Nová verzia minulosti

Sme dedičmi krajiny Mu?

Kým vody Pacifiku 22 tisícročí p. n. I. pohltili kontinent Mu a jeho nádhernú civilizáciu, skupiny emigrantov prišli do Ázie, Afriky a na ostrovy Atlantického oceánu.

V Ázii vytvorili mocný štát Ujgurov, ktorý siahal od Uralu až po východné okraje kontinentu, a Ramovo impérium, ktoré na vrchole svojej moci zaberalo Indický polostrov až po územie dnešného Afganistanu a na východe po súčasnú Barmu. Tí, ktorí prišli do Afriky, kolonizovali Saharu a oblasť, ktorú dnes zalievajú vody Stredozemného mora, kde vznikla krajina Ozirea. Posledná skupina utečen­cov osídlila ostrovy Atlantického oceánu a umožnila zrod civilizácii Atlantídy. Približne pred 12-tisíc rokmi krajiny dis­ponujúce mohutnou technikou viedli medzi sebou strašné vojny: používali lie­tajúce stroje a nezvyčajné ničivé zbrane. Vtedy zo zemského povrchu zmizli naj­väčšie mestá Ramovho impéria, prestala existovať krajina Ujgurov, potopila sa Atlantída a vody Atlantického oceánu sa preliali cez Gibraltár, pričom zaliali nád­herné mestá Ozirey a vytvorili Stredo­zemné more.



História sveta sa začala nanovo

Celý príbeh vyznieva ako sci-fi, ale exis­tuje viacero dôkazov na podporu tejto hypotézy. Napríklad nové mestá, ktoré v poslednom čase archeológovia odha­lili na území Indie a Pakistanu, sú čoraz staršie. Staroindické eposy Ramajána a Mahábharáta zasa dosť podrobne opi­sujú strašné vojny spred tisícročí na území dnešnej Indie, pričom detailne opisujú použité zbrane, ktoré v mnohom pripomínajú tie dnešné. Existujú, pravda, aj iné zdroje: napríklad dokumenty Lemurského bratstva, taj­ného združenia, ktoré vzniklo v tridsia­tich rokoch. Jeho vierohodnosť je síce pochybná, ale prekvapujúco sa prekrýva so starodávnymi textami a tým, čo tvr­dia archeológovia.

Autormi novej verzie minulosti, ktorá berie do úvahy archeológiu a pramene, sú dvaja bádatelia James Churchvvard a Dávid Hatcher Childress.



Dôkazy o krajine Mu

Počas pobytu v Indii Churchvvard v jed­nom z tamojších kláštorov natrafil na súbor hlinených tabuliek s neznámym písmom. S pomocou budhistického mní­cha prečítal texty, hovoriace o rozvoji a úpadku úžasnej civilizácie, ktorá pred mnohými tisícročiami existovala na kon­tinente Mu, ležiacom v Pacifiku. Súbor však nebol kompletný, preto Church­vvard precestoval Áziu, aby našiel chý­bajúcu časť. Objavil ju po rokoch v Tibete. Takmer v rovnakom čase na podobný súbor tabuliek (tentoraz kamenných) natrafil počas archeologických prác v Mexiku VVilliam Niven. Oba súbory doplnili históriu národa, obýva­júceho pred tisícročiami kontinent Mu. Tieto objavy priviedli Churchvvarda k napísaniu piatich kníh o zmiznutom kontinente, ktorý bol okolo 10-tisíc kilo­metrov dlhý (od západu na východ) a asi 5000 kilometrov široký (zo severu na juh). Rástli tam nádherné lesy obý­vané veľkými zvieratami vrátane mastodontov. Krajina bola rozdelená na 10 provincií a mala 60 miliónov obyvateľov. '' Hoci dnes nik nevie, čo sa stalo s tisíc­kami tabuliek, ktoré boli pokryté nezná­mym písmom, Chuchvvardovo tvrdenie, že v Pacifiku existoval obrovský konti­nent, možno považovať za pravdepo­dobné. Jazyky obyvateľov Oceánie , pochádzajú zo spoločného kmeňa i a zvyky či legendy sú takmer identické. Mohli ostrovania v primitívnych lodiach prekonávať obrovské vzdialenosti, aby osídlili tisíce ostrovov v Tichom oceáne? Pravdepodobnejšie je to, že ostrovy sú zvyškami jedného kontinentu. Ich flóra pozostáva z foriem typicky oceánskych, ako aj z ázijských, austrálskych, oboch Amerík a dokonca Antarktídy. Existujú aj archeologické dôkazy. Na Veľkonočnom ostrove 555 sôch hľadí do diaľky: podobné objavili na Havajských ostrovoch a inde, rovnako ako megalitické chrámy a mramorové stĺpy. Všetko to potvrdzuje hypotézu, že ostrovy Paci­fiku sú zvyškami veľkého kontinentu, ktorý svojou rozlohou na severe zahrňo­val Japonsko a cez Havaj smeroval ku Kalifornii až po Chile. Nedávny objav šiestich monumentálnych podmorských stavieb pri pobreží japonských miest Yonaguni, Kerama a Aguni, ako aj mesta pri pobreží Indie (o ktorom sme písali) robí túto hypotézu ešte vierohodnejšou.



Blíži sa súčasná civilizácia ku koncu?

Kontinent Mu sa potopil pred 24-tisíc rokmi po celosvetovej kataklizme (prepólovania následkom nahromadeného ľadu na oboch póloch). Teóriu cyklickosti takýchto katastrôf vyslovil v 50. ro­koch Charles Hapgood a podporil ju sám Albert Einstein.

Aj indická kozmológia tvrdí, že život na Zemi prebieha v cykloch trvajúcich 24 000 rokov, ktoré sa vždy končia celo­svetovou apokalypsou. Ak je to pravda, náš súčasný svet je na prahu záhuby (z tohto pohľadu aj rok 2012, o ktorom hovoria Aztékovia, že je zavŕšením cyklu, veľmi reálnym koncom). Churchward píše, že tesne pred úpad­kom civilizácie Mu značná časť obyvate­ľov tohto kontinentu emigrovala do Ázie, kde na teréne súčasného Mongol­ska vytvorila mocný štát Ujgurov, ktorý zakrátko siahal od Uralu po východné hranice kontinentu. Približne pred sto rokmi ruský archeológ Kozlov objavil v hlbke 15 metrov pod ruinami mesta Chara-choto v púšti Gobi hrobku starú 18-tisíc rokov. Ľudské pozostatky, ktoré sa v nej nachádzali, boli zdobené podobnými znakmi ako tie, ktoré Churchvvard našiel na hlinených tabu­ľkách v Indii a Tibete. Legendy všetkých krajín Východu spomínajú, že Ázia bola kedysi nížinatou krajinou s úrodnou pôdou a tisíckami miest. Na púšti Gobi dodnes vidieť vyschnuté korytá riek a jazier.

Súčasný bádateľ a autor mnohých kníh o zmiznutých mestách dávnych čias D. Hatcher Childress je presvedčený, že skupina utečencov z Mu založila na Indickom polostrove Ramovo impérium. Jeho hlavnými strediskami malo byť deväť miest: Nagpur, Mathura, Klaiban-gan, Dwarka, Mohendžo Daro, Lothal, Harappa, Kót Džidži a Ajodhja. Posledné z týchto centier spomínajú staroindické eposy Ramajána a Mahábharáta, kto­rých obsah vyzerá ako scenár Hviezd­nych vojen. V týchto tisíce rokov starých textoch bohatieri lietajú v kovových stro­joch s antigravitačným pohonom, bojujú pomocou rakiet a majú zbrane so smrtonosnými lúčmi. Zo zemského povr­chu miznú celé armády a mestá a tí, ktorí prežijú, zomierajú následkom cho­roby z ožiarenia.

Starodávne indické texty vrátane Vimanika Šastra podrobne opisujú plány týchto lietajúcich strojov - vimán, ako aj ich vybavenie. Ruiny Mohendžo Dara, Harappy a Kót Džidži existujú dodnes. Bádateľov pre­kvapujú pravidelné stavby domov a ulice križujúce sa v priamom uhle, ako aj dokonale naprojektovaný vodovodno-kanalizačný systém s tečúcou vodou a toaletami. Starodávny prístav Lothal je od pobrežia vzdialený niekoľko kilomet­rov, preto pobrežná línia Indického polostrova, ako píše Churchvvard, mu­sela vyzerať celkom inak. Tesne pri bre­hoch Indie možno nájsť zvyšky potope­ných stavieb. Nedávno sme o takomto náleze písali. Všetky ruiny vykopané v Indii a Pakistane, nesú stopy katas­trofy, akoby pohroma prišla nečakane.



Atlantída a Ozirea

Kto zrovnal so zemou nádherné mestá Ramovho impéria? Dokumenty Lemúrskeho bratstva a Childressove výskumy ukazujú na Atlantídu. Táto civilizácia dis­ponovala nepredstaviteľnou technikou a armádou vrátane lietajúcich vozidiel. Ramovo mierumilovné impérium (ktoré lietajúce stroje využívalo najmä na civilné účely) i silná Ujguria boli voči Atlanťanom bezmocné. Nepredstaviteľ­ná sila zmietla z povrchu Zeme nád­herné mestá Ázie, zabila milióny ľudí a hlavné mesto Ujgurov zmenila v púšť. Ale Atlanťania urobili chybu. Použili ako zbraň tzv. skalárne vlny, ktoré poslali cez stred Zeme: zničili impérium Ujgurov, ale zároveň zahubili vlastnú krajinu. Asi pred desaťtisíc rokmi vlny oceánu zaliali Atlantídu, čo zapríčinilo aj zánik mohut­nej Ozirey v severnej Afrike a krajín v oblasti Stredozemného mora.

O Ozirisovom panstve dnes veľa nevie­me, rovnako ako o ostatných impériách, ktoré vznikli po zániku civilizácie Mu. Keď emigranti z potápajúceho sa konti­nentu prišli do severnej Afriky, táto oblasť ešte nebola púšťou a oblasť, ktorú dnes vypínajú vody Stredozemného mora, bola úrodným údolím. Níl, v tom čase nazývaný Styxom, tiekol ďalej na sever a skrúcal sa na západ: ústie rieky sa nachádzalo v okolí Gibraltáru (Herkulove stĺpy).

V Egypte i v celej oblasti Stredozemného mora existujú pozostatky po tejto zmiz­nutej civilizácii. Patrí k nim sfinga, ktorej vek (bádatelia vychádzali z erózie skaly) sa odhaduje na 12-tisíc rokov, a Veľká pyramída, neprávom považovaná za Cheopsovu hrobku. Staviteľské impérium Ozirisa sa preslá­vilo najmä megalitickými stavbami. K takýmto stavbám patria Ozireon v egyptskom Abidose, Baalbecká terasa a stovky iných stavieb v oblasti Stredo­zemného mora. Veľký dojem vzbudzujú najmä prehistorická Olympia, základy Minosovho paláca na Kréte, konštrukcie pod vodou pri pobreží Alexandrie, pyra­mída v Argose, „múry Kyklopov" v Delose a Alatrii, 30 megalitických svätýň na Malte, rovnako ako Carnac a Lixus v severozápadnom Maroku. To všetko je len zlomkom toho, čo zostalo po Ozirey: veď dodnes nevieme, čo skrývajú piesky Sahary a vody Stredo­zemného mora...

Čoraz viac nálezov napovedá tomu, že pred mnohými tisícročiami naozaj exis­tovali na Zemi civilizácie, ktoré sa tech­nicky vyrovnali našej a zrejme ju aj pre­vyšovali. Oficiálna veda datuje počiatky organizovaných spoločenstiev na ôsme tisícročie p. n. l. K najstarším známym mestám tejto oblasti patria Jericho v dnešnom Izraeli a Catal Huyuk v Turecku. Prvé egyptské pyramídy ofi­ciálne vznikli v treťom tisícročí p. n. l. a prakticky odvtedy sa datuje nám známa história. Čo však bolo predtým? Oficiálna veda stále nedokáže objasniť náhly rozvoj kultúr Mezopotámie a Egypta. Možnože naozaj boli dedičmi zmiznutých civilizácií, po ktorých zostali iba legendy.



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené