Páni a vládcovia podzemia

Tisícročia sa vo všetkých civilizáciách sveta spomínajú obyvatelia podzemia. Podľa legiend tam žije tajomná rasa rozumných bytostí, ktoré sú skutočnými pánmi Zeme. Do týchto podzemných svetov ústia tunely, ktoré dodnes navštevuje len málo ľudí.

Nie bez povšimnutia je aj skutočnosť, že obyvatelia podzemných svetov majú veľa vlastností spoločných so súčasnými správami o únosoch mimozemšťanmi - "sivými" - a návštevami záhadných "mužov v čiernom".

Je známe, že vedci, vybavení najmodernejšou technikou, dnes prehľadávajú aj tie najodľahlejšie kúty sveta, a je už len málo miest, kam ich noha nevkročila. Rôzne skupiny speleológov (jaskyniarov), archeológov či obyčajných nadšencov však v posledných rokoch natrafili na prekvapujúce veci. Patria k nim podzemné tunely, sály, chrámy a iné stavby neznámych tvorcov. Veľké prázdne priestory, akoby vymyté vodou vo vápencovej skale a vytvorené rukami neznámych bytostí, tvoria úlohu komunikačných trás a vodovodov zároveň. V legendách o podzemných tuneloch sa opakuje jeden motív, a to, že vedú do mýtickej Agharty, Tibeťanmi nazývanej Šambala či Šangrí-La. Niektorí dokonca tvrdia, že jedným z tajných vchodov do krajiny mudrcov, ktorí riadia svet (písal o tom svojho času ruský cestovateľ N. Rerich, znalec Tibetu a Indie, autor mnohých kníh,z ktorých jedna je venovaná Šambale),je Potala,sídlo dalajlámu.



Voda pod Saharou

Už mnohí bádatelia si položili otázku, čo by sme asi našli pod pieskami Sahary. Určite by nás čakalo veľa prekvapení. Kto chce nájsť vodu na Sahare, musí sa dostať pod zem, kde tečie vystuženými kanálmi, skrytými desiatky metrov pod pieskom, krištáľovo čistá tekutina. Počiatok kanálov je pravdepodobne v horách Atlasu, ale nie je známe, pokiaľ už tiahnu. Existencia podzemných prameňov svedčí o vysokej úrovni poznania a techník tvorcov tohto vodovodu. Nevieme, kto ho postavil, mohli to urobiť kolonizátori z Atlantídy ešte pred jej potopením. Nečudo, že si za sídlo vybrali Saharu, dnes nehostinnú púšť. Pred tisícročiami tam hýril život, o čom svedčia skalné kresby predstavujúce stáda zvierat a poľovníkov. Vodovody slúžili na zásobovanie vodou.

Aj na iných miestach Afriky sa našli stopy činnosti neznámej civilizácie. V Nigérii, neďaleko osady Vambasa, môžu tamojšie karavány a dnes už aj autá, pohodlne prechádzať tunelom širokým 400 m a dlhým niekoľko kilometrov, ktorý má kruhovú klenbu. Bol vykopaný pod dnom rieky, ktorá vyteká z jazera Tanganika. Kým? V Keni, vo východnej Afrike, archeológovia našli niekoľko metrov vysoké stavby z pálenej tehly, podobné územčistým vežiam, ale bez dverí a okien. Mohli plniť úlohu ventilátorov, ktoré vháňali vzduch do podzemných tunelov. Podobné konštrukcie sa napríklad dnes stavajú pri metre.

Okolo roku 1955 v Peru odborníci objavili a čiastočne aj preskúmali sieť podzemných tunelov, bežiacich od starodávneho mesta Cuzco smerom na sever. Tunely prechádzajú hlavným mestom Peru Limy, vinú sa džungľou až do Bolívie. Ich dĺžka je asi 2000 kilometrov. V mnohých takýchto tuneloch boli steny pokryté zosklovatenou skalou. Americkí odborníci na stavbu kanálov tvrdia, že techniku razenia takýchto kanálov lúčmi plazmy s teplotou tisícov stupňov ovládli súčasní vedci len pred pár rokmi. Ale tieto tunely sú staré desiatky tisícročí! Určite ich nevyrobili Inkovia, akých poznáme z učebníc dejepisu.



Bohovia z Brazílie

V Írsku oddávna kolovali povesti o krajine ležiacej ďaleko za morom, z ktorej podmorskými tunelmi prichádzali bohovia so svetlými vlasmi. Krajinu, z ktorej prichádzali, nazývali Hy Brasil, čiže Brazília. Z Írska do Brazílie je vzdušnou čiarou vyše sedemtisíc kilometrov.

V roku 1999 farmára Douglasa Pattersona z dediny Tankerness na jednom z ostrovov súostrovia Orkneje (na sever od Škótska) zaujal zvláštny otvor v prímorských skalách. Na lane sa spustil do niekoľkometrovej hĺbky, kde natrafil na schody s 29 stupňami, vedúcimi ďalej do podzemnej sály. Za ňou boli ešte ďalšie dve sály spojené chodbou a ďalej kamenný tunel, žiaľ, po niekoľkých metroch zavalený. Viedol už pod morským dnom smerom na západ. Archeológovia pripúšťajú, že tunel vznikol asi tritisíc rokov pred Kristom, ale vek lebiek zvierat, ktoré sa tam našli, umožňuje predpokladať, že je o niekoľko tisícročí starší.

V tom istom roku v októbri bol objavený podobný vchod do podzemného tunela, ibaže sa nachádzal v stene Veľkého kaňonu v štáte Arizona v USA. Kaňon sa ťahá na rozlohe 350 kilometrov údolím rieky Colorado.Našli v ňom lebky jaskynných medveďov, zvierat, ktoré vymreli pred 20 tisíc rokmi...



Žltí ľudia z tunelov

Na území severného Tibetu v strednej Ázii už v polovici 18. storočia anglickí cestovatelia natrafili na zvláštnych predstaviteľov kmeňa Dropov. Boli to bytosti asi meter vysoké, so žltou pokožkou. Ich oči sa však nepodobali šikmým očiam iných obyvateľov tejto oblasti. Mali veľmi veľké hlavy, ale útle trupy a končatiny. V súčasnosti ich žije sotva niekoľko sto. Pred desaťročiami čínski archeológovia našli v oblasti, kde tento kmeň žije, početné jaskyne vypálené do skaly, podobné tým z Peru a Bolívie.

V bočných výklenkoch tunelov našli komory so zosklovatenými stenami. V každej z nich sa nachádzala múmia Dropa a niekoľko zvláštnych diskov. Mali v priemere okolo 20 cm, hrúbku 1,5 cm a 3-centimetrové okraje. Každý mal v strede okrúhly otvor. Disky pripomínajú naše analógové platne-archeológovia objavili na ich povrchu špirálovité zárezy. Profesor Tsum Um-Nui po rokoch pokusov vyrátal, že v kruhoch je

zapísaná história pristátia mimozemskej lode na Zemi (profesorovu úplnú správu čínska vláda utajila).

Na stenách jaskýň boli objavené aj obrázky z našej slnečnej sústavy a niekoľko hviezd. Z obrázkov vyplýva, že bytosti prileteli z okolia Síria. Väčšinu z nich domorodci pozabíjali: tento príbeh si rozprávajú okolité kmene ako legendu "o vojne ľudí s netvormi z neba".

Z času na čas na druhej strane Atlantického oceánu speleológovia objavia tunely zo zosklovatenými stenami. Tiahnu sa od západného pobrežia Južnej Ameriky pod Andami až do oblastí porastených amazonskou džungľou a dokonca až do Mato Grosso

a Paraná v Brazílii.

Ázijské legendy spájajú tieto tunely s históriou ľudí, ktorí sa zachránili pred potopou. Možno to boli ľudia z Atlantídy. Ak predpotopná ľudská civilizácia dosahovala vysokú technickú i duchovnú úroveň, možnože mala aj možnosť vybudovať spomínané tunely a podzemné jaskyne.

A ešte čosi: Michael Mott, riaditeľ jednej zo softvérových firiem, známy kanadský umelec a spisovateľ, sa vyše 20 rokov zaoberá paranonnálnymi javmi vrátane tých, ktoré sa týkajú obyvateľov podzemných svetov. Spája ich však so súčasnými správami o únosoch pozemšťanov neznámymi bytosťami, ktoré podľa neho žijú v podzemí, vo "svete jaskýň" alebo v "podzemných základniach". Pripomína napríklad, že k únosom dochádza takmer vždy v noci, keďže spomínané malé a útle bytosti s veľkými tmavými očami sú ideálne prispôsobené životu pod zemou, ale denné svetlo znášajú zle... Odkiaľ sa berú, na čí rozkaz konajú a aké sú ich ciele? Dodáva: "Možnože pod našimi nohami existuje obrovský nám neznámy svet, ktorý sa tiahne dole tajne sa vinúcimi tunelmi a hlbokými jaskyňami až do vrstvy Mohorovicica (vrstva 8 km pod dnom oceánov a 32 km pod kontinentmi). V tomto svete môžu existovať obyčajné technologicky vyspelé formy života, ktoré ešte donedávna zostávali mimo našej schopnosti chápania, čo spôsobilo, že sme ich vnímali ako "magické". O tom však viac inokedy.



Článok je v sekcií - Konšpirácie, NWO / Konšpirácie