Obávané vynálezy

Prvý signál, že s našou fyzikou čosi nie je v poriadku, sa objavil už začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia: išlo o obyčajného chrobáka. Keď tento hmyz vedci dôkladne preskúmali, ukázalo sa, že povrch jeho krídel a rýchlosť, akou sa pohybuje, nevytvára dostatočnú aerodynamickú silu, aby mohol lietať. Chrobák však zrejme nepoznal fyziku a lietal ďalej. Všetko ukazuje na to, že nemieni počúvať akademikov. Nie je sám.

Čoraz častejšie sa ozývajú odvážlivci vymýšľajúci zariadenia, ktorých podstata fungovania sa prieči všetkým zásadám súčasnej fyziky a popiera svojou existenciou tvrdenia najväčších vedeckých autorít. Americký inžinier Howard Johnson, autor mnohých nových významných a "vedecky pochybných" vynálezov, majiteľ niekoľkých patentov, jedného dňa zišiel z vedeckej cesty a stal sa disidentom vo svete fyziky. Napriek všetkým názorom o beznádejnosti svojho konania " proti všetkým a proti "zdravému rozumu" zostrojil motor, ktorý môže pracovať bez napájania zvonka. Keď sa po prvý raz objavil na patentovom úrade s modelom motora a kompletnou dokumentáciou, dozvedel sa od tamojších úradníkov, že Patentový úrad Spojených štátov nie je miestom, kde by sa chceli zaoberať perpetuom mobile.
Našťastie pre seba a na pohoršenie fyzikov po rokoch experimentálnych ukážok a tvrdej práce, patentoval svoju kacírsku mašinu pod číslom 41 S 1431. Opísal vo svojom patente činnosť motora poháňaného voľnými elektrónmi, aké obsahujú obyčajné magnety. Johnson dospel k názoru, že energia elektrónov pohybujúcich sa v magnetoch, pri ich náležitom usporiadaní, môže byť sama osebe nevyčerpateľným zdrojom sily, schopnej poháňať veľké motory, turbíny, ba dokonca celé vlaky. A nie je to len teória. Prototypy motorov, ktoré vyrobil, pracujú bez výhrad, hoci ani Johnson sám nedokáže objasniť, ako k tomu dochádza, najmä ak takéto konanie je v rozpore so základným zákonom zachovania hmoty a energie.
Z hľadiska fyziky by takéto stroje vôbec nemali fungovať. Ale fungujú. Akoby fyzika zrazu dostala schizofréniu. Aj motor funguje aj zákony...

Kozmická batéria
To, že nik nemá rád konštruktérov, ktorí s fyzikou zaobchádzajú bezstarostne, svedčí aj prípad takzvaného JoeÓeho ohniva. Je prekvapujúco jednoduché, dostatočne napája motor konvenčného auta, čerpajúc svoju silu z kozmu. Podľa skupiny vynálezcov ide o toto: v koncentricky umiestnených cylindroch ponorených do obyčajnej vody, sa zbierajú ako v kondenzátore zlomky orgonálnej energie, vyžarovanej kozmom. Nazýva sa orgon. Je to energia, ktorá nikoho nič nestojí a je prakticky nevyčerpateľná; konštruktéri nedokážu objasniť, ako k tomu dochádza.
Tak či onak ohnivo funguje a autá, ním vybavené, sa pohybujú bez problémov. Aj na tento vynález udelil (po rokoch sporov) Francúzsky patentový úrad patent pod číslom 60986; v zápätí vynález uložili do zásuvky.
V posledných desaťročiach sa veľa hovorí o tzv. energii zadarmo. Mnohí experti však veľmi vážne tvrdia, že rozvoj zariadení generujúcich túto energiu už desaťročia účinne blokujú finančné elity a vlády jednotlivých krajín za mlčanlivého súhlasu spoločenstiev, ľahko podliehajúcich manipuláciám. Existujú dôkazy o tom, že vzniklo veľa metód umožňujúcich vytváranie obrovského množstva energie s minimálnymi nákladmi, ale žiadna z nich "nevstúpila do života `. Prečo? Väčšina spomínaných metód nejakým spôsobom súvisí so skrytým poľom éteru. Zdrojom energie, ktoré "moderná" veda zvyčajne ignoruje. Netradičných zdrojov pohonu je veľa. Posilňovač relé Nicolu Teslu, zariadenie na energiu žiarenia T. H. Morayho, motor EMA E. Grayho či "testatický" stroj P. Baumana - všetky tieto vynálezy poháňa "energia žiarenia" Túto prirodzenú formu energie chybne označovanú ako "statická elektrina", možno získať bezprostredne z okolia alebo extrahovať z obyčajnej elektriny metódou frakcionovania. Švajčiarska organizácia Methernitha Community má v súčasnosti šesť činných modelov nepoháňaných. žiadnym palivom, ktoré čerpajú silu zo zásob spomínanej energie.
Viacerým vynálezcom sa podarilo skonštruovať funkčné zariadenia, ktoré uvádzajú motor do chodu pomocou samých stálych magnetov.
Okrem toho existujú mnohé vynálezy na ohrev vody, ktoré v konečnom dôsledku vedú k vzniku neobmedzeného množstva vodíkového paliva na pohon motorov (ich podrobnejší opis pre nedostatok miesta neuvádzame).
Ešte nezvyčajnejšie je, že v roku 1957 Freedman z USA si dal patentovať istý druh zliatiny, ktorá rozkladá vodu na vodík a kyslík bez akéhokoľvek prispenia elektrického prúdu, pričom sama zliatina nepodlieha žiadnym chemickým zmenám. Znamená to, že pomocou kúska tejto zliatiny možno vytvárať vodík z vody celkom bezplatne a nekonečne...

Dosť pre každého
Takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho a spomenúť reakciu studenej jadrovej syntézy, tepelné pumpy podporované slnečnou energiou atď.Existujú desiatky iných systémov,ktoré dobre fungujú a sú overené. Jednoznačne z nich vyplýva, že technológie využívajúce "energiu zadarmo" sú už hotové a čakajú na využitie. Táto energia nás môže zbaviť znečistenia a je jej dosť pre každého. Umožnila by napríklad uzavrieť všetky atómové elektrárne, odsoliť neobmedzené množstvo morskej soli a dodajú do najzapadlejších kútov sveta, pestovať rastliny v sklenníkoch aj v zime,a to kdekoľvek. Všetky tieto zázračné výhody ktoré by uľahčili a zlepšili náš život na tejto planéte, a to každému, však nemôžeme využívať Otázka znie, komu prospeje takéto zdržiavanie spomínaných vynálezov'?

Štyri mohutné sily
Existujú štyri mohutné sily, ktoré vytvárajú túto situáciu.
Na prvom mieste je monopol peňazí. Ten je v rukách neveľkého množstva súkromných bánk ktoré sú vo vlastníctve najbohatších rodín sveta. Tie chcú prebrať kontrolu nad kapitálom vo svete, čiže chcú prebrať kontrolu nad životom každého z nás... Druhou silou, ktorá brzdí všeobecný prístup k technológiám "energie zadarmo", sú vlády jednotlivých krajín. Existuje ustavičná, bezohľadná rivalita o pozície a možnosť vplyvu na to, čo sa deje vo svete, pričom vždy vyhráva "najsilnejšia" strana. V ekonomike sa to volá "zlatý zákon", ktorý hlása, že "ten, kto má zlato, určuje zákon". Rovnako je to v politike, ibaže tento proces má viac darwinovský charakter. Jednoducho tu pôsobí zásada "prežitia najobratnejšieho". V politike "najobratnejší" znamená spravidla najsilnejšiu stranu, takú, ktorá je schopná používa najšpinavšie metódy.
Získanie prístupu k neobmedzeným zásobám energie v súčasnom stave vzťahov, panujúcich na našej planéte, nepochybne povedie k zmene "rovnováhy síl". To by mohlo viesť k všeobecnej vojne,ktorej cieľom by bolo „znemožniť iným" mať výhody v podstate z neobmedzeného bohatstva a sily. Všetci budú chcieť vlastniť túto technológiu a zároveň sa snažiť znemožniť, aby ju dostali iní. Preto vlády i je jednotlivých krajín sú druhou silou usilujúcou sa znemožniť všeobecný prístup k "energii zadarmo". Ich zbraňou je neudeľovanie patentov, zdôvodňované - bezpečnosťou krajiny, hrozby vynálezcom. odpočúvanie ich telefónov, krádež ich vlastníctva a iné druhy šikanovania... Silou, ktorá znemožňuje všeobecný prístup k spomínaným technológiám, sú skupiny šarlatánov, bláznivých vynálezcov a podvodníkov (v USA dodnes funguje človek nahovárajúci státisíce ľudí na namontovanie elektrického generátora poháňaného "energiou zadarmo"). Tí potom ideálne diskreditujú skutočné výdobytky v oblasti získavania "energie zadarmo". Jediná, osoba, ktorá podvádza vo veľkom, dokáže zničiť dôveru ľudí v celej krajine k spomínanej technológii.
Doktor Peter Lindemann, ktorý je známou autoritou v oblasti praktického použitia viacerých revolučných technológií, tvrdí,že takmer každý z nás, tak ako , vlády, túži prežiť. Bojíme sa neznámeho, aj keď vieme, že sa za ním skrýva veľká odmena. Podľa neho však existuje iba jediná sila, brániaca všeobecnému prístupu k energii zadarmo, ktorou je nemorálna motivácia správania sa živočícha menom človek.
- Technológia "energie zadarmo" je vonkajšou manifestáciou Božej štedrosti. Je to hybná sila ekonomiky osvietenej spoločnosti, v ktorej sú ľudia navzájom voči sebe žičliví, v ktorej má i , každý to, čo potrebuje. Objavenie sa technológií "zadarmo" je príznakom úsvitu civilizovanejších čias. Podľa Lindemanna nik z tejto energie nezbohatne, nik jej pomocou neovládne svet. Je to skutočný dar Boží. Núti všetkých k zodpovednosti za to, čo robíme, k sebadisciplíne.
Lindemann píše: "Súčasná ,civilizácia' dosiahla vrchol svojich možností, pretože zasiala semená svojej vlastnej premeny. Neduchovnému ľudskému tvorovi nemožno zveriť energiu ,zadarmo', lebo bude robiť to, čo vždy, čiže neľútostne ťahať výhody jeden od druhého, alebo sa v procese rivality navzájom zabíjať. Ak siahnete po knihe Atlas Shrgged alebo po správe Rímskeho klubu o obmedzení vývoja, dozviete sa, že najbohatšie rody vedia o tom desaťročia a plánujú žiť vo svete ,energie zadarmo a opäť nás všetkých udržiavať v súčasnom stave vedomia. To nie je nič nové. Kráľovia vždy považovali ľud za svojich poddaných. Nové je však to, že vy i ja sa môžeme lepšie dorozumieť ako doteraz..."

Šanca novej spoločnosti
Začína sa diať čosi neobyčajné: vynálezci zverejňujú svoje vynálezy namiesto toho, aby si ich dali patentovať alebo ich udržiavali v tajnosti. Informujú o nových energiách v knihách, videom, internetom. Hoci práve na internete je veľa balastu, hodnotných informácií aj tam pribúda (www.free-energy.fr, www.keelynet.com, www.rumormillnews.com a iné).
A ešte niečo: keď že prvé dve sily nikdy nepripustia konštrukciu strojov poháňaných energiou "zadarmo", jedinou možnosťou je zostrojiť ich samostatne alebo s priateľmi. Zbieraním informácií na túto tému sa každý môže stať ohnivkom v udalostiach, ktoré prinesú výhody všetkým. V súčasnosti už malé súkromné skupinky vypracúvajú ďalšie podrobnosti. Mnohí výsledky publikujú na internete. Lindemann tvrdí, že my všetci predstavujeme štvrtú silu. Keď sa postavíme proti ignorancii a nečinnosti, môžeme zmeniť históriu a spoločnými silami dosiahnuť, aby sa svet stal takým, aký chceme, aby bol.
Napriek tomu "energia zadarmo" už je na svete a celkom zmení náš život, naše vzájomné vzťahy. Musíme však najskôr, tak ako vo všetkých ostatných prípadoch súvisiacich s duchovnou vierou, manifestovať svoju veľkodušnosť a vieru vo vlastný život.



Článok je v sekcií - Veda / Nezaradené