Albínky a znetvorené bytosti

Každý milovník tajomstiev vie o obrovských sochách stojacich na nehostinných skalách Veľkonočného ostrova. Nie sú však jedinou záhadou , tohto kúska zeme, akoby hodeného do nekonečných priestorov oceánu.

Prví cestovatelia, Holanďania, v roku 1722 spozorovali na Veľkonočnom ostrove neobyčajnú zmes obyvateľstva. Obyvatelia Rapa Nui patrili k rôznym etnickým skupinám. Boli medzi nimi ľudia bielej rasy, Polynézania, negroidní ľudia a celá masa miešancov. Výskumy Nóra Thora Hayerdala v päťdesiatych rokoch 20. storočia pomohli určiť, že na ostrove pristávali aj hostia z Južnej Ameriky. Obyvatelia používali kohau-rongo-rongo, zostavu niekoľkých znakov vyrytých na drevených tabuliach. Písmo sa používalo ešte v 19. storočí. Choroby, ktoré priniesli Európania a výpravy lovcov otrokov, však spôsobili záhubu vzdelanej vrstvy ľudí, ktorí toto písmo dokázali čítať. Prežilo ich len málo. Votrelci spálili aj veľa tabuliek pokrytých znakmi. Potom tabuľky záhadne zmizli - buď ich miestni ukryli, alebo zničili. Čílska vláda vypísala vysokú odmenu aspoň za jednu z nich, ale bezvýsledne. Existuje predpoklad, že miestni obyvatelia schovávajú veľa tabuliek, ale cudzincom ich nedajú. Aké to môžu byť tajomstvá, keď ich chránia tak, že ich nezlákajú ani desaťtisíce dolárov? Katolícki misionári sa pokúšali prečítať tabuľky už okolo roku 1864. Vtedy našli ešte pár domorodcov, ktorí ich dokázali prečítať. Odmietli však vysvetliť znaky, hoci odrecitovali obsah tabuliek polynézskom jazyku.

Thor Hayerdal strávil na ostrove dlhý čas a získal aj dva "slovníky", ba dokonca priviezol do Európy fotokópie znakov a ich preklad do polynézčiny. Ale písmo je naďalej nečitateľné... Porovnaním grafickej formy zápisov možno dospieť k nečakaným výsledkom. Podľa starých miestnych legiend prvé tabuľky priviezol na ostrov vodca Hotu Matua,ktorý pravdepodobne žil na prelome 12. a 13. storočia. Rongo-rongo sa však podobá písmu z údolia Indusu, ktoré vzniklo v druhom tisícročí p. n. I.! Môžeme v ňom nájsť aj podobnosť s juhočínskou abecedou. Záhada písma stále čaká na vyriešenie.

Nemenej zaujímavé sú aj zvláštne rituály a zvyky obyvateľov ostrova, ktorí sa v čase ohrozenia zvykli skrývať v podzemných komorách. Chodby týchto skrýš sú starostlivo vyložené kameňom a majú zátarasy v podobe prepážok na prípad prenasledovania cudzincami. Tieto skrýše však existujú už dávno. Okrem tunelov existujú aj "rodové jaskyne", kde obyvatelia ukrývajú pamiatky a občas aj hroby predkov. Každá rodina má takéto miesto, ktorého _ polohu starostlivo skrýva. Hayerdal zistil, že domorodci všetky sošky predtým, ako mu ich dali do rúk, dlho a starostlivo umývali. Idoly strážiace jaskyne mali zvyčajne tvar lebiek, ktorých očné dutiny boli naplnené jedovatým práškom. Existovali však ešte záhadnejšie jaskyne.



Biele ženy z podzemia

Prví misionári zaznamenali, že v jednej z jaskýň boli panny Neru - mladé dievčatá, ktoré roky žili v tme, pričom z temníc vychádzali len na najdôležitejšie obrady a len v noci. Ich pokožka bola následkom života pod zemou biela ako mlieko.Je však možné, že to bolo celkom inak. Možno sa pod zemou skrývali ženy albínky, pre ktoré kontakt so slnečným svetlom hrozil vážnymi popáleninami. Možnože práve ich odlišnosť viedla k spomínanej tradícii. V takomto prípade by zákaz sexuálnych kontaktov svedčil o hlbokej múdrosti obyvateľov ostrova - albinizmus je dedičná choroba. Ibaže, prečo ňou trpeli výlučne ženy?

Vchod do jaskyne panien je neobyčajne sťažený. Opustenie sanktuáriá bez pomoci zvonka je v podstate nemožné. Bola to skrýša či väzenie? Boli to kňažky či otrokyne? Možno jedno aj druhé... Hayerdal získal desiatky figúrok pochádzajúcich z rodových jaskýň. Pokúšal sa nájsť aj tabuľky so znakmi písma, ale miestni obyvatelia tvrdili, že ich nemajú. Nie je však vylúčené, že ho nechceli pustiť do svojich "archívov".

Prvá soška, ktorá je dnes v La Rochelle, predstavuje muža s dvoma hlavami. Jej tvorca veľmi starostlivo zaznamenal anatomické podrobnosti. Osoba, ktorá stála tvorcovi ako model, mala rozštiepenú chrbticu vo výške krížovej kosti a vážne poruchy v oblasti bedier . Príroda pozná deformácie tohto typu. Siamské dvojčatá takto skaličené predčasne zomierajú. Tento človek sa však musel dožiť dospelosti...

Figúrka z Londýna ukazuje ďalší príklad takejto anomálie. Obe telá sú zrastené v chrbtici. Sochár zaznamenal vážne nerozvinuté končatiny. Takisto ďalšie, nezvyčajne starostlivo vymodelované sošky, ukazujú rôzne druhy vývinových chýb. O čom svedčia, s čím vlastne sa stretli obyvatelia Veľkonočného ostrova? O prekvapivom vyústení tohto príbehu si povieme nabudúce...



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Nezaradené