Blízke stretnutia

Z knihy Almanach záhad od Výberu. Výplod bujnej predstavivosti, alebo dôkaz mimo zemských životných foriem? Pozorovaní UFO od roku 1947 pribúda.

Sporadické zmienky o neidentifikovaných lietajúcich predmetoch sú roztrúsené po celom období ľudských dejín. Ale súčasné spory o UFO sa začali v Amerike nad štátom Washington 24. júna 1947 o tretej popoludní. Kenneth Arnold, ktorý pilotoval súkromné lietadlo neďaleko masívu Mount Ranier, zbadal formáciu deviatich jasných „diskov", letiacich rýchlosťou asi 1900 kilometrov za hodinu. To vzbudilo jeho pozornosť. Pri neskoršom opise ich letu použil Arnold prirovnanie „akoby ste vzali tanier a hodili ho nad vodu". Záhadné nebeské objekty otvorili éru nového fenoménu - lietajúcich tanierov.3. júla 1947 našiel rančer W. W. „Mac" Brazel čudné kovové trosky,roztrúsené neďaleko mesta Roswell v Novom Mexiku. Materiál prebral major Jesse A. Marcel,spravodajský dôstojník z miestneho vojenského letiska. Oficiálna tlačová správa znela: „Včera sa séria povestí o lietajúcich tanieroch stala realitou,pretože spravodajskej službe 509. bombardérskej skupiny 8. leteckého zboru vojenského letiska v Roswelli sa podarilo vďaka spolupráci mie­stnym rančerom zmocniť jedného taniera." Nastal zmätok.Vysokopostavený hovorca letectva vzápätí vyhlásil, že trosky nemajú nič spoločné s „lietajúcimi taniermi" — pochádzajú z meteorologického balóna s pripojeným radarovým reflektorom. Napriek tomu ešte po tridsiatich rokoch povedal major Marcel počas rozhlasovej debaty jadrovému fyzikovi a výskumníkovi v oblasti UFO Stantonovi Friedmanovi, že z rozsiahlej plochy pozbieral veľké množstvo trosiek z tvrdého, ľahkého materiálu, ktorý „nepochádza z tejto Zeme". Do roku 1952 sa nazbieral veľký počet správ z celého sveta, v ktorých sa objavovali prvé zmienky o tom, že ľudia videli „posádky UFO". V nasledujúcom roku Ústredná spravodajská služba financovala tajný rozbor dôkazov o UFO a navrhla spustiť osvetovú kampaň. Jej cieľom malo byť zníženie záujmu verejnosti o lietajúce taniere. Dôveryhodnosť hlásení o UFO poriadne utrpela, keď ľudia začali tvrdiť, že prišli do styku s priateľskými návštevníkmi z iných svetov. Opisy „kontaktovaných" sa často nápadne podobali a zdalo sa, že nie sú ani tak objektívnym svedectvom, ako skôr príznakom narušenej psychiky rozprávajúcich osôb. Najznámejší „kontaktovaný", Američan poľského pôvodu George Adamski, vravel, že sa 20. novembra 1952 so šiestimi priateľmi vybral do kalifornskej púšte, aby pátrali po lietajúcich tanieroch. Adamski tvrdil, že videl pristátie a hovoril s pilotom menom Orthon — fešným, prívetivým plavovlasým mužom z Venuše — ktorý mu vysvetlil, že vesmírni ľudia navštevujú Zem, pretože im robia starosti vojnové sklony ľudstva.13. decembra vyfotografoval Adamski Orthonovu „prieskumnú loď" nad svojím domom v Palomar Gardens v Kalifornii. Adamski zomrel roku 1965, ale jeho nasledovníci naďalej veria jeho historkám o stretnutiach — občas i na palube UFO vo vesmíre — s Venušanmi, Marťanmi a Saturňanmi, ktorých volal „vesmírni bratia". Pre serióznych bádateľov v oblasti UFO boli podobní „kontaktovaní" zdrojom trápnych rozpakov, ale z celého sveta prichádzali nové a nové hlásenia o stretnutí s „humanoidmi". Americké letectvo sa naďalej pokúšalo bagatelizovať „problém UFO" pomocou projektu Modrá kniha. Ako konzultanta, získalo astronóma doktora J. Allena Hyneka. Roku 1959 asi o trištvrte na sedem večer si otec William Gill z anglikánskej misijnej stanice v Boianai na Papue-Novej Guinei všimol čudné svetlo neďaleko planéty Venuša. Zvolal svoju kongregáciu a 38 svedkov sledovalo kruhové, svetlooranžové teleso so širokou základňou, užšou hornou palubou, „nohami" a štyrmi postavami vnútri. Na druhý deň večer sa objavilo podobné UFO. Posádka Gillovi a dvanástim. ďalším pozemšťanom zakývala. Tieto „návštevy" dodnes patria k najpresvedčivejším prípadom kontaktov s UFO.K ďalšiemu „spoľahlivému" pozorovaniu došlo 24. apríla 1964 o 17. hodine 45. minúte pri Socorre v Novom Mexiku. Policajt Lonnie Zamora počul hromový rev, uvidel klesajúci „plameň na nebesiach" a zamieril s autom do púšte, aby skontroloval miestnu búdku, v ktorej bol sklad dynamitu. Keď uvidel dvoch „ľudí v bielych plášťoch" vedľa akéhosi žiariaceho objektu, zavolal na stanicu, že sa možno stala nehoda. Prišiel bližšie a nazrel do plytkej rokliny, v ktorej stálo kovové teleso vajcovitého tvaru na vysunutých nohách. Objekt vyletel nahor a s hlasným rachotom sa vzďaľoval. Na zemi zostali po ňom štyri odtlačky a spálená vegetácia. Hynek a francúzsky astrofyzik Jacques Vallée udalosť pri Socorre analyzovali a označili ju za „blízke stretnutie tretieho druhu", na ktorom sa zúčastnila „hmotná komplexná kozmická loď". Ďalšie senzačné incidenty 5. apríla 1966 išiel Ron Sullivan po rovnej ceste pri Burkes Fiate v austrálskom štáte Victoria, keď si zrazu všimol čudný svetelný úkaz - zložitú spleť rôznych oválnych tvarov, zaliatych mnohofarebnou fosforeskujúcou žiarou. Zdalo sa, že predné reflektory Sullivanovho auta mieria priamo na svetlá, preto strhol auto doľava a zistil, že sa rúti na strom. Rýchlo vyrovnal smer a postrehol, že neznáme svetlá sa scvrkli do jedného bodu na zemi, ktorý vzápätí zhasol. O niekoľko dní neskôr sa pri Burkes Fiate zabil istý Gary Taylor, keď narazil do stromu, ktorému sa Sullivan len tak-tak vyhol. Na pastvine priamo oproti na druhej strane cesty boli odtlačky v tvare taniera. Aj ďalší vodiči hlásili na tom mieste čudné svetlá. 17. decembra 1969 letectvo Spojených štátov projekt Modrá kniha zastavilo a vyhlásilo, že ďalší výskum „sa nedá zdôvodniť ani z hľadiska národnej bezpečnosti, ani v záujme vedy". Od roku 1947 preskúmali viac ako 15 000 hlásení. Ale hoci ich vyhlásili za mŕtve, lietajúce taniere odmietali odísť zo scény. Americkí rybári Charlie Hickson a Calvin Parker tvrdili, že 11. októbra 1973 ich vzali na palubu UFO dve bizarné bytosti. Hynek s oboma mužmi hovoril a keďže už nebol konzultantom projektu Modrá kniha a nepodliehal nijakým oficiálnym tlakom, dospel k takémuto záveru: „Jednoducho nepochybujem o tom, že títo muži prežili veľmi reálnu, desivú skúsenosť, a nie som si istý, akú má fyzickú podstatu — a ani si nemyslím, že by sme mali k dispozícii nejakú odpoveď." Počítačová technika sedemdesiatych rokov umožnila analyzovať stovky fotografií UFO, ktoré sa vynorili v priebehu rokov. Neveľká, ale predsa úctyhodná časť z nich testy prežila ako bona fide vyobrazenie UFO. Snímky Georgea Adamského medzi nimi nie sú — Orthonovu kozmickú loď identifikovali ako malý model. Hvízdajúce UFO Osemdesiate roky zaznamenali posun od tvrdení o únosoch mimozemšťanmi k zisteniam, ktoré poskytujú silnú fyzikálnu základňu pre úkazy UFO. V januári 1981 počul Renato Nicolai z Trans-en-Provence vo Francúzsku čudný hvízdavý zvuk a vo vzduchu uvidel objekt olovenej farby „v tvare dvoch tanierov v polohe hore dnom". UFO pristálo neďaleko. Po desiatich sekundách sa znova ozval hvízdavý zvuk a objekt odletel. Ufológii 90. rokov pomáha stály prílev špičkových profesionálov. Štúdia, ktorú vypracovali univerzitní bádatelia z kanadskej Ottavvy a publikovali v novembrovom vydaní časopisu Journal of Abnormal Psychology roku 1993, uvádza, že ľudia, ktorí prežili „blízke stretnutia", nie sú psychicky narušení a pri inteligenčných testoch zvyčajne dosahujú mierne lepšie výsledky ako osoby z kontrolnej vzorky, ktoré nijakú skúsenosť s UFO neoznámili. Tieto zistenia „nepochybne vyvracajú predtým rozšírený názor, že ľudia, ktorí údajne prežili nezvyčajnú skúsenosť, ako je chýbajúci časový úsek alebo stretnutie s mimozemšťanmi, majú bujnú fantáziu a sklon k tomu, aby uverili neuveriteľnému". Zo 49 skúmaných dospelých svedkov stretnutia väčšina netrpí nervozitou; títo ľudia, zdá sa, majú dobrý pocit z toho, že „vesmírnych návštevníkov zaujíma náš osud". Základné stavebné kamene života sú prítomné všade, ale najnovšie výskumy v oblasti UFO sa sústreďujú skôr na pokusy zachytiť s pomocou rádioteleskopov elektromagnetické signály. Raz sa dozvieme, či vo vesmíre existuje inteligentný život. Nech už to dopadne akokoľvek, bude to objav s nesmiernymi dôsledkami.



Článok je v sekcií - Z našej knižnice / Úryvky