Neznáma sila afganských hôr

Afganské hory skrývajú mnohé prekvapenia: prírodné jaskyne i umelé tunely, záhadné, nedostupné miesta, akých je na Zemi len málo. „Civilizovaný" človek ani netuší, ako dlho sa tam môže skrývať aj veľké množstvo ľudí...
Nedávno o týchto tuneloch a ich bombardovaní písali všetky médiá sveta a zamýšľali sa nad tým, ako dlho v nich talibovia dokážu prežiť... Nik však nehovoril o tajomnom podzemí, o tom, že tamojšie tunely vznikli minimálne pred mnohými stáročiami: všetci ich vyhĺbenie pripisovali talibom. Na celú záležitosť sa akosi pozabudlo, veď svetom hýbali a hýbu oveľa významnejšie problémy - Irak, Kórea... V konečnom dôsledku však všetko môže do seba zapadať...

Tajomstvo skryté v horách
Existuje veľa náznakov, že práve Afganistan je zdrojom okultného poznania.
Podľa bádateľa M. Kuczyňského sa tam mohlo nachádzať duchovné centrum, tisícročia ovplyvňujúce rozvoj ľudstva. Ernest Scott v knihe Národ tajomstva uvádza, že miestom zasvätenia slávneho Gurdjieva (tvrdil, že skutočný pokrok je nemožný, pokiaľ sa odmietame vymaniť sa z našich mechanických zvykov, odmietame sa rozpomenúť na seba a prebudiť sa) bol vlastne Afganistan. Gurdjiev sa v roku 1898 vydal z Bokary, mesta na Hodvábnej ceste, a po dvanástich dňoch jazdy na koni sa dostal do skrytého horského kláštora (monastiera), ktorý nazval Bratstvom Sarmung, a tam sa učil. Ako však píše veľká znalkyňa Tibetu Alexandra David-Neelová, slávna Šam-bala, ktorá je podľa Tibeťanov „sídlom duchovného rádu ľudstva", sa nachádzala v blízkosti Balkhu, starodávneho afganského mesta, známeho ako „matka miest", ktoré ležalo na hranici s Uzbekistanom a ktoré zničili Džingischánove hordy. Podlá dávnej afganskej tradície Balkh bol kedysi známy ako Shams-i- Bála, „Zdvihnutá plachta", čo môže byť perzským výrazom pre sanskritskú Šambalu. Tu malo byť jedno z niekoľkých zemských centier, odkiaľ neviditeľné bratstvá vyššej, nadľudskej úrovne pracujú na zvýšení vedomia ľudstva. Po podmanení moslimami sa mesto skutočne stalo dôležitým vedeckým a mystickým centrom. Pôsobili tam veľkí spisovatelia a astronómi, tam sa narodil najslávnejší lekár stredoveku Avicena a odtiaľ pochádzajú aj slávni tancujúci derviši. V blízkom horskom Hindukuši pôsobili sufijskí majstri. Mnohé legendy a povesti vyjadrujú vieru v tajomnú silu, ktorá sa v kritických chvíľach histórie prejaví v tejto krajine a nečakane zmení k lepšiemu beh udalostí. Kláštory Strážcov tradície a s nimi aj afganské kmene prežili vďaka tejto sile všetky kataklizmy, počnúc mongolskými hordami cez inváziu Angličanov, sovietsky nájazd, až po posledné pôsobenie talibov.

Tunelmi do záhadného mesta
Francúzsky okultista markíz Alexander Saint Yves d'Alveydre, ktorý žil v 19. storočí, písal aj o existencii iného podzemného kráľovstva, Agarthy, ktoré bolo prístupné len starostlivo vybraným ľuďom. Toto centrum zasvätenia malo viesť dvanásť osvietených bytostí a Kráľ sveta, ktorý „riadi celý život planéty diskrétne a nebadane". Markíz sa o ňom zrejme dozvedel od vyslanca Agarthy, afganského kniežaťa Hadži Scharifa. Kniha bola už vytlačená, ale zostala zničená okrem jedného exemplára! Markíz vysvetľoval, že to musel urobiť po návšteve tajomného človeka Východu, ktorý mu vyjadril hnev poradcov Agarthy, nad nesprávnym použitím informácií, ktoré od nich získal. Agarthu spomínajú aj dávne povesti a legendy o podzemných mestách Afganistanu a pod Hindukušom. Niektoré kmene tvrdia, že Agarthu vytvorila starodávna civilizácia ešte pred potopou. Mesto je spojené tunelmi so vzdialenými časťami sveta.

Taktika prežitia
Tajomstvá podzemného panstva a jeho starodávne poznanie strážia Strážcovia tradície, ktorí dokážu zachovať svoje sväté dedičstvo aj v najťažších časoch. Používajú taktiku vyskúšanú počas nájazdov Džingischána. Delia sa na tri skupiny: jedni emigrujú do pokojnejšej krajiny, iní predstierajú spoluprácu s prichádzajúcim režimom, ostatní sa skrývajú medzi ľuďmi v náležitom prestrojení. To isté sa deje aj v posledných desaťročiach. Zasvätenci miznú z Afganistanu a iných krajín Východu a zdá sa, že centrum ich práce sa presúva do Ameriky. Možnože práve ona sa stane epicentrom novej fázy evolúcie ľudstva, ktorú Strážcovia pripravujú (otázka je, či ide o Ameriku severnú alebo južnú).

Američania v posvätných tuneloch
Ešte prednedávnom sa toto všetko zdalo nereálne ako z rozprávky. Ale zo dňa na deň afganské podzemie ožilo! Kuczyňski spomína doktora R. Schmiedera, kolegu z Kalifornského oddelenia The Explorers Clubu, ktorý sa zaoberá výskumom morského dna (bol jeho hosťom vo Varšave). Počas nedávnej výpravy do Pacifiku mal v tíme potápača, ktorý sa ako výsadkár zúčastnil afganskej vojny, presnejšie, útoku na tunely. Schmiederovi rozprával, že krátky film v televízii, výlučne z jedného tunela, nič nehovorí o tom, čo sa dialo v skutočnosti. Na verejnosti sa objavili len lakonické zmienky a pár správičiek v médiách, potom sa všetko utíšilo. Prečo? „V jednej z dolín," rozprával výsadkár Schmiederovi, „sme našli prírodnú jaskyňu, v ktorej hĺbke bol vchod do chodby vyhĺbenej ľuďmi. Tak ako sme sa posúvali po chodníku smerujúcemu nadol, po niekoľkých metroch sme si uvedomili, že steny a stropy sú pokryté kvapľovou vrstvou, ktorej hrúbka spolu s polmetrovými stalaktitmi ukazuje, že tunel môže mať vyše tisíc rokov - to nebola práca talibov! Dostali sme sa k rozvetveniu a dve odnože tunela sa po sto metroch znova rozdelili a tie ešte raz. Museli sme sa vrátiť, ďalšia prehliadka si vyžadovala špeciálnu prípravu a väčšie množstvo ľudí. Vtedy jeden z vojakov objavil prechod ku skalnému balkónu, ktorý visel nad čiernou prázdnotou akejsi gigantickej komory...
Naše baterky ju neosvetlili, počuli sme len ozvenu a kvapkanie vody... Kamene, ktoré sme dali do pohybu, padali do niekoľko desiatok metrov hlbokej priepasti. Na jej okraji sa nachádzal hrubý prsteň z kovu, zasadený do skaly, a kamenný stĺpik s brázdami, akoby vydratými od reťazí... Vrátili sme sa do tábora a čakali sme dva dni na nástroje a zariadenia, laná a reflektory. Namiesto toho priletel dôstojník zo štábu spolu so starým Afgancom v civile. Poznali našu správu, ale vypytovali sa na ďalšie podrobnosti. Niekoľko hodín po ich odchode prišiel rozkaz prerušiť akciu v podzemí. O mesiac neskôr už na letisku, keď sme čakali na odlet do vlasti, som sa od ľudí z iných jednotiek dozvedel, že vedenie všade zastavilo jaskynné akcie. Stalo sa to vraj na želanie Afgancov. Hovorilo sa, že jaskyne majú pre miestnych ľudí kultový význam a ich narušenie by mohlo obrátiť kmene proti Američanom..."
Rozprávanie výsadkára veľa neznamená, ale ak si ho dáme dokopy s rozprávaním, legendami a povesťami o Agarthe a Šambale, zrazu naberie iný význam... Všetko však poukazuje na to, že v tejto oblasti nás čaká ešte veľa prekvapení...



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené