« Nejstarší rituální stavbaMuž, ktorý sadil stromy »

Tajomná mesačná šachta

Partizánsky oddiel mal veľké bojové straty, preto bol nútený ustúpiť. Keďže dvaja boli ťažko ranení, miestny bača Slávek zaviedol skupinku do blízkej jaskyne. Pri vstupe do nej sa poverčivo prežehnával smerom dovnútra a varoval ich, aby ďalej do nej v žiadnom prípade nevstupovali. Sľúbil, že im donesie potraviny a lieky tak rýchlo, ako len bude môcť. V noci sa však rozpútala metelica a vedeli, že mu to môže trvať aj niekoľko dní. Keďže posledné tri dni takmer nič nejedli a pili len horúcu vodu z natopeného snehu, s pár kvapkami slivovice, autor denníka sa odvážne vybral na prieskum v nádeji, že v nej prespávajú nejaké zvieratá...

Vonkajšia stena mesačnej šachtyNa jej konci však našiel čosi, čo prekonalo všetky jeho očakávania: akési zvláštne bizarné čierne silo, bielo orámované. Najskôr si myslel že je to prirodzená stena z čiernej soli, ľadu alebo lávy, ale pri podrobnejšom prieskume si uvedomil, že materiál je sklovito hladký, útvar je pravidelný a vyzerá byť vyrobený umelo. Bolo to teleso, o priemere asi 25 metrov, doslova vrastené do skaly. Na miestach, kde sa štruktúra dotýkala skaly, sa v priebehu času vyformovali stalagmity a stalaktity, ktoré tvorili ten pekný biely rám, čo videl z diaľky. Materiál pripomínal akúsi kombináciu ocele, "pazúrika" a gumy a bol modro-čiernej farby. Keď sa ho pokúsil načať, nepodarilo sa mu urobiť ani len väčší škrabanec. Až neskôr si všimol puklinu, širokú asi 20 až 25 cm dolu a 2 až 5 cm hore. Dno pukliny prudko smerovalo dolu a vyzeralo byť zo žltého pieskovca. Hodil dnu zapálenú fakľu, ale tá hneď zhasla, takže nevidel nič. Nevzdal sa však a odvážne sa cez ňu pretiahol, aby sa pozrel, ako tajomná štruktúra vyzerá znútra. Veľa toho nevidel, pretože sa pokĺzol, spadol a silno si udrel ruku a hlavu. Pád ho prekvapil a nastrašil, a tak jediné, o čo sa usiloval, bolo dostať sa von za každú cenu. Na druhý deň zviazal dohromady niekoľko opaskov, aby sa mohol poistiť, prihotovil si fakle a počas nasledujúcich dní štruktúru dôkladne skúmal.

Zistil, že má tvar pravidelného "mesiaca", pri predpokladanom pohľade zvrchu - a znútra i zvonka mala steny úplne hladké a pravidelné. Nedali sa nijako narušiť, dokonca aj keď do nich opatrne niekoľkokrát strelil. Snažil sa narušiť materiál preto, aby ho mohol zobrať so sebou na analýzu. Zvuk pri výstrele bol taký silný, následkom opakovanej ozveny, že ho zakaždým takmer zrazil na kolená a musel si zakryť uši rukami. Po usilovnom kopaní objavil v ľavej časti "mesiaca" akési vlnovité drážky, ktoré pokladal za zvyšky neznámeho mechanizmu. Jediné, čo sa mu podarilo znútra odniesť, boli pozostatky akýchsi zubov, ktoré neskôr identifikovali ako zuby medveďa. Vedel, že ani zďaleka nemôže útvar dôkladne preskúmať, pretože vo vnútri bol odpoly zasypaný a on nemal dostatok času a k dispozícii mal len čmudiace fakle. Keďže jeden z ranených zomrel a druhý sa natoľko zotavil, že mohol chodiť, mohli jaskyňu opustiť a pohnúť sa ďalej. A tak vyrezal svoje meno do zvyšku kože a spolu so zlatým dnom svojich hodiniek ho vložil do sklenej fľašky a zapečatil ju guľkou z popola a hliny. Položil ju na kôpku obhorených fakieľ, pomocou ktorých štruktúru skúmal, a otvor dômyselne zamaskoval pred neželanými návštevníkmi, ktorí by mohli nález poškodiť, než sa k nemu dostanú odborníci.

Antonín T. Horák - fotka z roku 1952Po skončení vojny, pri návrate domov, sa na mieste ešte raz zastavil a preskúmal vrchol hory nad štruktúrou, ale nikde nenašiel čo i len náznak dopadu. Náraz sa však mohol odohrať v takej dávnej minulosti, že stopy už mohli medzitým zahladiť zosuvy skál, vietor a dážď. Je presvedčený, že teleso bolo rozhodne vyrobené umelo amôže to byť pozostatok po dávno stratenej ľudskej civilizácii.

Je až neuveriteľné,že po takúto dôležitú informáciu o slovenskej rarite, aká nemá páru vo svete, musí Slovák cestovať až za oceán. Nikdy som sa o tomto náleze nedočítala v slovenskej tlači. Dúfam, že český autor denníka si celú historku nevymyslel a ak je pravdivá dúfam, že na Slovensku sa o nej vie. Alebo nie? Nájdu sa medzi našimi speleológmi odvážni prieskumníci, ktorí by tú informáciu preverili a uchránili objekt pred prípadným zničením amatérskymi jaskyniarmi?

"A dovoľte mi, aby som v tejto súvislosti spomenula aj neobyčajný nález v slovenských horách, informáciu o ktorom pôvodne uverejnili v marci roku 1965 v periodiku Národnej speleologickej spoločnosti. Autorom je Antonín T. Horák, ktorý článok napísal na základe osobného denníka z čias Slovenského národného povstania. Keď si niektorí prečítali tieto riadky v knihe istotne zapochybovali o pravdivosti Horákovej výpovede, veď v našej tlači by sa o tom predsa písalo - a nikto z nás nič také nečítal. Ale ide skutočne o výmysel?

Na tejto adrese nemenovaný autor píše, že v roku 1970 sa naňho obrátil Don Richmond, vyšetrovateľ organizácie APRO (Aerial Phenomena Research Organisation) v súvislosti so susedom, ktorý mu vraj porozprával fantastickú historku, ktorú by si mal rozhodne vypočuť. O dva týždne na to vycestoval do Colorada aj s manželkou a strávil tam celý deň s pánom Antonínom T. Horákom a jeho manželkou Annou.

Vraj mu ukázal svoj denník, ktorý si písal počas II. svetovej vojny, v rokoch 1943 až do začiatku roku 1945. Okrem popisu zvláštnej šachty sa tam nachádzali aj jej náčrty (viď originálny článok), takisto vrchu a okolia a spomínanej jaskyne. Dovolil im obrázky odfotografovať a neskôr im dodal aj preklad zápisov v denníku.Antonín Horák a Dr. J. Allen Hynek
Autor sa vzápätí na to obrátil na známeho amerického vyšetrovateľa javov U. F. O Dr. J. Allena Hynka, ktorý sa potom spojil s A. T. Horákom a vydal sa za ním autom do Nového Mexika, kde žil. Píše sa tu, že spoločne začali chystať cestu na Slovensko, ale žiaľ, nevieme, či sa na ňu skutočne aj vydali - a s akým výsledkom.

Zdá sa, že vyšetrovať by mali konečne začať samotní Slováci - inak sa nikdy nedozvieme, či si pán Horák celú historku len nevymyslel.



Autor článku - Mária Sepešiová
Publikoval - Data
Zdroj článku - Prop.sk
Článok je v sekcií - Spoločnosť, Krajiny a Národy / Slovensko
[150] fajerr08.12.2009 20:21:00
6.12.2009 som si na stanici ČR(?)vypočul príspevok o mesačnej šachte od českého záhadológa Valtra Pavliša (napr. objasnil záhadu svetielkujúcej chodby v podzemí Jihlavy). Okrem iného uviedol, že jaskyňu hladá s priateľmi už 17 rokov, spomínal i lokalitu kde sa má jaskyňa nachádzať. Rozhovor bude pravdepodobne v archýve ČR. Ak to niekto nájde prosím vložte odkaz. Ide o zaujímavý príbeh, mať tak partiu, ktorá má chuť sa pustiť do hľadania idem do toho...
Na tento komentár nemôžete reagovať, nieste prihlásený
Pre komentovanie článkov musíte byť prihlásený