Zakázaná egyptológia 6

Vedu vzniknutú z merania, počítania a určovania rozmerov dnes nazývame matematikou, čo je tiež slovo odvodené z gréčtiny. Západná matematika má podľa názoru našich vedcov dva zdroje: Prvý predstavujú mezopotámske kutúry, predovšetkým babylónska, ktoré sa k matematickým úvahám zrejme dostali cez astronómiu. Druhým zdrojom je nílska civilizácia. Podľa mienení egyptológov boli Egypťania každoročnými nílskymi záplavami prinútení k presnému zememeračstvu. Až z týchto prastarých poznatkov vytvorili Gréci skutočnú matematiku.

Len vďaka dávnym zakladateľom dokázal Pythagoras zo Samu vybudovať geometrickú sústavu a vo svojich päťdesiatjeden rokoch založiť bratstvo, ku ktorému patrila i prírodovedecká Akadémia. „Pythagorský spolok“ sa okrem iného zaoberal putovaním duší a za podstatu všetkých vecí a univerzálny princíp pokladal číslo. Pythagorova geometrická veta znie: Súčet obsahov štvorcov nad odvesnami pravouhlého trojuholníka je rovný obsahu štvorca nad preponou, čo je to isté ako c2 = a2 + b2 . Pythagorská Akadémia však už v roku 440 pr. n. l. padla za obeť krvavým vnútropolitickým nepokojom, pri ktorých bola vypálená. Podľa Pytagorovho vzoru založil v Aténach roku 387 pred Kristom svoju Akadémiu tiež Platón (427-347 pr. n. l.) Existovala viac než deväť storočí. Účelom vzdelávacieho inštitútu malo byť okrem iného „rozpomenutie“ na staré doby, kedy na zemi ešte vládli bohovia.

Čo hovoria egyptológovia?
Doposiaľ tvrdili, že nepoznajú žiadne matematické spisy z doby gízskych pyramíd. Avšak v „Rhindovom papyruse“ z dôb faraóna Amenehmata III. (1861-1853 pr. n. l.) je výpočet svahového uhla jednej z egyptských pyramíd označovaný ako „seqed“. „Moskovský papyrus“ naviac obsahuje výpočet objemu štvorcového základu pyramídy. „Berlínsky papyrus“ zase oprávňuje domnienku, že starí Egypťania poznali prinajmenšom pri rovnoramenných pravouhlých trojuholníkoch relácie plôch príslušných štvorcov.

Samotní Gréci pokladali Egypťanov za praotcov geometrie, i tak sa dnešní egyptológovia domnievajú, že až Gréci vytvorili geometriu založenú na dôkazoch. Ako ešte uvidíme, je to nezmysel.

Héodotos žil mnoho sto rokov po vzniku Veľkej pyramídy a vlastne nemal mať o jej rozmeroch poňatie. I tak vo svojich „Dejinách“ zaznamenal jednu pozoruhodnú informáciu, ktorej sám zrejme nie celkom porozumel:
„Je štvorstranná a každá jej strana je osem plethron široká a rovnako tak vysoká.“ Hérodotovu poznámku je možné interpretovať tak, že každá zo štyroch bočných plôch Veľkej pyramídy bola veľká ako štvorec, ktorého strana tvorí výšku pyramídy. Túto aplikáciu je možné naviac sledovať aj pri kráľovskej komore.

Mnoho vedcov uvažujúcich o účele piatich tzv. „odľahčovacích komôr“ nad kráľovskou komorou sa domnievalo, že stavitelia ich do pyramídy zabudovali len preto, aby znížili zaťaženie stropu tohoto priestoru. Avšak v komore královien a v hlavnej komore Chefrenovej pyramídy to šlo i bez odľahčovacích komôr, hoci na nich spočíva ešte ďaleko väčšia masa kamenia. Už v 19. storočí si bádatelia v kráľovskej komore Veľkej pyramídy povšimli, že jej pôdorys je možné vyjadriť v celočíselných merítkach, jej výšku však nie. Dr. Heribert Illig sa na túto tému vyjadril:

„I keď to egyptológovia, napríklad profesor Rainer Stadelmann, odmietajú, nie je tento rozmer náhodný, ale nie je ani dôsledkom nedbalej práce egyptských staviteľov. Jednalo sa o veľmi starostlivú úvahu architektov, ktorí i v uzavrenej komore chceli dosiahnuť absolútne pravé uhly. Ako základné merítko si nezvolili výšku, ale uhlopriečku úzkej strany s pätnástimi lakťami, čím vznikol párny trojuholník, ktorý je presne kontrolovateľný a zaručuje vertikálne hrany.“

Preto musí mať zabudovanie odľahčovacích komôr logický zmysel! Práve sa nám podarilo preukázať, že staroegyptské znalosti sa nezastavili iba pri jednoduchých reláciách vzdialeností, ale dokázali zohľadňovať i plochy. K porovnaniu plôch trojuholníkov a štvorcov má čo povedať i známy grécky Pythagoras:

„Štvorec nad výškou postrannej plochy mínus štvorec nad polovicou základnej strany sa rovná štvorcu nad výškou pyramídy.“

Čo teda bolo skutočným účelom kráľovskej komory?
Možno predstavuje zázračné dielo matematiky, ako tvrdia aj koptskí kňazi. Egyptológ Edmé Francois Jomard prehlásil už v roku 1824: „...kráľovskú komoru a sarkofág nie je možné pokladať za pohrebné miesto, ale za úložisko meracích nástrojov.“

Súčasne zistil, že bez ovplyvnenia turistickým ruchom vtedy vo Veľkej pyramíde nedochádzalo k žiadnym výkyvom teplôt a vlhkosti vzduchu. Práve preto dospel k názoru, že toto miesto by bolo ideálne pre uchovávanie ciachovaných a iste citlivých meracích nástrojov. V roku 1964 sice ešte neboli egyptológovia ochotní uznať, že pyramídy neboli hrobkami, avšak dr. Virginia Trimbleová a dr. Alexander Badaway už pripustili, že tzv. „vetracie šachty“ kráľovskej komory možno pôvodne slúžili k astronomickým účelom. Sú totiž orientované na Polárku, odchyľujú sa len o jeden stupeň. Smer šachiet musel byť bezpochyby určený dopredu. Teplota vo vnútri kráľovskej komory mala byť neustále udržovaná na 20°C, bez ohľadu na počasie vonku.

(krátené, pozn. red.)

- - - pokračovanie - - -

Ukážka je z knihy: Zakázaná Egyptologie, Záhadná věda a špičkové technologie doby faraonů, Erdogan Ercivan, Vydavateľstvo: Dialog, 2005



Pôvodný preklad z nemčiny: Mgr. Tomáš Kurka

Z češtiny preložil: Ptah

Zakázaná egyptológia

Zakázaná egyptológia II

Zakázaná egyptológia III

Zakázaná egyptológia IV

Zakázaná egyptológia V




Časť v seriáli - Zakázaná egyptológia
Článok je v sekcií - Egypt / Zakázaná egyptológia