Nedokončený životopis


(séria článkov venovaná Alice Ann Bailey)

„To, čo ma nakoniec viedlo k rozhodnutiu napísať o svojom živote, bol list, ktorý som v roku 1941 dostala od priateľa zo Škótska. Písal, že podľa jeho mienenia by som naozaj preukázala službu, keby som ukázala, ako som sa stala tým, čo som, z toho, čo som bola. Mohlo by vraj byť užitočné vedieť, ako sa z fanatickej a ortodoxnej kresťanky môže stať vychýrená okultná učiteľka. Všelikto by sa vraj veľa naučil, keby zistil, ako dôjde teologicky zameraná študentka Biblie k pevnému presvedčeniu, že učenia Východu a Západu sa musia najskôr navzájom prestúpiť a splynúť, než sa bude môcť na zemi objaviť skutočné a univerzálne náboženstvo, na ktoré svet čaká.“

ÚVOD


„Jednou z vecí, ktoré by som chcela na tomto príbehu ukázať, je fakt tohto vnútorného riadenia svetových záležitostí. Rada by som viac ľudí bližšie zoznámila so skutočnosťou paralelnej existencie tých, ktorí sú (v zákulisí) zodpovední za duchovné vedenie ľudstva, ktorí majú za úlohu vyviesť ľudstvo z temnoty a zo smrti k nesmrteľnosti.
Chcela by som docieliť toho, aby učeníci Krista, teda Majstri múdrosti, boli pre ľudí rovnako skutoční, ako sú pre mňa a pre mnoho tisíc ľudí na tomto svete. Nemám tu na mysli nejakú hypotetickú skutočnosť (ak sa to dá takto povedať), ani nejaký predmet viery, či uverenia. Chcem ich ukázať takých, akí sú, učeníci Krista, živí ľudia a stále prítomní činitelia v ľudských záležitostiach. Práve tieto veci sú závažné, a nie svetské skúsenosti, udalosti, či príhody zo života jedného z ich pracovníkov.
Prežívam mnoho vtelení v jednej inkarnácii. Postupujem vytrvalo a pevne dopredu do neustále sa rozširujúceho poľa užitočnosti, ale s rastúcimi obtiažami (psychickými i hmotnými). Chcela by som ukázať, že v každom cykle skúsenosti som sa úprimne snažila nasledovať vedenie prichádzajúce zvnútra, a že pokiaľ som tak činila, vždycky to znamenalo krok dopredu v porozumení, a teda aj väčšiu schopnosť pomáhať.“

„Tento životopis je teda písaný z trojakého dôvodu, pretože existujú tri veci, na ktoré by som rada položila dôraz a ktoré, ako dúfam, sa jasne vynoria.
Tak predovšetkým je to fakt, že existujú Majstri múdrosti, ktorí pracujú pod vedením Krista. Chcela by som objasniť povahu ich práce. Chcela by som ich svetu predstaviť tak, ako ich sama osobne poznám, pretože v rokoch, ktoré prichádzajú stále viac a viac ľudí bude dosvedčovať ich existenciu a ja by som im to chcela uľahčiť. Ešte sa k tomu širšie vrátim a ukážem, ako som sama osobne ich existenciu poznala. V živote každého pôsobia určité nepochybné sily, ktoré umožňujú život. Nič nemôže zmeniť vnútorné presvedčenie človeka. Pre mňa sú takou silou Majstri a toto poznanie mi v živote vytvorilo bod, ktorý mi dodáva stabilitu.
Ďalej by som tiež rada naznačila niektoré z nových trendov v dnešnom svete, ktoré rozhodne ovplyvňujú ľudstvo a pozdvihujú ľudské vedomie. Chcem ukázať niektoré z novších ideí, ktoré prichádzajú do sveta ľudského myslenia z vnútornej skupiny Majstrov a ktoré uvádzajú novú civilizáciu a kultúru, mimochodom z hľadiska večnosti, a ničí staré milované formy. Tak ako všetci premýšľaví ľudia i ja som v živote videla, ako z oblasti náboženstva, vzdelania i spoločenského poriadku mizne mnohé z toho, čo bolo bezcenné. A to je veľmi dobre.
Keď sa tak obzerám späť, neviem si napríklad predstaviť nič desivejšieho, než večné trvanie viktoriánskej éry s tou jej škaredosťou, strojenosťou, nadmerným pohodlím (tak zvaných) vyšších vrstiev a strašnými podmienkami, s ktorými sa potýkajú triedy pracujúcich. Vo vatičke práve takého pohodlného a uhladeného sveta som žila ako malá. Neviem si predstaviť nič, čo by viac ničilo ľudského ducha už v zárodku, než teológia minulosti, zdôrazňujúca Boha, ktorý spasí pár samoľúbych nafúkancov a väčšinu ľudí potom odsudzuje k zatrateniu. Neviem si predstaviť nič, čo viac viedlo k nepokojom, triednemu boju, nenávisti a poníženiu, než vtedajšia situácia na svete, ktorá trvala mnoho desiatok rokov a ktorá z väčšej časti nesie vinu za súčasnú svetovú vojnu (1914-1945).
Vďaka Bohu sme už na ceste k lepšiemu. Skupina, ktorá sa s nami podieľa na našej práci, spolu s mnohými inými skupinami, reagujúcimi na rovnakú inšpiráciu lásky k ľudstvu, urobia svoju maličkú časť, ktorá prispeje k tak potrebným zmenám. Je nanajvýš významné a povzbudzujúce, že svet smeruje k spojenectvu, k porozumeniu a spolupráci, k tomu, čo bude ku prospechu všetkým, nie iba niekoľko málo vyvoleným. Sme už na ceste k bratstvu.
A za tretie by som chcela ukázať, aké úžasné sú ľudské bytosti. Žila som na troch kontinentoch a z mnohými národmi. Dôverne a v blízkom priateľstve som poznala ľudí veľmi bohatých i nesmierne chudobných. Mojimi priateľmi boli najvyššie postavený i tí, čo stáli najnižšie. A vo všetkých spoločenských triedach, národoch a rasách som nachádzala stále to isté ľudstvo, tú istú krásu myslenia, to isté sebaobetovanie a tú istú lásku k blížnym, tie isté hriechy a slabosti, rovnakú pýchu a sebectvo, usilovanie o tie isté duchovné ciele a tú istú túžbu slúžiť. Ak to dokážem jasne a pôsobivo vykresliť, potom už to samé o sebe stačí ako opodstatnenie pre túto knihu.“

„Na jednom starom dedinskom cintoríne v Anglicku je náhrobok so slovami, ktoré úplne chápem:

Tu odpočíva chudák žena, večne unavená,
ktorá oddychu nepoznala, svetom uhnaná.
Neplačte, priatelia, tam, kam mám ísť,
Nebude riad, upratovanie a šitie.
Neplačte, priatelia, smrť nás síce rozdelí,
Avšak mne na veky blahý kľud nadelí.


To by naozaj bolo peklo a tam ja ísť nechcem. Chcem prijať nové a vhodnejšie telo, chcem sa vrátiť a pozbierať popretŕhané nitky, nájsť rovnakú skupinu pracovníkov a pokračovať v práci. Ak príbeh môjho života dodá povzbudenie inému obyčajnému človeku, aby sa uberal dopredu, potom táto kniha stojí za to. Ak bude niekoho inšpirovať, aby sa odpútal a v poslušnosti prijal duchovný impulz, niečo sa tým získa. Ak budem schopná ostatným pracovníkom a učeníkom dodávať silu a odvahu i zmysel pre skutočnosť, potom to bude dobré.
Vidíte teda, že pokiaľ ide o príbeh môjho života, na ňom až tak nezáleží. Avšak ako prostriedok, ktorý dokazuje isté fakty, ktoré som poznala ako zásadné pre budúce šťastie a pokrok ľudstva, teda skutočnosť Majstrov, odvíjajúcu sa budúcnosť, ku ktorej bola práve skončená svetová vojna iba prípravnou etapou, a možnosť telepatického a priameho duchovného spojenia a poznania – ako prostriedok sa to, čo hovorím možno osvedčí a preukáže určitú službu. Po celé veky poznávali všetky tieto veci početní izolovaní mystikovia, učeníci a ašpiranti, muži i ženy. Teraz prišiel čas, kedy ich musia všade poznať i ľudské zástupy.
Toľko teda pokiaľ ide o príbeh môjho života. Nenechajte sa mýliť. Nebudem sa púšťať do hlbokých náboženských výlevov. Som povaha prostoreká a veselá a vždy pripravená vynaložiť takmer bezmedzné úsilie, aby som videla smiešnu stránku veci. Medzi nami, hlboký záujem, aký ľudia majú sami o seba a svoju vlastnú dušu i všetky tie spletitosti skúseností s tým spojených, ma takmer drvia. Chcela by som nimi zatriasť a povedať: „Vyjdite von, nájdite dušu v druhých a tým objavíte svoju vlastnú.“ Základný význam má to, čo sa odohráva v ľudskej mysli a srdci a čo sa deje vo svete ľudí. Zaujímavé je, aký široký ma záber ľudský pokrok od praveku až k úsvitu nadchádzajúcej novej civilizácie. To má celkovú duchovnú závažnosť. Sebaodhaľovania mystikov stredoveku majú svoje miesto, ale patria už minulosti. Výdobytky modernej vedy (nie však ľudské využívanie týchto zjavení) sú hlavným duchovným faktorom. Boj, ktorý prebieha medzi politickými ideológiami, medzi kapitálom a námezdnou silou, zrútenie našej minulej vzdelávacej sústavy; to všetko ukazuje na božský a duchovný kvas, ktorým sa ľudstvo pozdvihuje. A predsa musí mystická cesta sebaspytovania a božského zjednotenia predchádzať okultnej ceste uvedomovania a božského vnímania. Tiež tomu tak vždycky bolo v živote jednotlivcov i ľudstva ako celku. Mystická cesta musí splynúť s okultnou, cesta srdca musí splynúť s cestou hlavy. Potom ľudstvo Boha naozaj pozná a nebude „po ňom iba šmátrať v tme, či naňho náhodou nenatrafí.“
Také osobné poznanie Boha sa však dostaví vtedy, ak budeme žiť čo možno najnormálnejšie a najkrajšie, ak budeme slúžiť a budeme sa zaujímať o druhých a prestaneme sa sústreďovať iba sami na seba. Dostaví sa vtedy, keď budeme rozoznávať dobrý život a dobro vo všetkých národoch, príde so šťastím a inteligentným docenením príležitosti, vlastnej i druhých. Dostaví sa prostredníctvom plného a úplného života. Na anglickom cintoríne, kde sú pochovaní moji rodičia, stál náhrobok (prvý, ktorý vám padne do oka, keď prejdete bránou) s týmito slovami: „Robila, čo mohla.“ Vždy mi pripadal ako žalostný epitaf neúspechu. Ľutujem, že som neurobila všetko, čo som mohla, ale stále som sa snažila robiť to, čo som v tej dobe pokladala za najlepšie. Pracovala som. Chybovala. Trápila som sa a radovala. Prežila som skvelý život a nehodlám sa trápiť umieraním!“

1945

(Ukážky sú z knihy: Alice A. Baileyová, „Nedokončený životopis“, Trigon 2004)

Heraklove úlohy, prvá časť (tu)...

Heraklove úlohy, druhá časť (tu)...

ÓM a jeho význam (tu)...

Cesta učeníka (tu)...

Výtah z knihy Dzyan - uvedený jako předmluva "Pojednání o kosmickém ohni" (tu)...



Časť v seriáli - Alice Ann Baileyová
Článok je v sekcií - Mystériá, Mágia a Mystika / Osobnosti