Teória konkávnej Zeme 1

„Eppur si muove!“ Možno rovnako ako Galileiho údajný výrok „Eppur si muove!“ nemusel odznieť, ani pravda ktorú má prezentovať nemusí byť pravdou za akú ju väčšina z nás považuje.

Popri známych teóriach Zeme a vesmíru sa objavila pred vyše storočím teória konkávnej Zeme a jej autorom bol američan Cyrus Teed. Je to snáď jediná teória, ktorá je súčasne heliocentrická aj geocentrická. Vychádza z predstavy, že celý vesmír, ktorý vidíme na nebi obýva „dutú bunku“ čiže našu Zem a my žijeme a kráčame po jej vnútornom povrchu...

(http://www.rolf-keppler.de/3frame.htm)

Bola to doba keď sa bratia Wrightovci pripravovali na svoj prvý let a pohľad na krajinu z výšky si mohol človek dopriať akurát z vrcholkov hôr. O guľatosti Zeme nebolo pochýb, veď nejeden moreplavec zopakoval Magalhaesov triumf. Ale aj napriek tejto evidentnej skutočnosti chýbal experimentálny dôkaz, ktorý by potvrdzoval predpokladané zakrivenie zemského povrchu. Prečo sa učíme o loďke zachádzajúcej za obzor, keď nikde nenájdeme čo i len jedno meranie, ktoré by to fotograficky i číselne potvrdzovalo? Je naša Zem tak pramálo guľatá, že neexistuje miesto, kde by sa mohol takýto experiment uskutočniť ?
Skôr ako vám predstavím samotnú teóriu, rád by som uviedol dôležité historické medzníky a súvislosti, ktoré viedli k ustáleniu súčasného modelu vesmíru.
Keď v roku 1610 Galileo Galilei, profesor matematiky, člen akadémie, svojím vlastnoručne vyrobeným ďalekohľadom, perscipillom, zistil, že Mesiac nie je éterický nehmotný jav, ale teleso s horami, údoliami a moriami, podobné Zemi a keď potom objavil 4 Jupiterove obežníky, mal, ako sa domnieval, pádne dôkazy na podporu zatiaľ ničím nedokázanej teórie toruňského kanovníka Mikuláša Koperníka o slnečnej sústave.
Svoje objavy uverejnil v roku 1610 v knihe Nuntius Sidereus, Hviezdny Posol. O niečo neskôr Galileo objavil, že Venuša sa javí v rovnakých fázach ako Mesiac. S určitosťou to vedel po Novom roku 1611. Na prelome rokov 1611/1612 zistil, že synodický obeh Jupiterových družíc – teda doba, v ktorej sa vráti do rovnakej polohy voči Zemi – nemá stále trvanie. Jej obeh by však bol rovnomerný, pokiaľ by sa nevzťahoval k Zemi, ako stredu planetárnej sústavy, ale k Slnku, okolo ktorého by Jupiter obiehal.
Katolícka cirkev nezatracovala Koperníkovu teóriu. Pokladala ju iba za jednu z možných hypotéz , za výsledok matematických výpočtov. Matematika v tej dobe nepredstavovala autoritu. Autoritou bolo Písmo sväté a cirkev. Inkvizítorom nešlo o znemožnenie publikácie nových názorov, skôr sa jednalo o dodržovanie určitých princípov. A tak boli Koperníkove a Galileiho diela scenzurované a zaradené medzi libri prohibiti. Nie pre vedecké názory, ale pretože boli v rozpore s bibliou.
Málokto však berie do úvahy, že Galiliei svojimi pozorovaniami dokázal síce neplatnosť Ptolemaiovej sústavy, avšak nie výlučnú správnosť Koperníkovej sústavy. Existovala totiž ešte tretia teória: Tychona Brahe. Podľa nej javí Venuša rovnaké fázy ako v Koper. teórii. Planety sa v nej pohybujú okolo Slnka, ktoré potom s celou svojou obieha okolo nehybnej Zeme. A tak k rozporu s bibliou nedochádza.
Takže Galilei nemal podklady k autoritatívnemu vyjadrovaniu, ale autoritatívne sa vyjadroval. Cirkevné autority nemohli samozrejme mlčať. Bola doba reformácie, proti katolíckej cirkvi útočil široký zástup nových náboženských inštitúcii protestantskej Európy. 19. februára 1616 dostali teológovia svätého ofícia v Ríme k preštudovaniu nasledujúce 2 tézy, ku ktorým sa mali vyjadriť : „ Slnko je stredom sveta, a preto je nehybné, na mieste zotrvávajúce.“ „ Zem nie je stredom sveta, ani nie je nehybná, ale točí sa sama okolo seba, teda jedekrát za deň.“ 5. marca 1616 Sväté ofícium za predsedníctva za predsedníctva Pietra Lombarda obe tézy zamietlo. 25. marca bolo kardinálovi Bellarminovi určené, aby slávnostným spôsobom oznámil, že má prestať obhajovať Koperníkove učenie.
Vlastne sa tak prvý raz katolícka cirkev vyjadrovala k záverom vedy. Z materiálov z tej doby sa však zdá, že to bolo s váhaním a neistotou.
Galilei predpokladal, že sa nemá čoho obávať. Preto sa vyjadroval, a to veľmi zreteľne. Nie je jasné, či pri tom podcenil moc cirkvi, alebo skôr, ako sa dnes javí, precenil moc svojich ochrancov.
R. 1632 vyšla vo Florencii jeho najdôležitejšia publikácia, Dialogo di Galileo Galilei Lincei. V priebehu niekoľkých rokov vyšla táto publikácia vo všetkých centrách vzdelanosti v Európe. Treba brať do úvahy, že to bolo uprostred, vo svojej dobe snáď najničivejšej, tridsaťročnej vojny.
Cirkev mlčať nemohla: určite však ani mlčať nechcela! Avšak tentoraz už nečakala 6 rokov. Pápež Urban VIII. vyhlásením z dňa 23.októbra 1632 nariadil inkvizítorovi florentskému, aby vyrozumel vtedy 68-ročného Galilea Galileiho, že sa má dostaviť v mesiaci novembra ku generálnemu komisariátu svätého ofícia v Ríme.
Galilei bol odsúdený, aby sa zriekol svojho učenia a k trestu väzenia vo svätom ofíciu; ten však nikdy nenastúpil, bol mu zmenený na domáce väzenie vo vile Arcetri neďaleko Florencie. Nebolo to väzenie nijak kruté. Galilei síce oslepol, nemohol využívať značnej voľnosti, ktorú mal, avšak bez problémov ho navštevovali učenci z celej Európy. Tu po 9 rokoch 8. januára 1642 zomrel.
A proces bol len vyjadrením cirkevnej autority. Jeho závery boli ale v rozpore s pozorovanými faktami a viedli k hlbokému rozštepu medzi cirkvou a vznikajúcou modernou vedou. Po sto rokoch cirkev uznala svoj omyl a Koperníka i Galileiho vyškrtla zo zakázaných autorov.
A tak Galilei nikdy nepredniesol ony tradované slová: „ A predsa sa točí !“

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Použité zdroje: Josef Dvorak a Ladislav Krivsky, vesmír 6 , 1992, ISSN 0042-4544 , Galilei – 350. výročí úmrtí, str. 332-334.



Časť v seriáli - Teória konkávnej Zeme
Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené