Prekonali zemskú príťažlivosť

Tým, ktorí navštívia chrám Wat Tham Mongkon Thong v západnom Thajsku, sa naskytne niekoľkokrát za deň nezvyčajný pohľad. Budhistická mníška Anong Lanong, ponorená do hlbokej meditácie, sa vznáša nad bazénom s vodou v pozícii lotosového kvetu. V tejto polohe vydrží aj 45 minút

Nemôže byť ani reči o podvode. Veľakrát ju nafilmovali a mnohí sa snažili nájsť nejaké racionálne vyjasnenie tohto fenoménu. Nenašli nič, čo by mohlo levitovanie mníšky spochybniť. Fenomén levitácie je z histórie katolíckej cirkvi dobre známy. Mnohí svätci mali túto schopnosť: Tereza z Avilly, František z Asissi, Peter z Alcantary a mnohí iní.

Vôbec nešlo o nejaké krátkotrvajúce "lety". Svätý Peter z Alcantary "visel" vo vzduchu deň i noc, modliac sa vo svojej pustovni. Svätá Agneška sa vznášala vo svojej kláštornej záhrade tak vysoko, že zmizla z očí rádových sestier, ktoré ju na prechádzke sprevádzali, aby po uplynutí hodiny "priletela" na zem.

To všetko však nebolo ničím oproti tomu, čo sa dialo so svätým Ľudovítom Mantuánskym, ktorý levitol tri dni bez prestania. Keď svätý Jozef z Copertina prikázal vzniesť pri kláštore kríž na pahorok kalvárie, zistil, že desať mužov ho nedokáže zdvihnúť. Pred očami zhromaždených sa vtedy vzniesol do vzduchu, uchopil kríž a bez námahy ho osadil do vykopanej jamy. Napriek týmto príkladom katolícka cirkev bola k takýmto javom podozrievavá. Ako učia rituály exorcizmov, levitácia totiž môže byť jedným z prejavov posadnutosti človeka nečistou silou. Inkvizícia odsúdila mnohých Pudí s mimoriadnymi schopnosťami ako hriešnikov, čo zapredali dušu diablovi. Cirkev dodnes pristupuje k levitácii veľmi rezervovane.

Na Ďalekom východe praktizovanie takýchto psychokinetických "cvičení" nie je ničím mimoriadnym. Mnohí bádatelia Tibetu hovoria o schopnostiach mníchov levitovať či pestovať beh lung- gom-pa ako o bežných. Mnísi, ktorí používajú špeciálne dychové techniky, dokážu obrovskými skokmi veľmi rýchlo prekonávať veľké vzdialenosti. Pritom sa pohybujú veľmi ľahko. Nelevitujú v doslovnom zmysle, ale redukujú zemskú príťažlivosť do tej miery, že musia dvíhať špeciálnu záťaž, aby sa neodtrhli od zeme.

Nemenej fascinujúce výsledky má na svojom konte jeden z budhistických kláštorov v Nepále, neďaleko tibetských hraníc. Americký profesor Gardner tam bol svedkom úkazu, ktorý špeciálne preňho usporiadali tamojší mnísi. Vytvorili kruh, do ktorého stredu sa postavilo dievča, a oni vyše pol hodiny nízkymi hlasmi recitovali modlitby a mantry za zvuku nástrojov. Dievča sa zrazu začalo kolísať, a potom, akoby ho čosi zdvihlo, vzlietlo do vzduchu. Mnísi súhlasili s opakovaním tohto javu pod podmienkou, že profesor počas výskumu zachová absolútne ticho. Gardner prisahal, že nepodľahol halucinácii: levitovanie dievčaťa bolo skutočné. Keď sa mníchov spýtali, ako to robia, povedali, že veria, že sa dievča vznesie do vzduchu a ono verí takisto. Ktovie, zrejme viera a zodpovedajúca koncentrácia myšlienok môžu naozaj vyvolať tento fenomén.

Potvrdzuje to aj Adrian V. Clark, ktorý opísal prípad indického mnícha, sediaceho vo vzduchu. Mohol levitovať na najrôznejších miestach, za bieleho dňa, vonku, kde bolo jasne vidieť, že nemá žiadnu oporu. Mních povedal, že si predstavuje, ako vzduch hustne a vytvára neviditeľnú skalu: on sa jednoducho na ňu vyškriabe a pohodlne si sadne... Uznávaný vedecký publicista Ernst Merckelburg je presvedčený, že k prípadom levitácie dochádza častejšie, ako si myslíme. Ale v racionalizme vychovaní ľudia Západu nechcú o tom hovoriť, aby sa im nevysmiali, ba čo je horšie, aby ich nepovažovali za duševne chorých... Vo svojej poslednej knihe uverejňuje listy, ktoré mu prišli. Osobitne vierohodný je prípad Američanky Sue Parrotovej, ktorá v pokročilom tehotenstve vyšla do záhrady. Nemohla sa tešiť prechádzkou po nej, lebo ju boleli nohy a ťažilo brucho. Zrazu tento pocit zmizol a Sue zistila, že sa vznáša vo vzduchu vo výške asi 180 cm nad zemou. Zdalo sa jej, že sníva, a tak sa silno uštipla do ruky. "Sen" trval ďalej. Zhora videla záhradu a muža otvárajúceho bránku. Vošiel do domu a o chvíľu vyzrel do záhrady. Zrejme hľadal manželku. Zrazu pozrel hore. Sue zbadala, ako sa mu rozšírili oči a zmenila tvár. Vtedy zľahka dopadla na zem. Nikdy predtým sa jej to nestalo. O tom, že nešlo o halucináciu, ju ubezpečilo svedectvo manžela.

Ruský fyzik V. Bunin je presvedčený, že v každom z nás driemu záhadné sily, vďaka ktorým by sme mohli prekonať zemskú príťažlivosť: predpokladá, že každý živý organizmus je schopný vytvárať antigravitačné vlny. Ako ich však uviesť do pohybu? Zatiaľ je lepšie, keď to nevieme..



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené