Tajuplná Sardínia

Sardínia, jeden Z najväčších ostrovov Stredozemného mora s krásnymi plážami, potri k najväčším prírodným múzeám tejto oblasti. Je ostrovom plným záhad, pretože obrovské množstvo tamojších megalitických stavieb a záhadných hrobov ešte nevydalo svoje tajomstvá...

Množstvo dolmenov a menhirov poukazuje na spojitosť s megalitickou kultúrou zá­padnej Európy. Pre obraz Sardínie sú však charakteristické predovšetkým stavby zvané nuraghy, ktoré sú tam už 3800 rokov. Je ich vyše 7000. Ale človek žije na Sardínii oddávna. Niektorí pred­pokladajú, že už 500-tisíc rokov... Obyvateľstvo ostrova využívalo najmä skalné jaskyne, z ktorých niektoré sa nachádzali vo veľkých výškach. Do skál boli vyhĺbené aj hroby domus de janas, čiže domy čarodejníc a veštíc. Prehistorické sanktuáriá, plné symbolov (napríklad miesta zasvätené kultu Slnka a Mesiaca), hovoria o jasnom prepojení tamojších ľudí s duchovnom. Tak ako na iných prehistorických miestach sveta, aj tu existujú veľké, okrúhle kamene, obrobené rukou človeka. Niektoré z nich majú zvláštne praskliny, čo ich robí ešte zaujímavejšími. Praskliny sú také precízne, že zrejme nie sú dielom prírody. Početné odkazy a tradície hovoria o tom, že vo chvíli zániku či deštrukcie dávnych kultov, stredísk duchovnej sily, môže dôjsť k ich spon­tánnemu prasknutiu alebo prelome­niu kameňa na polovicu. Keď v roku 1312 Rád templárov zanikol a jeho Veľký majster zhorel na hranici, architrávy (spodná časť kladia prenášajú­ca zaťaženie na hlavice stĺpov) kostolov, ktoré patrili rádu, sa údajne zlomili na polovicu. Prasklina má tvar serpentíny s hladkými okrajmi s neprirodzeným as­pektom. Taký je napríklad omphalos (pupok, symbolický predmet označujúci posvätné miesto) v Monte ď Accoddi. Vráťme sa však k nuraghom. Väčšinu z nich tvoria voľne stojace jednoduché veže. Majú tvar obráteného vedra či vodorovne sťatého kužeľa. Sú postavené z veľkých, kamenných blokov. Vchádza sa do nich otvormi na línii medzi východom a západom. Vo vnútri sa slimákovito plazia kamenné schody, ve­dúce k horným miestnostiam alebo na horný vonkajší okraj stavby. Mohli nuraghy, v strede tmavé a bez komínov a bez stôp po ohni, slúžiť na bývanie? Zrejme nie. Sú spojené s mesačným a slnečným kultom a mohli slúžiť ako astronomické observatória. Bádatelia zistili aj to, že tieto objekty boli často orientované na jasne svietiace hviezdy, ako Sírius, Rigel, Rigil. Monumentalita nuraghov sa opakuje aj v hrobkách. Volajú ich hroby gigantov. Na Sardínii ich je asi 350. Každý z tých­to hrobov tvorí dlhá na konci uzavretá chodba. V tých najstarších sa nachádza veľmi vysoká stéla, pri ktorej úpätí je vchod. Imponujúco masívne hrobky gi­gantov (bez ohľadu na to, či majú stélu, alebo nie), dlhé niekoľko metrov, obklopia návštevníka svojím polookrúhlym tvarom a okamžite ho uvedú do prostredia, ktoré si stále uchováva svoj sakrálny charakter. Stavby gigantov neboli výlučne hrobka­mi. Slúžili aj na kontaktovanie sa s predkami.Tam mohli ľudia prosiť o ochranu. Najzaujímavejšou stavbou ľudí éry nu­raghov bola svätyňa so studňou. Na mieste, kde sa nachádzal prameň, alebo kde podzemná vodná žila vyvierala na povrch, vybudovali podzemnú komoru. K nej viedli strmé schody. Na ostro­ve je asi 30 takýchto studničných svätýň. Na Sardínii vždy chýbala voda: azda preto sa stala objektom kultu a uc­tievania. Tu sa zrejme konali aj tzv. božie súdy spočívajúce v topení vinníkov v studni. Ak sa neutopili — boli nevinní. Odborníci konštatovali, že keby dnes chceli takúto studňu so svätyňou po­staviť, potrebovali by dobrý počítač a týždne práce. Pred tritisíc rokmi ne­známi architekti nuraghov, ktorí tieto svätyne postavili, používali na výpočty kus kôry alebo čiary v piesku... A ešte čosi zaujímavé: Mesiac vo fázach svojej najväčšej deklinácie sa nakrátko od­zrkadľuje v hlbke studne. Nemenej zaujímavé sú aj nuraghické sošky z bronzu z 10., 5. a 4. storočia pred Kristom, ktoré sa okrem iného nachádzajú v múzeu v Cagliari: pred­stavujú vodcov kmeňov, bojovníkov, vojakov, pastierov, ženy, ale aj zvieratá. Nuraghická civilizácia zanikla zrejme pod vplyvom Feničanov, ktorí Sardíniu kolonizovali. Tým sa začalo obdobie okupácie, chudoby, heroického odporu nuraghických kmeňov voči cudzincom...



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené