Domček z karát sa rúca

Z knihy Darwinov omyl od Hansa-Joachima Zillmera V mnohých publikáciách vydaných za posledné roky nájdeme správy o kurióznych antických nálezoch, ktoré nemožno zladiť s názormi archeológov či iných vedcov, zato však harmonizujú s mojím obrazom sveta. Rád by som tu uviedol niekoľko exemplárnych príkladov.

Státisícročná vyspelá technika V sumerských dejinách stvorenia, o ktorých tu už bola reč, nájdeme obšírne a jednoznačné správy o mimozemšťanoch v podobe bohov, ako aj o vesmírnych lodiach, základniach a raketách rôznych typov. Lietajúce draky, nebeské či ohnivé vozy sa spomínajú v čínskych, indických, egyptských, izraelských, stredo- i juhoamerických mýtoch, ale aj v gréckom staroveku. Jednoznačné správy o lietajúcich strojoch, vesmírnych základniach a vojnách, čo viedli medzi sebou, sú v prastarých indických vedách rozvedené až do neuveriteľných podrobností a detailov. Malý úryvok zo staroindického eposu Ramajána explicitne poukazuje na presnosť opisov: „... usadil sa Rama do nebeského voza... a pripravil sa na let. Povoz mal dve poschodia, mnoho izieb i okien. Keď sa vzniesol do vzduchu, vydal ťahavý tón. Nebeský voz svetielkoval ako oheň za letnej noci, pripomínal kométu, čo preletí po nebi, a žiaril jasným plameňom. Aj v Biblii sa nájde nejedna správa o lietajúcich objektoch a letoch prorokov na iné miesta Zeme i na vzdialené ciele na oblohe. Bohovia v úlohe majstrov-učiteľov zaúčali našich predkov, ako zostrojiť mašinky na vysokej technickej úrovni. S najväčšou pravdepodobnosťou používali lietajúce objekty. Možno šlo o ústupok bohov i vtedajším kráľom, aby títo mohli ľudu demonštrovať svoju nadradenosť. Pospolitý ľud by sa totiž isto nepodriadil kráľovi, čo by nebol schopný aspoň na približne rovnakej úrovni konkurovať mimozemšťanom, ktorí nad ním mali v technických vymoženostiach jasnú prevahu. Rád by som aspoň spomenul inú vymoženosť Egypťanov: prúd z batérií. Vysokej technológii a využitiu elektrického prúdu v starom Egypte je venovaná kniha Das Licht der Phamonen (Svetlo faraónov) autorov Petra Krassu a Reinharda Habecka. Sú presvedčení, že pred tisíckami rokov jestvovali v starom Egypte vzdušné dopravné prostriedky (slnečné člny), ničivé zbrane (vysielače žiarenia), rádiové a televízne satelity (vtáky, čo počujú a vidia), ako aj TV-prijímač (čarodejné zrkadlo). V Sétovom chráme v egyptskom Abydose vyvolali vášnivé diskusie zobrazenia vrtuľníka, tanku, ponorky a samopalu, ktoré si, mimochodom, môže prezrieť každý návštevník. Pri návšteve tohto chrámu som sa na vlastné oči presvedčil o existencii týchto hieroglyfov. Každý, kto sa zahľadí na tieto obrázky, ich hneď identifikuje ako vysokomoderné zbrane a prostriedky na vedenie vojen, ako som ich opísal o pár riadkov vyššie. Pochybnosti sú vylúčené. V hrobkách chrámu Hathor v Dendere nájdeme nákresy priesvitných hrušiek mechúrovitých tvarov vo vychýlenej polohe umiestnené na podstavcoch. V ich vnútri sa vlnia akési hady, čo vystupujú z kvetov v spodnej časti. Egyptológovia v tejto súvislosti hovoria o kameni hadov a podstavec nazývajú djedským pilierom. Otázka znela: Symbolizujú agresívne hady účinnosť elektriny a slúžia podstavce ako izolátory napätia? Bol lotosový kvet, z ktorého sa vlní had, objímkou žiarovky s káblami? Kábel, navyše, vedie do štvoruholníkovej škatuľky. Že by to bola batéria alebo generátor? Po rozlúštení starých písomných znakov došlo k rekonštrukcii modelu žiarovky a čuduj sa svete — fungovala! Technické detaily sú podrobne opísané v knihe autorov Krassu a Habecka. O správnosti tvrdení aj o korektnej interpretácii zobrazenia z chrámu v Dendere niet najmenších pochýb. Roku 1936 sa pri vykopávkach v Iraku našla približne 15 cm vysoká váza, v ktorej bol v dechte zatavený akýsi medený valec a v ňom zabudovaná železná tyč, izolovaná zátkou z asfaltu. Odvtedy sa našli podobné vázy aj väčších rozmerov ako táto. Uchovávajú ich v Berlíne i v rôznych irackých múzeách. Z objektov pôvodne považovaných za religiózne predmety sa vykľuli suché batérie - ak ich totiž opatrili novými elektrolytmi, fungovali. Prístroj, ktorý vyrábal prúd s napätím 1,5 V, v tých časoch slúžil na orientálnych trhoviskách na pozlacovanie a postriebrovanie. Na tieto účely sa, mimochodom, používa dodnes. Využíval sa elektrickýprúd aj na iné účely? Do úvahy by prichádzalo osvetlenie chrámov, knižníc a verejných priestranstiev. Dôkazom je veľká zrekonštruovaná žiarovka, ktorú našli v denderskom chráme. Vysvetľovalo by to aj záhadu osvetlenia viacerých poschodí hĺbkových podzemných chodieb pod mnohými známymi chrámami a hrobkami, ktoré dnes z nevysvetliteľných dôvodov nie sú sprístupnené verejnosti. Na stropoch a stenách sa nikdy nenašli stopy po fakliach či olejových lampách, hoci sa v chodbách hlboko pod zemou, kde je tma ako v rohu, nachádzajú mnohé obrazy a nákresy. Jediným prístupným vysvetlením (s ktorým inak oboznámia každého turistu), je rad zrkadiel.

Obr. 43: Antická žiarovka. Autori Krassa a Habeck opisujú princíp fungovania prastarej egyptskej žiarovky: „Dnes už vieme, že sa pomocou takzvaných ejektorov (prúdových čerpadiel) (A) dá dosiahnuť relatívne vysoké vákuum, najmä ak sú čerpadlá umiestené kaskádovito - t. j. ak sú ich rovnaké časti zapojené sériovo. Ak sa vysaje sklená banka, do ktorej ústia dve kovové časti (B, C), k vybitiu dôjde už pri podstatne nižšom napätí, vždy podlá veľkosti banky (D). Pri tlaku 40 torrov (5,3 kPa) sa svetelné vlákno hadí od jednej kovovej časti k druhej (E). Ak sa vysáva ďalej, vlnovka sa rozširuje, až napokon zaplní celú sklenú banku. Tieto skutočnosti presne zodpovedajú zobrazeniam v podzemí chrámu bohyne Hathor. Protiargumentom je však fakt, že zrkadlá museli byť nepretržite obrátené k slnku, a keď sa obloha zatiahla, bolo po osvetlení. Navyše, takýto systém osvetlenia nemohol fungovať, ak uvážime, že chodby sú kľukaté, vedú do hĺbok a pri každom zrkadlovom odraze dochádza k strate svetla. Okrem toho by zrkadlá museli byť perfektne vybrúsené. Paradoxný je však oficiálny vedecký prístup: jednoducho, nepripúšťame, že by starí Egypťania boli primerane technicky zdatní vyrobiť takéto zrkadlá. V mýtoch a starých spisoch rôznych národov sa spomínajú večné lampy, ktorými sa svietilo. Elektrické svetlo by vyriešilo i túto záhadu. Možno však za života našich antických predkov mal elektrický prúd ďalekosiahle využitie. Žiaľ, tieto vedomosti zanikli najneskôr niekedy v stredoveku, známej dobe temna, ktorá predstavuje absolútny úpadok všeobecného i technického poznania. Nový obraz sveta Jestvuje ešte mnoho podobných kuriozít, ktoré by poslúžili ako námet nejednej knihy. Poznatky Sumerov o slnečnej sústave, stvorenie človeka i našej Zeme, opisy starovekých i súčasných mašiniek na lietanie, ničivá potopa, čo prebehla pred pár tisícročiami - to sú všetko fakty, ktoré jednoducho treba akceptovať. Spomínané nálezy a poznatky však majú spoločného menovateľa — nejdú dohromady so všeobecne rozšíreným obrazom sveta. Z príkladu dinosaurov je zrejmé, že veda ako taká robí iba minimálne kroky k zmene zmýšľania. Možno to prisúdiť prísnym pravidlám, ktorým sme svojvoľne podriadili dejiny Zeme. Dinosaury údajne vymreli pred 64 miliónmi rokov a v tom čase vraj na Zemi žili iba drobné primitívne cicavce. Táto informácia má hodnotu platného vedeckého poznatku a nezvratného faktu. Sám som si na mieste činu overil koexistenciu dinosaurov, veľkých cicavcov a ľudí. Som si istý, že raz nadíde deň, keď sa dočítame, že v ére dinosaurov žili aj väčšie cicavce. Dôkazy sú poruke už dlhé roky. Prečo na príslušných náleziskách neprebehne výskum na širšej vedeckej báze? Nad odpoveďou netreba dlho premýšľať. Dôkazy, ktoré som tu predložil v zmysle koexistencie rôznych druhov a rodov, vyvracajú teóriu vývoja druhov, a tým aj celý Darvvinov zákon. Koexistencia a evolúcia sa definitívne vylučujú, pretože napredovanie pomalými krôčikmi je neúnosne zdĺhavé. Ešte koncom 18. storočia ľudiaverili, že Zem stvoril Boh a na istý čas ju zničila potopa. Naši predkovia sa tuším nemýlili. Vravíte, že stvorenie je čosi nepredstaviteľné? Dlho mi trvalo, kým som dospel k svojmu presvedčeniu, hoci som na vlastné oči nikdy nevidel UFO. Aj keď podobné predstavy boli pred niekoľkými rokmi ešte vo hviezdach, dnes už jestvujú konkrétne myšlienkové modely na vytvorenie atmosféry, v ktorej by človek mohol prežiť na inej terestrickej planéte - na Marse. Za týchto podmienok by osídlenie červenej planéty rastlinstvom a zvieratstvom, už nebolo utópiou. Génovou technológiou by sa dali stvoriť nové druhy zvierat, ktoré by hádam boli schopné dokonale sa prispôsobiť životným podmienkam na Marse. Odohral sa azda obdobný proces pred pár tisíc rokmi na Zemi? Zohrala v ňom hlavnú rolu mimozemská inteligencia, ktorá je nám navonok podobná? Ak chcete, môžete, prirodzene, naďalej veriť v Boha, všemohúceho Stvoriteľa, veď ak by ľudstvo aj bolo dielom mimozemšťanov, zostáva ešte otázka: Kto stvoril mimozemšť



Článok je v sekcií - Z našej knižnice / Úryvky