Prízraky,ktoré prinášajú šťastie

Objavujú sa len raz za rok:duchovia veľkých tohto sveta alebo obyčajných smrteľníkov.Spája ich to,že prinášajú šťastie.

Mestečko Newton neďaleko New Yorku slávilo práve najveselšiu noc v roku - Silvester 1998. Krištof Lange, 34-ročný poľský emigrant, pracujúci v malej firme v New Yorku, nemal na večer žiadne plány. Ísť domov, pozerať televíziu, vypiť fľašu whisky... Žil sám, vo firme bol nový, s nikým sa ešte nespriatelil. Manželstvo sa mu rozpadlo už dávno a napriek príjemnej povahe nenašiel nikoho, s kým by chcel žiť.
To, čo sa mu stalo v onú silvestrovskú noc, porozprával v programe newyorskej káblovej televízie siete PBS. Ponáhľal sa domov, keď zrazu pred ním akoby priamo z chodníka vyrástla staršia žena. "Vyzerala stratená. Oblečená bola do šiat, aké nosili ženy pred 200 až 300 rokmi," vysvetľoval Lange. Povedal jej: "Veľa šťastia do Nového roku, zdravie a všetko najlepšie..." Pozrela sa na mladého muža, zľahka pohla hlavou a pokývala rukou. Prekvapený podišiel bližšie: žena si priložila prst na ústa a rýchlo odchádzala. Z času na čas sa zastavila a naznačila mu, aby šiel za ňou. Nakoniec došli k nevysokému domu v malej bočnej uličke. Staršia pani Langemu naznačila, že má počkať. Po chvíli sa vrátila, zaviedla Langeho pred solídne dvere a ukázala, že má stlačiť zvonček. Lange spomína: "Stlačil som zvonček, ale cítil som sa ako idiot. O to viac, že tá pani sa pred mojimi očami rozplynula vo vzduchu." Za dverami žila mladá emigrantka z Čiech 33-ročná Eva Nováková a práve rozmýšľala nad tým, že jej život už roky nepatrí k najzaujímavejším. Najprv absolvovala sľubné štúdium keramiky v Paríži, neskôr manželstvo s Peruánčanom, ktorý ju presvedčil, aby odišla do USA, kde ju zanechal celkom bez prostriedkov. Pokúšala sa vybojovať si miesto medzi americkými umelcami a žiť z projektovania internetových stránok. Podarilo sa jej to, ale naďalej bola sama. "Nakoniec ani Silvestra nemám s kým osláviť!" sťažovala sa nahlas. V tej chvíli uvidela akúsi zvláštnu hmlu v kúte izby. Zrazu sa tam zmaterializovala "staršia pani v šatách spred 200 rokov". Položila si prst na ústa a ukázala na dvere, robiac rukou gesto odsúvania závory. Eva pochopila, že má otvoriť. Prekvapená podišla k dverám, keď ktosi zazvonil. Chvíľu váhala, ale na skrini zbadala francúzsky kľúč, zabudnutý opravárom, nuž otvorila. Za dverami stál mladý, mierne plešivejúci muž s nesmelým úsmevom. "Chcel som Eve povedať, že je mi to hlúpe, ale ona si položila prst na ústa a kázala mi vojsť dnu. Potom sa náhle obrátila, akoby čosi hľadala v kúte. A znehybnela. Neviem prečo, ale pomyslel som si, že sem prišla ,moja staršia pani. Presedeli sme potom celú noc. Odvtedy sme sa začali stretávať. Rýchle sme pochopili, že chceme spolu žiť," hovorí K. Lange. Kto však bola tajomná kmotra? Americký bádateľ Timothy McNamara, ktorý sa zaoberá skúmaním duchov, nepochybuje, že to bola Amalia Pierceová. Žila v rokoch 1710 až 1808. Bola to bylinkárka, čipkárka, babica a aj miestna dohadzovačka, čo jej robilo osobitnú radosť. Nikdy sa nevydala, ale rada dávala dokopy iných. Po radu k nej chodili zďaleka, až z New Yorku. Žila v Newtone, bola veľmi obľúbená, láskavá. Keď zomrela, mesto jej postavilo pomník na miestom cintoríne.
Po desiatich rokoch sa však Amalia vrátila. Ukazovala sazriedkavo, najmä rozhnevaným manželom, vyhľadávala mladým životných partnerov, najmä v čase Vianoc a Nového roku. Mala šťastnú ruku: páry, ktoré dala dokopy, boli veľmi spokojné.
Eva a Krištof žijú dnes šťastne v Sydney.

Odmenená odvaha
Päťtisícové mestečko Cluny v departmente Haute-Saône vďačí za svoju slávu opátstvu benediktínov, založenému v roku 910. Dnes z neho zostalo len málo, ruiny a legenda, ktorá hovorí, že kto doň trafí v silvestrovskú noc a ocitne sa na omši, ktorú slúžia prízrační mnísi, získa šťastie a pokoj, oslobodí sa od problémov...
Študent stredovekej histórie z univerzity v Padove Italo Macchi o tejto legende nikdy nepočul. Do nového roku 1996 vkročil s veľkou smolou. Pred dvoma rokmi mu zomrela matka, otec už dávno nežil. Na jeseň sa zaplietol do aféry s narkotikami, o ktorej jeho strýko, karabinier z Milána, tvrdil, že "zapácha zďaleka". Chlapcovi hrozilo väzenie. Sám nevedel, ako sa mu podarilo vycestovať na Silvestra k známym do Francúzska. Počas osláv sa s ostatnými vsadil. že tesne pred polnocou navštívi ruiny opátstva, známe tým, že tam straší. Bol triezvy, iba na chvíľu sa chcel zbaviť hlučnej spoločnosti. Jedna z Francúzok povedala, že v ruinách Cluny rastie krík s červenými listami. Ak Italo prinesie jeden list, dokáže, že tam bol.Študent sa po 15 minútach rýchlej chôdze ocitol na mieste. Noc bola jasná, a tak bez problémov našiel krík s červenými listami. Oprel sa o múr, vnímal pokoj a ticho miesta. Zrazu začul akýsi tlmený spev, akoby gregoriánsky chorál. Zbadal, že z pahorka sa vznáša hmla a zahaľuje ruiny. Vynorili sa z nej steny osvetlené malými svetielkami, ktoré vyzerali ako sviečky. Spev mohutnel a Italovi sa zdalo, že je na chóre veľkého kostola. Cítil len pokoj a túžbu odhodiť svoje starosti. Stál tam pritlačený k múru, nevediac, ako dlho, a zrazu začul: "Ite misa est." Všetko okolo neho sa vyjasnilo. ľahký a šťastný bežal za priateľmi. Zistil, že bol preč 2,5 hodiny...
Medzitým sa priatelia vydali hľadať ho: prezreli celý vŕšok, ale nenašli ho, hoci tam bol po celý čas. Neskôr v anglickom televíznom programe Ghost Are Alive On Italo vyhlásil, že im nič nepovedal.
Po tejto zvláštnej udalosti sa v Italovom živote začalo všetko meniť'. Intrigy snažiace urobiť z neho "obetného baránka" v kauze narkotík vyšli najavo: ukázalo sa, že ich spôsobil jeho najlepší priateľ.. Keď sa všetko šťastne skončilo, Italo vycestoval do Francúzska a začal písať doktorskú prácu o benediktínoch. Oženil sa s dievčaťom z Cluny, ktoré ho v noci hľadalo v ruinách. Našiel teda šťastie a pokoj.



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené