Neuveriteľné ťahy vážených vedcov

Dejiny sú plné prípadov prenasledovaných vedcov a nezávislých bádateľov, ktorým sa vysmievali a vyhrávali len preto, že sa snažili preskúmať nové smery, alebo presadzovali výskum v tzv. paranormálnych oblastiach.

V roku 1994 BBC uviedla cyklus relácií Heretici (Kacíri), v ktorom autori poukázali na to, ako vedecké spoločenstvo reagovalo na tzv. neakceptovateľné názory. Tie začínajú hoci tvrdením, že „vysoké dávky C vita­mínu sú veľmi účinné, až po existenciu antigravitácie a psychokinézy...". Niektorí vedci, ktorí propagovali takéto „bláznivé" nápady, mali pevnú pozíciu vo vedeckom svete, ako napríklad Linus Pauling... V relácii uviedli aj prípad Róberta Jahňa, odborníka na rakety, ktorý bol dekanom na Princetonskej univerzite. Keď sa začal zaoberať psychokinézou, jeho kolegov to veľmi znepokojilo. Napríklad laureát Nobelovej ceny Weinberg sa viac ako Jahnových expe­rimentov so psychokinézou obával toho, aký vplyv môžu mať na teórie platné vo fyzike... Tak sa vážený vedec Jahn stal heretikom, čiže po našom kacírom...

Žiaľ, mnohí vedci, niektorých našich nevynímajúc, sa správajú tak, akoby boli kňazmi objektívnej skutočnosti, a čím viac titulov (ako hovorí český spisovateľ J. Wojnar „chemických značiek") majú pred menom či za menom, tým viac si osobujú právo mať vo všetkom pravdu. Nielen spomínaná relácia, ale aj veľa iných prípadov ukazuje, že vedecký svet si niekedy prostriedky nevyberá, ak sa rozhodne niekoho zhodiť, znemožniť, zosmiešniť.

Immanuel Velikovský bol vzdelaným doktorom medicíny, ktorého zaujala informácia, na ktorú natrafil v staro­dávnych mýtoch a ktorá sa mu zdala byť pravdepodobnou. Hovorila o katastrofe v dávnej minulosti, ktorá veľmi ovplyvni­la našu civilizáciu. Velikovského teória bola desaťročia zdrojom sporov v aka­demických kruhoch, kým Luis Alvarez v osemdesiatych rokoch neoznámil, že príčinou záhuby väčšiny živých organiz­mov na našej planéte pred 65 miliónmi rokov bol asteroid (ani to sa však vtedy mnohým nepáčilo). Táto teória je dnes všeobecne akceptovaná, ale Velikovského vydavateľovi svojho času zabránili vydať knihu o tom...

Spoločnosť neakceptuje vydieranie, hroz­by, zastrašovacie taktiky, ohováranie a pokusy o obmedzenie slobody slova. V prípade vedy máme s tým ustavične dočinenia. Mnohí vedci sú dnes presvedčení, že veda prestala byť nestran­nou, apolitickou inštitúciou, akou bola kedysi.Veľká veda dnes používa rovnakú stratégiu a reklamné ťahy ako veľký biz­nis. Halton Arp, vedec, ktorý pracuje v Inštitúte Maxa Plancka v Nemecku, to vidí ešte zlovestnejšie: „Nie je vylúčené, že náboženstvo si zapožičalo časť vedec­kého žargónu, ale, čo je omnoho vážnej­šie, veda si celkom isto zapožičala me­tódy náboženstva." Svoju úlohu zohrá­vajú aj médiá, ktoré sa k vedcom správa­jú ako k domácim maznáčikom: väčšina novinárov vedcom nekladie žiadne nevhodné otázky. Naivne si myslíme, že vedci sú proti páleniu kníh, že sú priekopníkmi nových myšlienok... Čas­to je opak pravdou. Dôkazy o tom by zaplnili veľa kníh. Samozrejme, existuje veľa pracovitých a svedomitých vedcov, morálne nespo­chybniteľných, ale, žiaľ, je aj veľa takých, ktorí sa vyžívajú v útokoch voči alter­natívnej vede a jej prívržencom, ako aj voči všetkému, čo ohrozuje ich dobre zdôvodnené posty. Nezávislý novinár Will Hart, autor mnohých kníh a tvorca dokumentárnych filmov, práve o nich povedal: „Cítia sa byť rytiermi Božskej misie, ktorí strážia integralitu vedy. Otázka je akú integralitu? Je najvyšší čas, aby zanechali svoje praktiky a očistili inštitúciu vedy, kým sa nezmení na ve­deckú verziu Svätej inkvizície."



Článok je v sekcií - Veda / Nezaradené