História ako videozáznam

V rímskom Koloseu dodnes každý rok počuť rinčanie reťazi otrokov a v Duklianskom priesmyku paľbu, huriavk boja a výkriky ranených. Ako si tieto javy vysvetliť?

Fyzici sa zhodujú v tom, že všetko, čo existuje, je energia. Tá nikdy nezaniká, iba mení svoju formu. Preto každý ľudský čin, každá myšlienka sú zapísané v pamäti vesmíru. Niektorí túto pamäť nazývajú Kronika Akaša, iní Superpamäť.

V roku 1916 spisovateľka Edith Olivierová, prechádzajúc kamennými kruhmi v Avebury v Anglicku, zbadala jarmok osvetlený ohňami a lúčmi. Ako zistila neskôr,v Avebury neusporadúvali jarmoky už od roku 1850. Niektoré veľké kamene, ktoré videla, už vyše 50 rokov neexistovali... Teórie fyzikov o nezanikaní energie potvrdzuje sama príroda. Vďaka informáciám mnohých svedkov v každej geografickej šírke sa nachádzajú miesta, na ktorých sa niektoré udalosti z dávnej minulosti odohrávajú znova a znova. Tento fenomén sa vedcom ešte nepodarilo vyriešiť a nie je jasné, prečo sa história opakuje iba na niektorých miestach, ani to, prečo k týmto javom vôbec dochádza. Niektorí bádatelia naivne usudzujú, že k vizualizácii "nahrávok" z minulosti môže dôjsť len vtedy, keď existujú presne rovnaké podmienky počasia, aké prevládali počas "nahrávania sa" udalosti. Podľa toho by sme boli ustavične zasypávaní obrazmi z minulosti, pretože každú chvíľu sa kdesi na zemeguli podmienky opakujú... Odkiaľ však vieme, že obrazy, ktoré vidíme, sú z minulosti? Ak sa napríklad pôda, na ktorej sa akcia odohráva, po stáročiach zdvila, prízračná postava sa objavuje v "skrátenej" verzii: vidno ju od pása, od kolien a pod. Nahrávky z minulosti si nemožno pomýliť s typickým objavovaním sa duchov. Tieto javy výrazne od seba odlišujú dve základné vlastnosti. Po prvé, kým počas typickej manifestácie ducha niekedy dochádza ku kontaktu so živou osobou (napríklad telepatickému), počas vizualizácie "nahrávky" takýto kontakt neexistuje: prízrak prechádza popri svedkovi alebo cez neho, pričom mu nevenuje žiadnu pozornosť. Po druhé nahrávky z minulosti sú charakteristické tým, že očiam svedkov často ukazujú udalosti, na ktorých sa zúčastňuje väčší počet ľudí. Niekedy sú tieto scény také realistické, že svedok má dojem, že fakticky stojí medzi dvoma bojujúcimi armádami najmä vtedy, keď počuje rinčanie zbraní a výkriky ranených. Tu nemôže byt ani reči o manifestácii sveta mŕtvych: sk8r~ o určitých fyzikálnych javoch, ktorých podstatu nechápeme. V roku 1942 došlo k útoku na francúzske mesto Dieppe. Presne o deväť rokov neskôr,v auguste 1951, sa bitka odohrala" nanovo. Jej svedkami boli dve turistky, ktorým ranný spánok brutálne prerušila delostrelecká paľba. Keď ženy pribehli k oknu, uvideli scénu ako z vojenského filmu, za účasti letectva, vojenského námorníctva a pechoty. Všetko sprevádzala delostrelecká paľba a výkriky ranených. Nebol to však film napriek tomu, že celá scéna trvala tri hodiny: obraz zmizol náhle a ženy zostali vo vytržení: po "bitke" nebolo zrazu ani stopy. Piesok bol nedotknutý. Bolo to najdlhšie prízračné predstavenie, aké bolo zaznamenané.

Mnohé poukazuje na to, že objavovanie sa spomínaných prízrakov ovplyvňuje kalendár. Ťažko však prijať, že pre nám neznáme prírodné zákony sa na určitom mieste znova odohrávajú udalosti spred stáročí, a to cyklicky,s rozčuľujúcou pravidelnosťou... Pred pár stáročiami sa 17. marca z nešťastnej lásky obesila istá Juliet Tousleyová. Pochovali ju v blízkosti Holywellu. Po rokoch na tom mieste postavili hostinec a náhrobnú tabuľu použili na podlahu. Mnohí svedkovia tvrdia, že do dnešného dňa, presne na výročie smrti, vidieť Juliet na mieste, kde kedysi mala hrob...

Udalosti z minulosti neraz pripomínajú javy súvisiace s UFO. Je známe, že každoročné objavovanie sa UFO sprevádza veľa nevysvetlených javov, napríklad havárie elektrických zariadení.

V tridsiatych rokoch 20. storočia na školskom ihrisku v Gloucesteri v Anglicku sa istý čas ukazoval prízrak mníšky "sediacej" v kresle, ktoré však nik nevidel.

V roku 1940, keď sa na Silvestra znova objavila, riaditeľ školy k nej podišiel a zistil, že pripomína živého človeka: chcel sa jej lepšie prizriet, osvietil ju baterkou, ktorá ihneď zhasla, a to navždy.

Keď sa v roku 1960 Doroty Strongová s priateľmi zrazila v taxíku s prízračnou armádou asi zo 14. storočia, motor náhle zhasol, ukazovateľ rýchlosti sa "zbláznili" a auto narazilo na neviditeľnú prekážku. Prízračná armáda sa ihneď rozplynula... Tieto dve udalosti sa hodia do modelového prípadu stretnutia s UFO: zlyhanie techniky, netypické správanie sa elektroniky a zrážka

s neviditeľným múrom.Všetko však môže byt inak: UFO nemusí byť UFO a duch duchom; minulosť však môže byt budúcnosťou... Zatiaľ totiž nik nedokáže objasniť záhady manifestácie energie zapísanej v priestore...



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené