Po oteplení-doba ľadová

Povodne a tornáda, na mnohých miestach Európy sú podľa meteorológa Hamuta Grassla z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka výsledkom globálneho oteplenia klímy. Tento vedec zistil, že máme dočinenia s posuvom oblastí zrážok. Takmer vo všetkých oblastiach, kde zrážky prekračujú priemer a kde sa povodne vyskytovali raz za polstoročie, sú teraz každých 5 - 10 rokov. Týka sa to okolia Rýna, severného Talianska, časti územia Anglicka a Francúzska. Čím vyššia je teplota vzduchu, tým prudšie sú lejaky. Pretože klíma sa otepľuje, budeme častejšie svedkami povodní a víchríc aj na územiach, kde predtým bývali zriedkavosťou.Následky tepelného efektu sú viditeľné: priemerná hrúbka ľadu v Severnom mori je I ,8 m a je o meter tenšia ako v sedemdesiatych rokoch. Takmer všade sa rozpúšťajú ľadovce. Veľa sťahovavých vtákov sa vôbec nevydáva na cesty do teplých krajín. Tropické choroby ako malária sa rozširujú čoraz viac na sever. Klimatické zmeny bežia...

Čoraz viac vedeckých rozborov obsahuje alarmujúce informácie o tom, ako bude vyzerať život v Európe už o pár rokov: v stredomorských krajinách budú viesť dlhotrvajúce suchá k poklesu úrody. Sever Európy bude musieť bojovať s povodňami, náhlymi prílivmi, víchricami a tornádami.

Severnú a strednú Európu čakajú čoraz početnejšie uragány. Vedci skúmajúci klímu predpovedajú pre túto časť kontinentu veľké lejaky, veľa búrok a zvýšenie morskej hladiny. Vyžiada si to najmä ochranu severného pobrežia.

Ľad v Grónsku a na severnom póle sa bude rýchlo rozpúšťať. Už za posledných 20 rokov sa arktická ľadová pokrývka zmenšila o šesť percent a priemerná hrúbka ľadu v Severnom mori sa zmenšila z 3,1 na 1,8 m.

Dnes sa obyvatelia južného Anglicka a Írska môžu tešiť zo subtropického rastlinstva. Ak sa uskutočnia najnovšie obavy odborníkov na klímu, toto bohatstvo rastlín čaká v budúcom storočí mrazivý koniec. Po prvýkrát sa totiž objavili údaje, že Golfský prúd prinášajúci mierne zimy západnej a severnej Európe nefunguje tak ako doteraz. Teploty v Európe najprv výrazne vzrastú asi

0 3 stupne do roku 2100. Potom môže prísť dlhá zima. Neskôr priemerné teploty v Európe klesnú o päť stupňov. Nakoniec tu bude také sucho a zima, že pestovanie rastlín nebude možné.

Vedci varujú, že ak sa počasie nemá celkom zblázniť, do roku 2050 musíme znížiť emisie tepelných plynov do atmosféry. Týka sa to najmä USA, ktoré ich produkujú až štvrtinu: ich emisiu by mali znížiť až o 80 percent. Namiesto toho emisie tepelných plynov zvýšili v roku 2000 o ďalších 10 percent...



Článok je v sekcií - Veda / Nezaradené