Chcú s nami komunikovať

George Meek, ktorý bol schopným vynálezcom a členom Newyorskej akadémie vied, veril, že existuje poznanie, ktoré nie je dostupné ľudským zmyslom a túžil k nemu dospieť. Sústredil skupinu vedcov a ľudí s paranormálnymi schopnosťami a precestoval s nimi Cínu, bývalý Sovietsky zväz, Afriku a Austráliu. Najväčšie prekvapenie však naňho čakalo v USA. Tam totiž stretol Billa O'Neila, Indiána s mimoriadnymi vlastnosťami, ktorého fascinoval kontakt so záhrobím, rovnako ako svojho času Edisona. O svojich mediálnych schopnostiach sa presvedčil dosť dramatickým spôsobom.

Hlava v akváriu
Keď v roku 1973 O'Neil pracoval v Pennsylvánii na prístroji pre nepočujúcich, spustil generátory umiestnené po oboch stranách miestnosti. Náhoda chcela, že uprostred bolo akvárium s exotickými rybičkami. Vlny vyvolané generátormi vytvorili na vode zvláštny pohyb: vedec uvidel materializujúcu sa dlaň, rameno a nakoniec ľudskú hlavu. Zdesený O'Neil prerušil experiment. Zaujímavé je, že počas šokujúcich materializácií sa Bili celý triasol ako v tranze. Uvedomil si, že má mediálne schopnosti. Keď upadol do tranzu, veľakrát nadviazal kontakt s bytosťami zo záhrobia. Nápad, aby odkazy z tamtej strany posilnil elektronicky, bol inšpirovaný duchmi. Fyzik, doktor George J. Mueller (zamestnaný v NASA), ktorý zomrel v roku 1977, nadviazal s O'Neilom kontakt v roku 1982 a uviedol mu parametre, technické detaily a konštrukčné riešenia zariadení na zlepšenie kontaktu. Práca O'Neila zaujala Georgea Meeka, ktorý s Faulom Jonesom a Hansom Heckmanom začal pracovať na dvojstrannom komunikačnom systéme so záhrobím.

Spiricom - komunikácia so záhrobím
Prístroj, nazvaný Spiricom, verejne predviedli v roku 1982 na konferencii v Medzinárodnom tlačovom klube vo Washingtone za účasti 50 novinárov. Okrem iného si novinári vypočuli aj vzorky nahrávok hlasu nežijúceho Georgea Muellera. Bol to hlas, akoby pustený cez syntetizátor. Prezentáciu však novinári označili za mystifikáciu. Skeptikov nepresvedčili ani výsledky fonologickej analýzy, ktorá ukázala, že o podvode nemôže byť ani reči - hlasy skutočne patrili konkrétnym osobám. Meek rozdal novinárom technickú dokumentáciu Spiricomu, aby sa sami pokúsili nadviazať kontakt s duchmi. Tí však neskôr tvrdili, že prístroj fungoval len v prítomnosti takého média, akým bol Bili, inak nie.
Keďže bádatelia museli vedieť, s kým hovoria, podrobili ducha testom. Zhostil sa ich vynikajúco. Okrem iného uviedol PIN svojej kreditky, tajné čísla NASA, kde počas života pracoval, a veľa iných údajov. Mueller sa rozprával s bádateľmi na mnohé témy, niekedy dokonca vtipkoval a podal im aj konkrétne informácie o mieste, kde sa po smrti ocitol.
Meek a O'Neil nadviazali kontakt aj s duchom doktora Williama Graya Swanna, profesora fyziky, ktorý bol
Spiricom
autorom významnej práce o kozmickom žiarení, ako aj s duchom lekára Doca Nicka.

List z druhej strany
Medzitým Meekova manželka zomrela na nevyliečiteľnú chorobu. Pred smrťou ju Meek prosil, aby si dobre zapamätala názov TimeStream (bol to názov „vysielačky" v záhrobí, ktorá mala stály kontakt s bádateľmi v Luxemburgu - o skupine sme už viackrát písali). Mala si zapamätať aj meno nemateriálnej bytosti, ktorá stanicu riadi (Swejwn Salter). Išlo o to, aby ju tieto myšlienky ako lúč svetla priviedli k miestu, z ktorého by mohla nadviazať kontakt s Meekom.
A to sa aj stalo. Tri mesiace po svojej smrti Jeannette zrejme stanicu našla a prostredníctvom počítača v Luxemburgu poslala Georgeovi list, v ktorom uviedla tri udalosti, o ktorých vedel len manžel a jeho sekretárka. Výsledok bol šokujúci...
V deväťdesiatych rokoch sa Adolfovi Homesovi z Nemecka podarilo nadviazať kontakt s osobou, ktorej tvár sa mu začala objavovať na obrazovke jeho čiernobieleho televízora. Bol to G. Mueller, ktorý Homesa požiadal, aby pozdravil Georgea Meeka. Hovorili spolu dvanásťkrát. Kým Mueller odišiel navždy, stihol ešte predpovedať novú éru komunikácie prostredníctvom televízie, telefónu a počítača. Je to vôbec možné?
V roku 1988 v istej stavebnej firme mesta Stockport v Anglicku začal počítač typu Amstrad PC 1512 vydávať zvláštne zvuky, šum a nakoniec vyšli z tlačiarne listy, ktoré nik nepopísal. Prekvapujúce bolo, že počítač pracoval aj vtedy, keď nebol zapojený do siete. Technici, ktorí počítač skontrolovali, nenašli nijaké stopy po manipulácii. O prípad sa začal zaujímať aj
Ken Hughes, vydavateľ známeho počítačového časopisu Personál Computer, ktorý zabezpečil pozorovanie Amstrada. Zakrátko sa na obrazovke počítača začali objavovať nezrozumiteľné úryvky viet. Všetci svedkovia tohto javu boli šokovaní. Pripomeňme si, že v tom čase ešte transkomunikácia so svetom mŕtvych nebola taká rozšírená ako dnes, hoci už bol známy prípad učiteľa obchodnej školy Webstera, ktorý sa kontaktoval s osobou zo 16. storočia.

Prístroj z budúcnosti využil duch zo 16. storočia
Hoci sme o tomto prípade pred pár rokmi písali, pripomeňme si, že učiteľ Webster s priateľkou Debby renovoval starý dom v blízkosti Chesteru v Anglicku. Počas renovácie dochádzalo v dome k paranormálnym javom (premiestňovanie nábytku, stopy nôh na stenách a poď.). Jedného dňa Webster zapol počítač, požičaný zo školy, a našiel tam správu označenú KDN - myslel si, že ide o vtip kolegov, ale o pár dní objavil na obrazovke text a počas nasledujúcich dvoch rokov dostal 300 správ písaných zvláštnym jazykom. Tie Webster postúpil kolegovi, ktorý bol jazykovedcom. Kolega zistil, že ide o staroangličtinu, a to ešte v regionálnej podobe, ktorú na celom svete v súčasnosti pozná hádam desať odborníkov. Experti preto konštatovali, že Webster si správy nemohol vymyslieť, jednoducho preto, že nepoznal jazyk, ktorým boli písané. Zatiaľ sa na obrazovke objavila dôležitá informácia: informátor zo záhrobia napísal, že sa volá Lukáš Wainman, a uviedol, že v prvom vtelení bolo jeho meno Thomas Harden: v roku 1546, počas vlády Henricha VIII., obýval dom, v ktorom žil Webster. Keď Ken informoval Thomasa, že je rok 1985, ten bol prekvapený, lebo si myslel, že hovorí s človekom z roku 2109. Harden vysvetlil, že k nemu prišiel čudný zelený prízrak, ktorý mu dal akúsi „svetelnú kazetu". Pomocou nej nadviazal kontakt s Websterom! V ďalšej správe Harden spomenul, že svoje zážitky „človekom z budúcnosti" opísal a opis skryl. Žiaľ, po tejto správe sa kontakt celkom prerušil. Analýza historických zdrojov ukázala, že Thomas Harden skutočne žil a bol magistrom humanitných vied...



Článok je v sekcií - UFO a Mimozemšťania / Mimozemšťania