Posolstvo od protinožcov

„K tejto knihe ma inšpirovali skutočné zážitky, ale napísala som ju až neskôr. Ako sami uvidíte, nemala som v tej dobe po ruke zápisník. Predkladám ju čitateľom ako román, aby som uchránila malý kmeň austrálskych domorodcov, o ktorých rozpráva, od právnych komplikácií. Určité podrobnosti som vynechala, aby som vyhovela priateľom, ktorí si neprajú byť identifikovaní a aby som neprezradila naše tajné posvätné miesto.“

Autorkin úvod

„Uvádzam však v knihe dôležité historické informácie a tým vám ušetrím cestu do knižnice. Môžem vám tiež ušetriť cestu do Austrálie. Podmienky, v akých žijú dnešní austrálski domorodci, je možné vidieť v akomkoľvek americkom veľkomeste. Rovnako ako tam, i tu sú ľudia tmavej pleti nútení žiť v určitej časti mesta. Viac než polovica z nich nemá zamestnanie a tí, ktorí pracujú, vykonávajú iba manuálne práce. Rovnako ako pôvodní obyvatelia Ameriky i austrálsky domorodci boli donútení žiť na vyhradenej pôde, boli pripravení o vlastnú kultúru a mali po generácie zakázané robiť svoje obrady. Čoho vás ale ušetriť nemôžem, je posolstvo od protinožcov!“

„Od každého sa očakáva, že si zmení meno niekoľkokrát za život, podľa toho, ako rozvíja svoju múdrosť a tvorivosť a ako naplňuje svoje životné poslanie. V našej skupine boli okrem iných Rozprávač Príbehov, Výrobca Nástrojov, Strážkyňa Tajomstva, Krajčírka a Veľký Hudobník. Nakoniec Úta ukázal na mňa a každému zvlášť opakoval jedno a to isté slovo. Pomyslela som si, že sa pokúšajú vysloviť moje krstné meno, ale potom som usúdila, že ma budú volať asi priezviskom. Mýlila som sa. Meno, ktoré mi ten večer dali a ktoré ma malo sprevádzať po celý zvyšok cesty bolo Mutant. Nechápala som, prečo ich Úta, ktorý hovoril oboma jazykmi, učí tak zvláštny výraz. Pre mňa slovo mutant znamenalo výsledok zásadnej zmeny v štruktúre, niečo odlišné, čo stratilo svoju pôvodnú podobu...“

„My, kmeň Ozajstných Ľudí Božskej Jednoty opúšťame planétu Zem. V čase, ktorý nám zostáva, sme sa rozhodli žiť na najvyššej duchovnej úrovni – celibáte, čo je spôsob, ako preukázať telesnú disciplínu. Rozhodli sme sa neprivádzať na svet ďalšie deti. Keď odíde náš najmladší člen, bude to znamenať koniec národa čistých ľudských bytostí.
Sme však veční. Vo vesmíre je mnoho miest, kde na seba duše, ktoré nás budú nasledovať, môžu vziať telesnú podobu. Sme priamy potomkovia prvých ľudských bytostí. Prechádzame odvekou skúškou prežívania a držíme sa pevne našich pôvodných hodnôt a zákonov. Naše kolektívne vedomie udržiavalo zatiaľ zem pokope. Teraz sme ale dostali povolenie k odchodu. Ľudia na svete sa zmenili a zbavili sa časti zemskej duše. Odchádzame, aby sme sa k nej v nebi pripojili.
Vybrali sme si Ťa ako nášho posla. Chceme, aby si povedala svojmu ľudu, že odchádzame a prenechávame vám matku Zem. Modlíme sa za to, aby ste si uvedomili zhubné účinky vášho spôsobu života na vodu, zvieratá, vzduch a na vás samých. Modlíme sa za to, aby ste svoje problémy vyriešili skôr, než zničíte svet. Existujú medzi vami Mutanti, ktorí začali získavať späť svojho ducha ozajstného bytia. Pokiaľ budete chcieť, máte ešte čas predísť zániku tejto planéty, ale my vám už nemôžeme pomôcť. Náš čas vypršal. Dažďové cykly sa už zmenili, teplota na zemi sa zvyšuje, zatiaľ čo reprodukcia rastlín a zvierat sa roky spomaľuje. Už nemôžeme ďalej tvoriť nové ľudské telá, nové príbytky pre duše, pretože tu v púšti už čoskoro nebude čo jesť a piť.“

„... Mierotvorca, ktorého tvár bola zbrázdená ako krajina, ktorou sme putovali, mi povedal, že na počiatku vekov, v dobe, ktorej domorodci hovoria Doba Snenia, bola celá zem spojená v jednu pevninu. Božská Jednota stvorila svetlo, prvý východ slnka, ktorého lúče zahnali večnú temnotu. V prázdnote nebies sa roztočilo mnoho kotúčov a naša planéta bola jedným z nich. Bola plochá a bezvýrazná. Okolo nebolo nič, čo by prikrylo jej nahý povrch. Všade vládlo ticho. Nikde nekvitla jediná kvetina a nevial ani len najľahší vánok. Nikde nebolo ani vtáčika a neozýval sa jediný zvuk, ktorý by prenikol bezhlasou prázdnotou. Potom Božská Jednota rozšírila vedenie na každý z kotúčov a každému darovala niečo iné. Najskôr prišlo vedomie. Z neho vyvstala voda, vzduch, pevnina. Objavili sa všetky dočasné formy života. Domorodí ľudia veria, že pre Mutantov je obtiažne definovať to, čo nazývajú Bohom, pretože sú príliš závislí na forme. Pre domorodcov nemá jednota určitú veľkosť, tvar ani váhu. Je to podstata, tvorivosť, rýdzosť, láska, neobmedzená a nespútaná energia. Mnoho domorodých legiend sa zmieňuje o Dúhovom Hadovi, ktorý predstavuje vlnovku energie alebo vedomie, ktoré začína v dokonalom kľude, len aby zmenilo vibrácie a stalo sa zvukom, farbou a formou.
Vycítila som, že to, čo sa mi Úta snažil vysvetliť, nebolo vedomie v zmysle bdelého stavu, ale skôr akési tvorivé vedomie. Je všetkým a nachádza sa všade, v kameňoch, rastlinách, v zvieratách aj v ľudstve. Ľudia boli stvorení, ale ľudské telo je iba príbytkom časti našej bytosti, ktorá je večná. Na rôznych miestach vo vesmíre sa nachádzajú ďalšie večné bytosti. Domorodci veria, že Božská Jednota najskôr stvorila ženu a že svet vznikol zo spevu. Božská Jednota nie je osoba. Je to Boh, najvyššia, najkladnejšia, najláskyplnejšia sila, ktorá stvorila svet pomocou expanzie energie.



Veria, že ľudia boli stvorení k obrazu božiemu, ale nie k jeho fyzickému obrazu, pretože Boh nemá telo. Duše boli stvorené podľa Božskej Jednoty v tom zmysle, že sú schopné čistej lásky a mieru, sú nadané tvorivosťou a starajú sa o veľa iných tvorov a vecí. Bola nám daná slobodná vôľa a táto planéta, kde sa môžeme učiť emóciám, ktoré sú najsilnejšie, keď sa duša nachádza v ľudskej podobe.
Bolo mi povedané, že Doba Snenia sa delí na tri časti. Bola to doba pred vznikom času, ale trvala tiež potom, čo sa objavila pevnina, ktorá však ešte nemala žiadne zvláštne rysy. Prví ľudia, ktorí experimentovali s citmi a činmi, prišli na to, že pokiaľ si to budú priať, môžu slobodne pociťovať hnev. Mohli teda vyhľadávať veci, ktoré by ich rozhnevali, alebo vytvárať situácie, ktoré by v nich vzbudzovali hnev. Starosti, chamtivosť, chlipnosť, lži a túžba po moci nie sú city, ktoré by človek mal v sebe pestovať. Preto prví ľudia zmizli a na ich mieste sa objavilo kamenie, vodopády a skaliská. Tie na svete ešte stále sú a mal by sa nad nimi zamyslieť každý, kto má dosť múdrosti na to, aby sa z nich poučil. Vedomie teda formovalo skutočnosť. Tretia časť Doby Snenia je teraz. Snenie pokračuje a vedomie ďalej vytvára náš svet.
To je jeden z dôvodov, prečo domorodci neveria, že by ľudia mali vlastniť pôdu. Pôda patrí všetkým a všetkému. Dohoda a zdieľanie sú jediný skutočne ľudský spôsob života. Vlastníctvo je extrém, ktorým sa vylučujú druhí, aby sme mohli vyhovieť sami sebe. Kým do Austrálie neprišli Briti, nikto tu nebol bez pôdy.
Tento kmeň verí, že prvé ľudské bytosti sa objavili v Austrálii, ešte keď bola pevnina v jednom celku.
Ľudia začali skúmať svoje okolie a púšťali sa ďalej a ďalej. Stretli sa s novými situáciami a miesto toho, aby sa spoliehali na základné zásady, osvojili si agresívne city a jednanie, aby prežili. Čím ďalej sa púšťali, tým viac sa menila ich viera a hodnoty a nakoniec sa zmenil aj ich zovňajšok, pretože v severnej klíme zosvetleli.
Domorodci nerozlišujú medzi ľuďmi podľa farby ich kože, ale veria, že sme na začiatku mali všetci rovnakú farbu a smerujeme k tomu, aby sme boli opäť mali jednu farbu.“

„Kráčame po priamej ceste k jednote. Mutanti veria v odlišné veci a hovoria: tvoj spôsob jednania nie je môj spôsob, tvoj Spasiteľ nie je môj spasiteľ, tvoje navždy nie je moje navždy. Ale pravda je, že všetok život je jeden. Ide v ňom len o jednu hru. Existuje len jedna rasa s rôznymi odtieňmi pleti. Mutanti sa dohadujú o tom, ako sa ich Boh volá, v akej budove ho majú uctievať, v aký deň, pomocou akého rituálu. Prišiel na zem? Čo znamenajú jeho príbehy? Pravda je pravda. Keď ublížiš druhému, ubližuješ sám sebe. Keď pomôžeš druhému, pomôžeš sám sebe. Všetci ľudia sú z mäsa a kostí. Len ich srdcia a úmysly sú odlišné. Mutanti premýšľajú len o tomto storočí, o sebe a svojej oddelenosti od druhých. Ozajstní ľudia premýšľajú o večnosti. Sme všetci jedno, my, naši predkovia, naše nenarodené vnúčatá, všetok život všade na zemi.“

„Jeden z mužov sa ma opýtal, či je pravda, že niektorí ľudia sa celý život nedozvedia, aký talent dostali od Boha. Musela som priznať, že niektorý z mojich pacientov sú v depresii a majú pocit, že ich život minul, ale iní v živote prispievajú k obecnému dobru. Áno, musela som priznať, že mnoho Mutantov si myslí, že nemajú žiadny talent a nehĺbajú nad zmyslom svojho života, dokiaľ nestoja na prahu smrti. Mužovi vstúpili do očí veľké slzy a potriasol hlavou. Tak ťažké pre neho bolo pochopiť, že sa niečo také môže stať...“

„Ja, Burnam Burnam, domorodý Austrálčan z kmeňa Wurundjeji, týmto prehlasujem, že som si prečítal každé slovo knihy Posolstvo od protinožcov. Prvýkrát v živote som prečítal knihu bez prestávky, od začiatku do konca a nemohol som sa od nej odtrhnúť. Vzbudila vo mne veľký údiv a nadšenie. Je to vynikajúce dielo a jeho autorka v žiadnom prípade nesklamala dôveru, ktorú k nej my, Ozajstní ľudia, prechovávame. Naopak, spôsob, akým vykresľuje náš systém hodnôt a naše názory, ma robí nesmierne hrdým na naše dedičstvo.
Tým, že si svetu povedala o svojej skúsenosti, si napravila historickú krivdu. V šestnástom storočí nás holandský moreplavec Wiliam Dampier popísal ako ´najprimitívnejší, najúbohejší národ na svete´. Kniha Posolstvo od protinožcov nás pozdvihuje na vyšší stupeň vedomia a ukazuje nás takých, akí v skutočnosti sme, ako majestátny a vznešený národ.“

List od staršieho člena kmeňa Wurundjeji menom Burnam Burnam.


(Ukážky sú z knihy: Marlo Morganová, „Poselství od protinožců“, Práh 2000)




Knihu v doc môžete celú stiahnuť tu...



Článok je v sekcií - Z našej knižnice / Úryvky