Nikto už nič neutají?

Možnosti ľudského mozgu sú nesmierne. Iba dnes, keď zisťujeme, že môžeme ovplyvňovať ľudské myslenie a preprogramovávať človeka, zisťujeme, aké nesmierne neprebádané je pole ľudskej mysle...

Grecky.emigrant Ted Serios, ktorý pracoval ako portier jedného z chicagských hotelov, celkom náhodne objavil, že dokáže svoje myšlienky prenášať na film. Stačilo, keď si predstavil rodný dom alebo sad a zároveň sa pozeral na fotografický aparát. v ktorom bol film: obrazy kreované jeho mozgom zanechávali na filme trvalú stopu. Profesor psychiatrie univerzity v Denveri Jules Eisenbud tri roky Teda skúmal. Podrobil ho veľmi rafinovaným experimentom, počas ktorých sa ukázalo, že pri "osvetľovaní" fotografických blán mu nič neprekážalo, nič mu v tom nedokázalo zabrániť. Signály jeho mozgu nezastavila ani Faradayova klietka či vysoké magnetické pole, ani kabína z oceľových stien, hrubá 12 centimetrov, ale ani to, že Teda nakoniec izolovali od svetla...

Už dávnejšie je známe, že v miliónoch nervových buniek nášho mozgu vzniká následkom rôzneho druhu bioelektrických reakcií svojské biopole. Môže byť emitované zvonka, čo vidieť na tzv. Kirlianových fotografiách. Ruský inžinier Kirlian so svojou ženou Valentinou zostavil dva kovové prúžky ako elektródy a na jeden umiestnil fotografický film. Vložil ruku medzi elektródy a zapol prúd. Vyvolaný film potom ukázal žiarivú auru okolo končekov prstov. Podobné úkazy zistil u širokého spektra organických tkanív. Napríklad stvol čerstvo zrezaného kvetu ukázal prúdenie svetla zo stvolu. Mŕtvy list žiadne takéto žiarenie alebo prúdenie neukazoval. Na Kirlianovo prekvapenie však fotografia čerstvo odtrhnutého listu ukázala tú časť, kde hol list odtrhnutý. To však ešte nedokazuje, že naše podvedomie či vedomie dokážu spomínané pole riadiť.

V roku 1993 doktor Julian Isaack experimentoval so sedemnásťročným Palestínčanom Zaharemom Khourym. Chlapec mal vytvárať elektrickú energiu tlačením horského kryštálu. Na experimente by nebolo nič zvláštne, keby nie fakt, že Palestínčan stláčal kryštál - zavretý v hermetickej nádobe myšlienkami. Napriek tomu žiarovka svietila.

Ešte zvláštnejší jav spozorovala skupina ruských vedcov počas experimentov so známou (dnes už nežijúcou) N. Kulaginovou. Kulaginová bola známa tým, že dokázala silou vôle pohybovať predmetmi. hodinovými ručičkami a pod. Spomínaný experiment ruských vedcov spočíval v tom, že do sklenenej nádoby umiestnili vypreparované srdce žaby a Kulaginová, ktorá sedela za stolom, zvyšovala (v myšlienkach) alebo znižovala rytmus jeho úderov. Po piatich minútach srdce žaby zastavila - takisto myšlienkou. Pre lekárov, ktorí sa na experimente zúčastnili, to bolo také neuveriteľné, že jeden z nich sa prihlásil ako dobrovoľník na opakovanie experimentu.

Keď lekára dobrovoľníka pripojili na aparatúru EKG, Kulaginová myšlienkami zmenila rytmus jeho srdca. Zakrátko jeho srdce bilo tak pomaly, že experiment prerušili. Čo pri takýchto experimentoch znamenalo pohybovanie zápalkami (Kulaginová) či zastavenie všetkých náramkových hodiniek v sále pred desiatkami divákov, alebo pohybovanie kovovými predmetmi (Uri Geller)? Oficiálna veda však bola naďalej hluchá a slepá voči fenomenálnym možnostiam ľudského mozgu.

Počas bojov v Perzskom zálive jeden z amerických vojakov bol paralyzovaný následkom postrelenia. Aby mu umožnili kontakt s okolím, elektronici sa rozhodli využiť to, čo oficiálne neexistuje: vysielať myšlienky na diaľku. Do mozgu paralyzovaného vojaka zaviedli implantát, čip, ktorý bol spojený s tým jeho bodom, ktorý sa aktivizoval, keď muž chcel pohnúť rukou. Prijímač jeho myšlienok napojili na vhodne naprogramovaný počítač. Teraz stačilo, aby si vojak predstavil, že pohybuje myšou, a kurzor sa pohyboval po obrazovke počítača v súlade s myšlienkami raneného vojaka. Ďalšie litery slov, ktoré chcel vysloviť, počítač ukladal do viet a celých odsekov. Takýmto spôsobom vojak "hovoril" myšlienkami bez toho, aby musel vydávať zvuky. Jeden z vedcov, uchvátený úspechom experimentu, zaviedol do svojho mozgu podobný čip a odvtedy nemusí stláčať kľučky, keď si chce otvoriť dvere svojho inštitútu. Stačí, keď si na to pomyslí, a dvere, vybavené prijímačom jeho myšlienok, sa samy otvárajú... Nakoniec sa teda desiatky rokov vedený spor, či sa možno dorozumievať pomocou myšlienok, vyriešil. Perspektívy takéhoto spôsobu medziľudskej komunikácie sú veľmi zaujímavé, na druhej strane by nás mal zastaviť fakt, že jedného dňa nebude možné pred nikým nič ukryť. Možno preto určité ľudské schopnosti, ktoré označujeme za "mimoriadne", boli dostupné len tým, ktorí dosiahli určitú duchovnú úroveň...



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené