemecku sa začali učenci skutočne zamýšľať nad starými vedomosťami prvotného obdobia existencie ľudstva. Jedná sa o dobu, kedy mal človek k bohom najbližšie. V antickej literatúre je označovaná ako „zlatý vek“. Napokon za to, že sa tieto znalosti dostali v 8. storočí cez podrobené Španielsko do celej Európy, vďačíme militantnej energii islamu. Keď v 15. storočí Španieli svoju zem znovu oslobodili, pokúšala sa inkvizícia zlikvidovať všetky cudzie, tj. židovské a islamské, vplyvy. V tej dobe však v Španielsku panovali ezotericky naladení králi, ktorí okrem iného nechali pátrať po legendárnom raji a prameni života.

Zatiaľ čo v Novom svete prebiehalo pátranie po prameni života, v Európe došlo k rozkolu v kresťanskej cirkvi. Ľudia typu Martina Luthera (1483 až 1546), profesora teológie na univerzite v saskom Wittenbergu, kritizovali kresťanskú vrchnosť. V roku 1517 zverejnil Luther spis odsudzujúci kupčenie a odpustky. Diskusie prudko eskalovali a Luther sa skoro stal vodcovským teológom nezávislej protestantskej cirkvi pôsobiacej v celej severnej Európe. Španielsko, Portugalsko a Taliansko síce zostali prísne katolícke, ale i ony pocítili pôsobenie protestantizmu. K ďalším reformátorom patrili Ulrich Zwingli z Curychu a Ján Kalvín zo Ženevy, ktorý vo Švajčiarsku a juhovýchodnom Nemecku hlásali novú vierouku, ktorá neskôr vzala pod svoju ochranu svetská vrchnosť a stala sa nezávislou na pápežovi. Ku Kalvínovej viere sa pripojilo mnoho kresťanov z Francúzska a habsburských zemí. Nizozemsko, Škótsko a rad nemeckých štátov dokonca zaviedol „kalvinizmus“ ako oficiálne náboženstvo. I tak Vatikán ešte ďalších štyridsať rokov odmietal vziať reformátorskú kritiku akýmkoľvek spôsobom na vedomie. Až po dvoch neúspešných pokusoch stanovili v rokoch 1562-1563 rímsko-katolícki biskupi a teológovia, v čo presne má člen cirkvi veriť a ako sa má chovať. Koncil konaný (1545-1563) v malom meste Trident na južnom okraji Álp schválil celý rad dekrétov, ktoré významne prispeli k obnove katolicizmu. Vatikán založil nový inkvizičný rád a zostavil index zakázaných kníh, čím hodlal zaistiť, aby klérus a laici dodržiavali pravidlá správnej viery, ako od nich bolo očakávané. Cirkev sa snažila potlačiť mnoho nových vedeckých poznatkov, pretože by podľa jej názoru mohli otriasť vierou v Boha. I s hľadaním legendárneho prameňa života bol koniec. Na tom sa dodnes nič nezmenilo. Kvôli podobným pletkám trvalo 1800 rokov, než Mikuláš Koperník (1473-1543) druhý krát objavil to, čo už dávno pred ním vedel Aristarchos zo Samu: že sa Zem otáča okolo Slnka. A celých 5000 rokov trval prenos najstarších čínskych poznatkov do Európy.
Skutočne sa k nám dostalo všetko, čo vedeli pradávne generácie?

(krátené, pozn. red.)

- - - pokračovanie - - -

Ukážka je z knihy: Zakázaná Egyptologie, Záhadná věda a špičkové technologie doby faraonů, Erdogan Ercivan, Vydavateľstvo: Dialog, 2005



Pôvodný preklad z nemčiny: Mgr. Tomáš Kurka

Z češtiny preložil: Ptah

Zakázaná egyptológia

Zakázaná egyptológia II

Zakázaná egyptológia III

Zakázaná egyptológia IV

Zakázaná egyptológia V

Zakázaná egyptológia VI




Časť v seriáli - Zakázaná egyptológia
Článok je v sekcií - Egypt / Zakázaná egyptológia