Zakázaná egyptológia 3

V staroegyptskom meste „Iwnw“ (opory nebies), ktoré Gréci nazývali „Heliopolis“ a autori biblie „On“, existovala kedysi najvýznamnejšia univerzita sveta. V dobách faraóna Ramzesa III. (1191-1159 pr. n. l.) tu údajne pôsobilo 13000 kňazov. Dnes už opäť dokážeme prečítať záznamy starých heliopolských učencov. Vypovedajú, že geografia ako vedná disciplína nebola založená starogréckymi priekopníkmi, ako sa dlhú dobu predpokladalo. Gréci sa z veľkej časti opierali o vedecké poznatky starých Egypťanov, ktorým však rozumeli iba čiastočne, rovnako ako naši dnešní egyptológovia.

Moderná veda veda napríklad pripisuje výpočet obvodu Zeme gréckemu učencovi Eratosthenovi, ktorý v dobe letného slnovratu meral v Alexandrii uhol dopadu slnečných papršlekov. Je však dokázané, že svoje znalosti o obvode Zeme čerpal z egyptských prameňov, i keď nechápal význam údajov, ktoré mu Egypťania poskytli. Rozmer jedného stupňa zemepisnej šírky totiž predstavuje päťdesiat stadií, ale Eratosthenes tvrdí, že ich je sedemsto.

Tézy o sedemsto stadiách sa roku 1997 chopil kunsthistorik dr. Florian Huber a na základe antických údajov dokázal, že sa v skutočnosti jedná o údaj rozmeru obvodu Zeme.

Eratosthenes si nárokoval objav, že slnko nad Alexandriou vrhá tieň 7°12´, keď na južnej hranici Egypta žiadny tieň nevytvára. Grécky učenec pravdaže vyčítal z egyptských záznamov, že obratník súhvezdia Raka sa nachádza na zemepisnej šírke 23°51´ a že slnko v Elefantíne nevrhá tieň. Nemohol však vedieť ani pomocou meraní zistiť, že sa obratník v priebehu času kvôli rotácii zemskej osy posunul na 23°45´. Súčasne netušil, že musí číselné hodnoty upraviť podľa polomeru slnka. Naviac sa Eratosthenes domnieval, že mestá Alexandria a Elefantína ležia na rovnakom poludníku, i keď sú od seba vzdialené viac než 300 kilometrov.

Eratosthenes teda opisoval od Egypťanov, ale ako k týmto poznatkom dospeli oni?
Mýli sa ten, kto sa domnieva, že rozprávku o Popoluške vymyslel Walter Elias Disney alebo bratia Grimmovci. Jej korene musíme zrejme hľadať v dobách štvrtej staroegyptskej dynastie (2505-2348 pred Kristom), kedy pred 4 500 rokmi vzniklo rozprávanie o egyptskej princeznej menom Nitokris. Legendu o nej nám zanechal grécky zemepisec a historik Strabon (63 pred n.l. až 27 po Kristovi). Príbeh súvisí so stavbou najmenšej gízskej pyramídy. Strabon píše v 17. knihe svojho diela „Geographica“ (zemepis):

„Keď sa Rhodopis (Nitokris) raz kúpala, vytrhol orol služobniciam jednu z jej črievičiek a odniesol ho preč. Odletel s ním do Memfidy, kde práve sedel v záhrade faraón a súdil. Orol sa vznášal nad jeho hlavou a pustil črievičku do panovníkovho lona. Faraón bol vzrušený súmernosťou črievičky i neobvyklou udalosťou a rozoslal poslov do celej zeme, aby našli dievča, ktorej črievička patrila.“

Veľmi obľúbenou činnosťou bolo v celých dejinách ľudstva ničenie zakázaného vedenia a všetkých záznamov, z ktorých by sa príslušné znalosti vyčítať. Preto sa výnimočné poznatky dochovali len vo veľmi útržkovitej podobe. Napríklad pápež Rehor I. Veliký, ktorý vykonával svoj úrad po dobu štrnástich rokov od roku 590 po Kristovi, nechal spáliť celú knižnicu Apollónovho chrámu na Palatine. Najstaršieho zdokumentovaného zločinu tohto druhu sa dopustil krutý čínsky cisár Š´-chuang-ti, ktorý vládol železnou rukou medzi rokmi 246 až 221 pred n.l. Minister Li Šu ho prehovoril, aby dal zničiť všetky knihy vo všetkých podrobených zemiach, pretože neboli v súlade s ideológiou presadzovanou ústrednou vládou. Cisár dokonca nechal popraviť 460 učencov, pretože sa protivili jeho rozkazu. Ale i v 20. storočí by sme našli dosť príkladov svojvoľného ničenia duševných hodnôt. Spomeňme len Maa, Stalina alebo Hitlera. Heinrich Himmler usporiadal svoje SS podľa vzoru stredovekých rytierskych rádov a práve on a ďalší Hitlerovi pomáhači, ako napríklad Joseph Goebbels, dali roku 1933 pokyn k veľkému berlínskemu páleniu kníh. Nacisti mali pravdaže tiež sklon k okultizmu a chceli Tretiu ríšu pretvoriť v duchu starogermánskych predstáv. Prastaré znalosti a vedomosti neboli samozrejme znesené zo sveta len takto hromadne organizovaným spôsobom. K falšovaniu, zamlčovaniu a upravovaniu poznatkov dochádzalo i v prípadoch, kedy sa vedci snažili vydávať získané vedomosti za vlastné objavy. Nie je preto divu, že mnohé myšlienky pokladané za výtvor západnej civilizácie majú svoj skutočný pôvod u starých Egypťanov. Zo staroegyptských tradícií sa dnes „vylúpli“ mnohí veľkí muži, ktorým vďačíme za významné poznatky. Príkladom môže byť múdry Egypťan Hesy („Irj“), ktorý žil v dobách tretej dynastie a v dnešnej dobe ho v podstate nikto nepozná. Ešte dlho po svojej smrti však bol obdarovávaný najrôznejšími oslavnými titulmi, pretože vykonal výnimočné činy, mimo iné i na poli lekárstva. Tento učený kňaz napríklad bojoval proti hemeroidom liekom nazvaným „bm“, čo znamená „strážca riti“.

Meno tohto egyptského učenca je možné preložiť ako „dvakrát požehnaný“. Hesy pôsobil v službách prastarej levej bohyne Mehit, ktorá rovnako ako Sechmet panovala nad staroegyptským kňažstvom. Jeden z jeho titulov znel „väčší než desať z Horného Egypta“ a pravdepodobne sa vzťahoval k desiatim sudcom, ktorí tvorili najvyšší egyptský súdny dvor, zasadajúci a prijímajúci svoje rozhodnutia pod záštitou mocnej bohyne Maat.

Profesor Hermann Junker objavil roku 1926 v Gíze stélu s nápisom, z ktorého vyplýva, že Hesy bol zrejme kňazom, lekárom, sudcom a zastával ešte niekoľko ďalších funkcií. Kňazi, ku ktorým prináležal, boli označovaní ako „hemu-Netjer“ (služobníci bohov). Boli priamymi prostredníkmi medzi faraónom a mystickými bohmi. Z „abusirského papyrusu“ vieme, že toto staroegyptské kňažstvo bolo organizované podľa hierarchickej pyramídovej štruktúry. Na jej vrchole stál veľkňaz. Ptahov najvyššie postavený kňaz z Memfidy sa nazýval „veľký vodca Artisane“. Veľkňaz Atumu sa honosil priezviskom „ten, ktorému je dovolené uzrieť veľkého boha“. Veľkňaz boha Re bol „tým, ktorý ďaleko dohliadne“.

Najnižšiu vrstvu mocenskej štruktúry predstavovali kňazi web s titulom „spôsobilí“. Nasledovala kasta cheri-heb, čo bolo označenie „vlastníkov Thovtových kníh“. Cheri-heb boli preto tiež nazývaní predčítajúci kňazi, ale starí Gréci ich jednoducho nazývali „okrídlení“ (pteroforoi). Moderní egyptológovia odvodzujú vznik gréckeho výrazu od dvoch pier, ktoré egyptský veľkňazi nosili na pokrývke hlavy. O rovnakú tradíciu sa pravdepodobne opiera symbolické stvárnenie rímskeho boha Merkúra. Cheri-heb je archetypom egyptského kňaza s dohola ostrihanou hlavou a leoparďou kožušinou okolo tela. Títo kňazi hrali ústrednú úlohu pri všetkých štátnych ceremoniáloch a mystériách. Do funkcií ochrancov a strážcov kňažskej múdrosti boli zasväcovaný v „dome života“, na rozdiel od hodnostne nižšieho kňažského stupňa, ktorý plnil iba liturgické úlohy.

(krátené, pozn. red.)

- - - pokračovanie - - -

Ukážka je z knihy: Zakázaná Egyptologie, Záhadná věda a špičkové technologie doby faraonů, Erdogan Ercivan, Vydavateľstvo: Dialog, 2005


Pôvodný preklad z nemčiny: Mgr. Tomáš Kurka

Z češtiny preložil: Ptah

Zakázaná egyptológia

Zakázaná egyptológia II



Časť v seriáli - Zakázaná egyptológia
Článok je v sekcií - Egypt / Zakázaná egyptológia