Signály z piatej planéty

Všetky planéty našej slnečnej sústavy sú pre nás stále záhadné, keď zdanlivo o nich dosť vieme. Vedci vylúčili možnosť, že na niektorej z nich je život, ale nemýlia sa?

Piata planéta je najväčšou v našej slnečnej sústave; obieha ju 16 mesiacov. Deň na Jupiteri trvá 9 hodín a 56 minút pozemského času. Jupiter obehne okolo Slnka za 11 rokov a 315 dní. Už oddávna tento obor prekvapuje vedcov. Napríklad aj tým, že napriek svojim obrovským rozmerom (obvod rovníka má 71 400 kilometrov, kým obvod rovníka Zeme je 6378 kilometrov) sa krúti okolo svojej osi rýchlejšie ako Zem, od ktorej ho delí vzdialenosť od 600-tisíc do 1 milióna kilometrov.

Hoci má 16 prirodzených satelitov, Jupiter má aj dva prstence, ktoré sa napriek všetkým zákonitostiam krútia rýchlejšie ako on sám. A to je už takmer všetko, čo o piatej planéte vieme...

Zloženie Jupitera nie je známe - môžeme ho iba predpokladať. Hrúbka jeho atmosféry je najpravdepodobnejšie 12 800 kilometrov. Pod ňou sa nachádza tekutá vrstva, hrubá 27 200 kilometrov, a v samom strede je pevnina s priemerom 29 600 kilometrov. Keby v roku 1977 nedošlo k priaznivej konštelácii planét, asi by sme viac o Jupiteri už nevedeli. Astrofyzici vtedy využili šancu a vyslali k Jupiteru dve kozmické sondy. Po poldruha roku (toľko trvá dolet k planéte a odoslanie informácií) vybuchla skutočná bomba. Ukázalo sa, že teplota na Jupiteri následkom erupcií vulkánov a iných neznámych činiteľov klesá sotva na mínus 150 stupňov Celzia. Atmosféra Jupitera sa skladá z amoniaku, metánu, vodíka, hélia a neveľkého množstva kyslíka. Tekuté vrstvy planéty môžu obsahovať vodu. Najdôležitejším faktom však bolo, že na fotografiách, vyslaných sondou, vedci identifikovali pásy, ktoré môžu byť príznakom chlorofylu. A tam, kde je chlorofyl, je aj fotosyntéza. To znamená, že tam môžu existovať nejaké formy rastlinstva.

Vedci spozorovali, že veľké oblasti Jupitera veľmi pravidelne menia svoju farbu - od červenej, cez hnedú a sivú, až po modrú a znova červenú. Celý cyklus takýchto zmien sa presne prekrýva s časom obehu planéty okolo Slnka. Môže to byt prejavom vegetácie, závislej od ročných období`? Ďalšie výskumy ukázali, že v rovníkovom páse Jupitera môžu slnečné lúče, uväznené pod ťažkou atmosférou (akýsi skleníkový efekt), zvýšiť teplotu povrchu planéty na približne 20 stupňov Celzia. Vychádzajúc z týchto údajov, NASA vytvorila umelú atmosféru, ktorá kopírovala atmosféru Jupitera, a experimentovala s fotosyntézou. Výsledky boli senzačné. Pod vplyvom slnečného svetla v atmosfére plynov, ktoré sme menovali, vedci získali veľa jednoduchých organických zlúčenín, presne takých, ako podľa našich teórií "spustili" život na Zemi. Vedci overovali aj skutočnosť, či v tejto atmosfére môžu prežiť pozemské baktérie. Ukázalo sa, že áno. Štyri druhy baktérií, ktoré pestovali v zmesi vodíka, amoniaku, hélia a metánu - dokonca pri teplote mínus 160 stupňov Celzia a pod tlakom 123 atmosfér - sa cítili vynikajúco a nerozmnožovali sa len preto, že experiment bol prerušený. Takto vedci dokázali, že časť zemských baktérií by mohla žiť v plynnom prostredí dolných a horných vrstiev atmosféry Jupitera. Čoraz presnejšie výskumy priviedli vedcov k tomu (od Šklovského po Asimova), aby teóriu o možnosti života na Jupiteri brali vážne. Asimov sa priamo pýta: "Prečo by oceán na Jupiteri nemal zrodiť život? Teplota je vhodná a ,surovina` na mieste. Zásoby energie v podobe infračerveného žiarenia sú dostupné. Všetko, čo stačilo na vznik života v praoceáne Zeme, existuje aj na Jupiteri, ibaže vo väčšom množstve a lepšieho druhu." Možnože na Jupiteri vznikli zvláštne bytosti (hypotéza početných vedcov z NASA), priemerne alebo vysoko rozvinuté, ktoré sa stavbou svojho tela veľmi líšia od ľudí. Fantázia? Možno ani nie. Už roky - o čom sa veľa nehovorí ani nepíše - z povrchu Jupitera prichádzajú cyklické, pravidelné rádiové signály, neuveriteľne podobné tým, aké generujú naše pozemské vysielače. Keby to boli len signály vyžarovania planéty, menili by svoju intenzitu a cyklus podľa ročných období. Zatiaľ už celé roky sú vysielané podl'a toho istého kódu, rovnakej intenzity. Signály možno nevysielajú obyvatelia Jupitera, ale ; ktosi iný, kto tam prišiel skôr ako my, aby preskúmal záhady piatej planéty. Tak či onak, vedci berú prítomnosť života na Jupiteri veľmi vážne. Poľský astronóm Jan Gadomski tvrdí, že Jupiter čaká v rade histórie na svoju civilizáciu, ktorá sa celkom iste rozvinie za päť miliárd rokov. Vtedy Slnko spáli Zem a Jupitera rozohreje na teplotu, ktorá umožní prebudenie života a vytvorí na tejto planéte základy ďalšej civilizácie v slnečnej sústave.

Čo však, ak je to všetko inak? Čo ak na Jupiteri už dávno existuje civilizácia, ktorá je odlišná od našej? Alebo je Jupiter - a táto hypotéza je rovnako dobrá ako iné jednou zo základní mimozemských bytostí putujúcich vesmírom? Pritom jedno nevylučuje druhé.



Článok je v sekcií - UFO a Mimozemšťania / UFO