Najzáhadnejšie miesto planéty

Už neraz som uverejnil rôzne hypotézy o tom, čo môže byt' pod zemou, v jej vnútri, písal som o tajných tuneloch a jaskyniach s opracovanými stenami, o "bielych Indiánoch" či zaujímavých zážitkoch niektorých ľudí s podzemným svetom. Zmienky o krajinách pod zemou sa nachádzajú takmer vo všetkých kultúrach sveta. Hovoria o nich mýty, legendy, povesti na všetkých kontinentoch. Majú veľa podobného...

Prví boli Sumeri

Jednou z prvých zmienok o podzemných svetoch sú sumerské povesti. Opisujú krajinu Ki Gal, ktorá zaberá obrovské podzemné priestory. Túto krajinu obývali bezpohlavné robotické bytosti, umelé stvorenia, nazývané Galmi. Vládcovia podzemného sveta ich používali na únosy ľudí. Žili tam aj tzv. Utukkovia, "orlohlaví", okrídlení humanoidi s hadím výzorom, a Pazuzum, ľuďom podobné ohnivé monštrum s psačou hlavou a telom pokrytým šupinami. Podzemný svet starodávneho Egypta má veľa spoločného so sumerskými, indickými a čínskymi povesťami. Nazývaný Tuat alebo Duat patril Ozirisovi. Jeho sluhami boli boh Khentimentin s hlavou šakala, Anubis a Toth s hlavou paviána a Ammut, ktorý bol zmesou krokodíla, leva a psa Podobali sa aj sumerským Galon Ushabitiuom, ktorých bohovia posielali na Zem, aby unášali alebo trestali ľudí...

Pôvodné americké kultúry si uchovali veľa príbehov o podzemnom svete: o "malých ľuďoch" a iných humanoidných bytostiach s vlastnosťami jašterov či hadov. Mnohé kmene uvádzajú, že sami pochádzajú z podzemia. Mayovia a Aztékovia tvrdili, že pochádzajú z národa Aztlan, istý čas žili v podzemnom svete Chieomoztoc a až po čase vyšli na povrch... Indiáni kmeňa Hopi, potomkovia tajomného národa Anasazi, veria, že emigrovali z jaskynných svetov. Keď ešte žili v podzemnom svete, predkovia Indiánov Hopi natrafili na "ľudí mravce" a dostali sa do konfliktu s "ľuďmi jaštermi". Príbeh ich podzemného sveta je plný katakliziem a konfliktov.



Dvojmetrový "motýľ"

Pravda, zvláštne informácie o podzemných svetoch nepochádzajú len z dávnych čias. V lete roku 1966 istá žena oznámila, že pri rieke Ohio videla gigantického, takmer dvojmetrového motýľa. Onedlho skupina hrobárov videla "hnedú postavu" vyletujúcu spod stromov. Viacerí ľudia videli človeka s krídlami na chrbte, dokonca aj u nás pri Lučenci. Mnohí hovoria o očiach ako reflektory. Jedna zo žien zbadala postavu s takmer trojmetrovým rozpätím krídel, počula piskľavé zvuky pripomínajúce netopiera... Aj dnes môžeme nájsť veľa správ tohto typu. Písali sme napríklad o stvorení Chupacabra, ktoré dodnes rozsieva strach na ostrove Portoriko: kaličí dobytok, cicia z neho krv. Opisy Chupacabry veľmi pripomínajú sumerského Utukku a egyptského Ushabitia. Toto stvorenie je 1,2 až 1,5 metra vysoké, má bedrá podobné ako kengura, humanoidnú hlavu a vypuklé svietiace oči, z ktorých vytŕčajú tri dlhé zuby, slúžiace na vycicanie obete. Pod ramenami má početné záhyby kože, spojené s hrudníkom, ktoré mu umožňujú lietať. Chupacabra má sivozelenú alebo sivú farbu a na chrbte má čosi ako ostne. Bádatelia boli spočiatku presvedčení, že ide o výplod ľudskej fantázie, ale keď počet správ o skaličenom dobytku dosiahol znepokojujúce rozmery, záležitosť začali brat vážne. Bádateľom sa podarilo nájsť súvislosť medzi tajomnými stvoreniami a horskou oblasťou tropických lesov EI Yunque, ktorá je popretkávaná nepreskúmanými jaskyňami tiahnúcimi sa pod celým ostrovom Portoriko. Svedkovia udávajú, že Chupacabry utekajú k EI Yunque a tam stopa po nich zaniká.Podobné stvorenia sa vyskytujú takmer po celom svete. V posledných rokoch bádatelia zozbierali veľa správ očitých svedkov, ktoré hovoria o stretnutiach s humanoidnými stvoreniami pokrytými srsťou. Najviac pozorovaní zaznamenali v oblastiach s hojným výskytom jaskýň, ale aj v blízkosti opustených starých baní. Bytosti sa zvyčajne objavujú v noci, potom sa vracajú do jaskýň, pričom po sebe nezanechávajú žiadnu stopu. Ich podobnosť s podzemným svetom Sumerov, Egypťanov, Indov, Číňanov a iných kultúr je očividná.



Senzačné tvrdenie

V magazíne Amazing Stories z roku 1943 Richard Shaver tvrdil, že nadviazal kontakt s civilizáciou, ktorá obýva hlboké podzemia. Išlo o dve geneticky modifikované rasy. Jedna z nich bola rasa "škodlivých robotov" dero, druhá "priateľských robotov" tero. Tieto bytosti mali byt z mäsa a krvi, degenerované, prinútené utiahnuť sa do podzemia následkom ničivého slnečného žiarenia. Unášajú pozemšťanov, najmä ženy, pre sexuálne potešenie. Vyžívajú sa vo vytváraní prízrakov (hologramov), spôsobujúcich strach medzi ľuďmi. Shaver nielenže s nimi nadviazal kontakt, ale ho aj týrali. "Dero" ho trápili zväzkom lúčov, "tero" mu pomáhali znášať tieto útoky. Priaznivo naklonené roboty mu umožnili navštíviť aj svet jaskýň. Obe podzemné rasy údajne žili hlboko pod zemou. Používali veľmi rozvinutú technológiu, ktorá im dávala veľkú prevahu nad ľuďmi, ktorí nevedeli o ich existencii. Shaver hovoril o "lúčoch smrti", laserovej a magnetickej zbrani, "myšlienkových lúčoch" (telepatii) a nehlučne lietajúcich strojoch v tvare disku! "Tero" dokázali vytvárať "trvalé ilúzie" stvorení, predmetov a diskom podobných strojov, ktoré sa určitý čas dokázali správať ako fyzické objekty, potom sa rozplynuli vo vzduchu a zmizli.



Čím sa začala éra UFO

Zaujímavé na celej záležitosti je to, že Shaver oznámil svoje senzačné odhalenie päť rokov pred slávnym prelomovým pozorovaním Kennetha Arnolda, ktorý videl nad horou Rainer v štáte Washington prelet desiatich tajomných, diskom podobných objektov. Po pozorovaní Kennetha Arnolda sa začala súčasná éra UFO. Bez ohľadu na to, či tvrdenia Shavera boli pravdivé, alebo nie, vyvolali veľa zmätku medzi Newyorčanmi. Stovky ľudí vyzbrojených lopatami a rýľmi sa vydali hľadať podzemný svet. Eufória nabrala znepokojujúce rozmery. Nakoniec vládni experti oznámili, že geologické výskumy nepotvrdzujú to, čo Shaver hovorí. Emócie potom opadli.



Démon z Doveru

Vyše trinásť mesiacov v rokoch 1967 - 1968 stvorenie Mothman terorizovalo okolie Point Pleasantu v západnej Virginii, kde je najviac jaskýň v Severnej Amerike. Podobná situácia nastala v Novom Anglicku, kde pôsobil "Démon z Doveru", stvorenie so vzhľadom človeka-jaštera, ako aj iné humanoidné bytosti.V blízkosti East Haddamu v štáte Connecticut existujú oblasti nazývané Morehedmoodus.V tejto časti štátu sa zem trasie a ryčí, akoby pod ňou pracovali mohutné stroje. Tento hlučný jav sa volá "Hluk Moodus" a dodnes nemá vedecké vysvetlenie...

V roku 1968 v meste Showbury sa vtedy päťročnému Brianovi Stonovi stalo čosi nezvyčajné. Chlapec sa hral pred domom pred očami matky. Stačilo len pár minút nepozornosti, aby sa dieťa kamsi stratilo. Hľadali ho tri dni. Pátrania sa okrem polície zúčastnili všetci obyvatelia mestečka. Po troch dňoch sa Brian zrazu ocitol pred vlastným domom. Bol špinavý, unavený, ale celý a zdravý. Najväčšou senzáciou však bolo jeho rozprávanie, čo vlastne robil. Všetko sa to začalo tým, keď sa Brian rozhodol zájsť do blízkeho hájika. Išiel popri stromoch, keď zrazu zbadal dieru v zemi. Vošiel do nej. Vnútri natrafil na dlhú, úzku chodbu, ktorá viedla k "vel'mi zelenému miestu". Podľa Brianových slov tam nesvietilo slnko, panoval "nie celkom večer", nebo bolo tmavozelené a zem svetlá. Chlapec videl "smiešne malé zvieratko", kymácajúce sa na zadných nôžkach, so zelenou srsťou a s pomarančovými škvrnami. Pri chlapcovi sa objavili dvaja muži a žena: mali zelenú pokožku, tmavohnedé vlasy a ich oblečenie sa "silno lesklo". Jeden z mužov vybral z tašky nejaký aparát a priložil ho chlapcovi na rameno: to bolo posledné, čo si chlapec pamätal. Precitol pred svojím domom. Celé rozprávanie si možno vysvetliť ako výplod chlapcovej fantázie. Chlapca vyšetrili lekári aj na halucinogénne lieky, ale nič nezistili. Žeby hovoril pravdu?



Mimozemšťania" zo stredu Zeme

Posledné desaťročia priniesli veľa správ o pozorovaní UFO, o únosoch ľudí cudzími bytosťami. Obeť sa zvyčajne dostane na palubu lode, najčastejšie v tvare disku, kde sa na nej robia genetické a lekárske experimenty. Najčastejšie unášajú tzv. siví, ktorí sú asi 1,20 vysokí, s nerozvinutým telom, dlhými, tenkými končatinami, veľkou hlavou a neobyčajne veľkými čiernymi očami, niektorí tvrdia, že sú ako "hadie" či "vtáčie". Čerň očí "sivých" nie je prirodzená, je z umelej blany, akýchsi protislnečných okuliarov. Fyziológia týchto bytostí výrazne ukazuje na ich pôvod. Keby prišli z kozmu, vyzerali by inak - tvrdia niektorí bádatelia. Kozmos je plný svetla a rôzneho druhu žiarenia. Veľké, vypuklé oči sú charakteristické pre stvorenia, ktoré trávia väčšinu života v tme. Rovnaké je to aj s telami "sivých". Sú malé, majú nízku hmotnosť, ľahko sa môžu dostať do úzkych priestorov, čiže sú ideálne prispôsobené životu v podzemí. Spôsob ich pohybu svedkovia opisujú ako "vláčenie nohami"a "knísanie sa v bedrách", čo takisto ukazuje, že boli "vytvarovaní" v tesných priestoroch. Obete únosov vel'mi často tvrdia, že ich berú do podzemných základní a že telá ich únoscov zapáchajú "stuchlinou", "sírou" či "zhnitými vajciami", čo sú zápachy charakteristické pre podzemie a jaskyne. Prekvapujúca je aj skutočnosť, že k únosom dochádza vždy v noci, akoby únoscom slnko prekážalo. Zaujímavé je aj to, že v oblasti, kde sa uskutočnili prvé podzemné pokusy s atómovou zbraňou, pozorovali ľudia veľké množstvo objektov UFO...

Samozrejme, vedecké dôkazy o existencii podzemného sveta neexistujú. Možnože sa nám však raz podarí preskúmať túto najtajomnejšiu časť našej planéty.



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené