Kto počul kričať krevety?

Duša rastlín

Vegetariánstvo je čoraz módnejšia záležitosť, a to z rôznych dôvodov. Ale aj vegetariáni či vegáni (nejedia nič živočíšneho pôvodu, teda ani mlieko, syry, vajcia) považujú rastliny za nižšie organizmy ako zvieratá. Je to však naozaj tak?

Mnohí sú presvedčení, že rastliny nič necí­tia. Mimóza či netýkavka, ktoré sa trasú pri najmenšom dotyku, môžu byť hračkou prí­rody. Prečo sa však u niektorých ľudí rastliny krásne rozvíjajú a u iných bezdôvodne hynú? Že by čosi cítili? Existujú rastliny, ktoré majú dotyk rady. Americkí botanici napríklad zistili, že šalát a zeler znášajú lepšie rozsádzanie, keď sa ich človek systematicky a jemne dotýka. Neskôr zasa Briti objavili, že rastliny, ktorých sa dotýkame, lepšie znášajú nepriaznivé poveternostné podmienky - mrazy či suchá. Ešte zaujímavejšie sú výsledky nemeckých vedcov a záhradníkov, ktorí dokázali, že rajčiny rodia až o pätinu viac, keď sa ich ľudia starostlivo dotýkajú. Citlivosť na dotyk spozorovali mnohí v prí­pade tisícky druhov rastlín vrátane mäsožra­vých rastlín, ktoré sa živia hmyzom. Pritom tieto rastliny nereagujú na každý dotyk, napríklad na dažďové kvapky či padajúce lístie. Aktivizujú sa výlučne vtedy, keď sa ich dotýka hmyz, čo znamená, že ho musia akosi rozpoznávať.

Reagujú na počasie, vidia a pamätajú si

Človek vníma svoje okolie zmyslami. Môžu rastliny, pri ktorých nik čosi podobné nespozoroval, vidieť či počuť? Majú vari aj iné zmysly, ktoré nepoznáme? Túto posled­nú hypotézu potvrdzuje dlhoročné pozoro­vanie zemiakov, ktoré skúmal Frank Brown z Northvvesternu z Chicagskej univerzity. Brown skúmal, akým tempom zemiaky prijí­majú kyslík a zistil, že to záleží od atmosfé­rického tlaku. Zemiaky vnímajú výraznejšie zmeny tlaku a reagujú naň dva dni skôr ako moderné barometre! Čo na to meteopati? V roku 1980 nemecký fyzik Max Delbruck pozoroval rast malého hríbika ficomyces. Má charakteristickú, veľmi tenkú vysokú (10 cm) nôžku. Bádateľ nad ním umiestnil zápalku, ale tak, aby sa ho nedotýkala. Akoby hríbik zápalku videl, nôžka sa odchýlila a rástla ďalej, vyhnúc sa prekážke. Takéto výskumy v zátiší laboratórií nás nemusia presvedčiť, ale pozrime sa na obyčajné slnečnice. Počas dňa sa ich kvety obracajú za slnkom tak, aby po celý čas na sebe cítili jeho lúče. No dobre, to ešte môžeme pochopiť, ale čo sa deje po zápa­de slnka? Už v tme sa kvety slnečníc obra­cajú na východ, očakávajúc prvé lúče. Ako si pamätajú, kde vychádza slnko?



Milujú hudbu

Rastliny sú veľmi vnímavé na akustické pod­nety, najmä na hudbu. Prvé pokusy robili výskumníci v šesťdesiatych rokoch. Indickí vedci umiestnili na plantážach cukrovej trs­tiny, bavlny, kokosových paliem a viniča megafóny, z ktorých denne niekoľko hodín púšťali indickú hudbu. Výsledky boli sen­začné: rastliny rástli rýchlejšie, boli odolnej­šie proti chorobám a úroda bola bohatšia. Odvtedy sa uskutočnili desiatky takýchto výskumov. Pri jednom z nich aplikovali dvom rovnakým druhom rastlín dva druhy hudby: vážnu (Debussy, Bach, Chopin) a hudbu, akú obľubuje mládež. Experiment sa skončil po troch týždňoch, pretože rastliny počúvajúce bigbít dlhšie neprežili.

Nápaditejšie pokusy objavujú čoraz novšie, zaujímavejšie vlastnosti rastlín. Napriek tomu ich väčšina z nás vníma skôr ako predmety než cítiace bytosti, ktoré majú pamäť. Možno však raz priznáme, že prav­du mal americký biológ Jack Schultz, ktorý v roku 1989 povedal, že rastliny sú obme­nou zvierat, ibaže nedokážu utiecť...



Rastliny sa medzi sebou dorozumievajú

Rastliny nielenže prijímajú informácie z okolia, ale navzájom si ich aj odovzdávajú. V roku 1983 sa v časopise Lancet objavila informácia o práci dvoch amerických ved­cov, ktorí zistili, ako sa stromy, napadnuté škodcami, navzájom informujú, jelše a vŕby si nielenže vytvárali ochranné substancie, ale „vyrábali" aj etylén, ktorý prenikal de­siatky metrov od napadnutého stromu, aby si aj ďalšie stromy vytvorili ochranné látky. Rastliny reagujú aj na krivdu a rôzne rea­gujú na rôznych ľudí. Je známy pokus ame­rického kriminológa Clivá Baxtera, ktorý napojil na detektor lži dracénu. Neďaleko nej dal zovrieť vodu, nad ňou umiestnil doštičku, ktorej pohyb náhodne vyberal počítač. Experimentátor na to nemal žiaden vplyv. Na dosku kládol živé krevety, ktoré v počítačom vybranom momente padali do vriacej vody. Detektor lži vždy zaregistroval prudkú reakciu dracény. Je známe, že rastli­ny si zapamätajú aj ľudí, ktorí ich trápia (pri vstupe týchto ľudí do miestnosti prí­stroje napojené na rastliny zaznamenali silnú reakciu), ako aj tých, ktorí sú k nim láskaví.



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené