« Rušenie kruhov 3Éter - prostredník medzi duchom a hmotou »

Zjavenia Panny Márie guadalupskej (Mexiko 1531)

Význam takzvaných „zjavení Panny Márie" pre hypotézu historických i súčasných zásahov mimozemských inteligencií do ľudských dejín bol už rozoberaný na inom mieste ako aj v monografii zostavovateľa . Najmä zjavenia vo Fatime so svojimi objektívne vnímateľnými sekundárnymi úkazmi ako „svetelné lietadlo", hrmenie, svetelné záblesky, elektrostatické výboje, pohybujúce sa „hviezdy", padajúce kvety rozplývajúce sa pri dotyku so zemou, medikamentózna manipulácia vizionárskych detí a rotujúce, ako strieborný kotúč opisované „slnko" naznačujú zjavné paralely so súčasným fenoménom UFO. Postava samotnej Márie by sa dala podľa tohto vzoru definovať ako „objektívna", to značí, ako vyspelou technológiou v momente a pre moment zjavenia vyprodukovaná virtuálna projekcia, ktorá je opticky, akusticky a/alebo psychicky vnímateľná, javí sa trojrozmerne a pôsobí na okolie. To isté platí aj pre iné zjavenia, napríklad v He-roldsbachu , Montichiari alebo v súčasnosti v Medžugorí. Táto interpretácia je v súlade s hypotézou priepustného embarga Jamesa Deardorffa , ako aj s hypotézou mimikry (pozri aj nasledujúcu kapitolu v tejto knihe) a môže byť považovaná za spôsob komunikácie mimozemských inteligencií s nami . Prvé úvahy z tohto hľadiska vyslovil Erich von Däniken už pred vyše pätnástimi rokmi . Ďalší prípad, ktorý budeme na nasledujúcich stránkach skúmať podrobnejšie, je zjavenie v mexickom Guadalupe z roku 1531. Jeho zvláštnosť vyplýva z okolnosti, že je dosiaľ jediné, z ktorého sa zachoval istý artefakt. Na tento aspekt, dôležitý pre hypotézy paleo-SETI, prvý upozornil Rudolf Eckhardt .

Opis zjavení

Za pôvodnú správu o zjaveniach v Guadalupe vďačíme záznamom aztéckeho šľachtica Dona Valeriána, ktorý ich v roku 1649 preložil zo starších španielskych textov do mexického nahuatlu pod názvom Nican Mopuhua . Pôvodné španielske texty sa v priebehu stáročí stratili, takže Nican Mopuhua môže byť dnes považovaný za najstaršie ešte existujúce duchovné dedičstvo.
Prvé stretnutie: Ešte pred východom slnka 9. decembra 1531 vyrazil vtedy 57-ročný Juan Diego 20 svojho bydliska v Tolpetlacu, aby tak ako každé ráno prešiel deväť míľ do Tlatiloca, kde si chcel vypočuť svätú omšu. Juan Diego sa v skutočnosti volal Cuauhtlatohuac. Pôvodom bol Azték, ale pred šiestimi rokmi prestúpil na kresťanskú vieru. Jeho cesta viedla cez kamenistý a kopcovitý terén. V blízkosti malého vrchu s názvom Tepeyac začul 2 jeho vrcholu nezvyčajnú hudbu, ktorá mu znela ako nepozemská. V Mcan Mopuhua sa o tom píše:

• 11. Pozrel sa ta, nahor ku kopčeku, na stranu, kde vychádza slnce, odkiaľ prichádzal nádherný nebeský spev.
  
• 12. Keď spev zrazu utíchol, keď ho už nebolo počuť, vtom začul, ako ho zhora z kopčeka volajú, ako niekto povedal: Juanito, Juan Dieguito!"
  
• 14. A keď prišiel na vrchol kopčeka, uvidel tam štát urodzenú slečnu.
  
• 15. Zavolala ho, aby k nej podišiel bližšie.
  
• 17. Rúcho jej žiarilo ako slnce, akoby odzrkadľovalo svetlo,
  
• 18. a z kameňa, zo skaly, na ktorej stála jej noha, akoby z nej sršali lúče;
  
• 19. jagala sa ako drahokam, ako najkrajší klenot,
  
• 20. zem akoby sa zaleskla jagotom dúhy.
  
• 21. A kaktusy mezquity a nopály a ostatné bylinky, ktoré tam zvyčajne rastú, vyzerali ako smaragdy. Ich lístie bolo ako z tyrkysu a konáre, tŕne a aguates im žiarili ako zlato.
  

Juan Diego klesol na kolená. Zjavenie sa mu znova prihovorilo a predstavilo sa ako „svätá Panna Mária" (Nican Mopuhua, 26). Prišla preto, aby jej tu na Tepeyacu postavili svätyňu, a Juan Diego bol vývozný, aby túto prosbu predniesol biskupovi Mexika, „oznámiš mu, ako veľmi si želám, aby mi tu postavil príbytok" (Nican Mopuhua, 33).

Indián sa potom vybral do Mexika. K biskupovi Juanovi de Zumárraga rou dovolili vstúpiť až po niekoľkohodinovom čakaní. Vypočul si síce Diegovu správu, ale zjavne mu vôbec neveril.

Biskup ho prepustil s poznámkou, že sa tým v súčasnosti nebude zaoberať.
Dnjhé stretnutie: Sklamaný Juan Diego sa vrátil na Tepeyac. Skutočne sa tam znovu stretol s „kráľovnou nebies" (Nican Mopuhua, 48).
Posťažoval sa na svoj neúspech a poprosil ju, aby namiesto neho vyslala niekoho iného, kto je na túto úlohu vhodnejší než on. Zjavenie však neustúpilo a zdôraznilo, že je „veľmi potrebné, aby si tam šiel ty a osobne prosil", aby „sa tvojím prostredníctvom splnila moja vôľa, moje želanie" (Nican Mopuhua, 59).

Na druhý deň Juan Diego - znova po niekoľkých hodinách čakania -druhý raz predstúpil pred biskupa, ktorého ohromila Indiánova vytrvalosť, ale ešte vždy nebol ochotný mu uveriť. Prikázal mu preto, aby zjavenie poprosil o „nejaké znamenie, aby mu mohol uveriť, že ho posiela sama kráľovná nebies" (Nican Mopuhua, 78).

Tretie stretnutie: Juan Diego sa vrátil na Tepeyac, kde už naňho ženská postava čakala. Predniesol biskupovu požiadavku a zjavenie mu odvetilo:

• 90. „Dobre, synček, zajtra sa sem vrátiš, aby si mohol biskupovi priniesť znamenie, ktoré od teba žiada.
  
• 93. Teraz choď; zajtra (a tu očakávam."
  
• Štvrté stretnutie: V to ráno, 12. decembra 1531, Juan Bernardino, strýko Juana Diega, tak ochorel, až sa Diego obával, že ešte v ten deň umrie. Preto namiesto toho, aby šiel na kopec, rozhodol sa ísť po kňaza priamo do kostola v Tlatilolcu. Keď prišiel k Tepeyacu, chcel vrch obísť v nádeji, že „svätá Panna Mária" ho neuvidí:
  
• 104. Myslel si, že odtiaľ, kde odbočil, ho neuvidí, ale dokonalá vidí všade všetko.
  
• 105. Ale uvidel ju schádzať z vŕšku, lebo ho zbadala odtiaľ, kde sa s ním stretla predtým.
  
• 106. Prichádzala mu naproti zboku vŕšku, zahatala mu cestu; povedala mu:
  
• 107. „Čo sa stalo, môj najmenší synček? Kam ideš, kam sa uberáš?"
  
• Juan Diego sa jej plný smútku zdôveril s chorobou svojho strýka. Postava mu sľúbila, že ho v tom okamihu vylieči. Údajne sa to v tej chvíli aj stalo; avšak pokiaľ ide o chorobu Juana Bernardína, pretrváva nejednotnosť. V Nican Mopuhua sa o tom píše iba toľko:
  
• 95. Pretože keď prišiel domov, jeho strýka menom Juan Bernardino postihla choroba, veľmi ťažko ochorel.
  

Iné tradície naproti tomu tvrdia, že išlo o takzvanú horúčku Cocolixtle , ktorá je smrteľná. Bádateľka Guadalupe Helen Behrensová zapísala v päťdesiatych rokoch nášho storočia ďalšie verzie, ktoré dnes ešte kolujú. Hovorí sa v nich, že Bernardína smrteľne zranil šíp. čo ho trafil do chrbta. Zdá sa, že celá epizóda o ochorení alebo zranení strýka vrátane jeho okamžitého uzdravenia v priebehu Diegovho štvrtého stretnutia nie je nič iné ako prvé vytvorenie legendy. Neskôr k tomu pribudli ďalšie údajné „zázraky". (Stručne tu uvedieme výstižný príklad vzniku takéhoto „zázraku": V roku 1629 postihla Mexiko pustošiaca povodeň. Napriek tomu „zbožná rádová sestra Petronella" uviedla, že vo vízii videla guadalupskú Pannu Máriu, ako podopiera ohrozené mestské hradby. Zjavne neúspešne, pretože v tom čase sa utopilo už 30 000 ľudí. Veľmi lakonická poznámka „Panny Márie" podľa sestry Petronelly znela, „že nesčíselné hriechy obyvateľstva by si boli zaslúžili oveľa väčší trest ohňom, ale vďaka modlitbám sestry Petronelly a jej pokániu bol trest zmiernený na záplavu..." - Aké milostivé! - Aj napriek tomu dal potom mexický arcibiskup v slávnostnej procesii priniesť guadalupský portrét loďou z Tepeyacu do Mexika: „Hoci voda ešte dlho neopadávala, ľud neúnavne prosil o oslobodenie, a keď bola modlitba napokon vyslyšaná - po štyroch rokoch! poznámka autora - naša Milá Pani z Guadalupe bola vyhlásená za „ochrankyňu Mexika".)

Na Tepeyacu sa medzitým odohrala rozhodujúca udalosť. V Nican Mopuhua sa o tom dočítame:

• 125. Povedala mu: „Choď nahor, môj najmenší synček, na vrcholec kopčeka, kde si ma uvidel a kde som ti dala poslanie.
  
• 126. Uvidíš tam rôzne kvety. Natrhaj ich, nazbieraj ich, daj ich dokopy; potom príď sem dolu, prines ich sem, do mojej prítomností.
  
• 127. A Juan Diego potom vyšiel na vŕšok,
  
• 128. a keď došiel na vrchol, veľmi obdivoval, koľko najrozmanitejších kvitnúcich kvetov tam bolo, puky im rozkvitali, krásne a očarujúce, hoci ešte nenastal ich čas:
  
• 129. v tom čase všetko stuhlo od mrazu.
  
• Nican Mopuhua viackrát zdôrazňuje, aká zázračná a úžasná je táto skutočnosť, že napriek tuhej zime tu, na vrcholci ľepeyacu, kvitli nádherné kvety, na mieste, kde sa ani v lete nedalo nájsť nič iné ako .množstvo ostrých špicatých skál, opuncií, tŕňovníkov, nopálov a mez-quitov" (Nican Mopuhua, 132).
  
• Juan Diego natrhal kvety tak, ako mu bolo prikázané, a položil si ich do tilmy, akéhosi vrchného odevu pripomínajúceho zásteru. Vrátil sa k ženskej postave, ktorá naňho čakala na úpätí kopca...
  
• 135. a keď ich [kvety] uvidela, vzala ich do svojich ctihodných rúk;
  
• 136. potom ich znovu vložila do jeho tilmy a povedala mu:
  
• 137. „Môj najmenší synček, tieto rozličné kvety sú dôkazom, znamením, ktoré odnesieš biskupovi;
  
• 171
  
• 138. v mojom mene mu povieš, že má na základe toho spoznať moje želanie, a preto má uskutočniť moju žiadosť, moju vôľu.
  
• 139. A ty... ty, ktorýsi mojím vyslancom..., do teba je vkladaná absolútna dôvera;
  
• 140. a čo najprísnejšie ti prikazujem, aby si nikde inde, iba v biskupovej prítomnosti roztvoril svoju tilmu a ukázal mu, čo nesieš." Juan Diego sa znova vybral na cestu, znova musel čakať celé hodiny,
  
• kým mu konečne dovolili vstúpiť k biskupovi. Tentoraz však s ním nebol sám, v miestnosti boli aj iní vysokí cirkevní hodnostári, medzi inými I aj biskup don Sebastian Ramirez y Fuenleal. Juan Diego padol pred Zumárragom na kolená, zreferoval mu, čo sa prihodilo, že na Tepeyacu | natrhal kvety ako znamenie, ktoré biskup požadoval:
  
• 180. „Tu sú; prosím, vezmi si ich!"
  
• 181. A potom rozprestrel svoju bielu tilmu, do ktorej zjavenie vložilo | kvety. M
  
• 182. A len čo rôzne vzácne kvety spadli na zem,
  
• 183. premenila sa [tilma] na znamenie, zrazu sa zjavil milovaný obraz dokonalej, svätej Panny Márie, Matky Božej, vo forme a podobe, aký je teraz. t
  
• 184. Tam, kde je teraz uložený vo svojom milom malom domčeku, v malej svätynke na Tepeyacu, ktorá sa nazýva Guadalupe.
  
• 185. A keď to vládnuci biskup a všetci, čo tam boli, videli, pokľakli a veľmi ho obdivovali.
  

Táto udalosť biskupa presvedčila. Tak ako zjavenie prikázalo, na Tepeyacu bola vybudovaná najprv kaplnka a v roku 1695 veľká katedrála. V roku 1754 pápež Benedikt XIV. v bule cirkevne potvrdil guadalupsky zázrak a neskorší pápeži vždy znova nielen zdôrazňovali zákonnosť tohto potvrdenia, ale priznávali mu čoraz vyššie uznanie. V roku 1976 bola vybudovaná nová bazilika poskytujúca priestor pre desaťtisíc ľudí, pretože starej katedrále hrozí, že sa zaborí do bahnitého podložia. Napokon Ján Pavol II. pri príležitosti 450. výročia zjavenia v roku 1981 a potom opäť na jar 1990 ako prvý pápež navštívil Guadalupe, ktoré patrí medzi najväčšie svätyne zasvätené Panne Márii a ročne ju navštívi asi 20 miliónov pútnikov.

Vedecké výskumy

Ako sme zdôraznili v úvode, zanechanie obrazu je výnimočná udalosť, prostredníctvom ktorej treba hodnotiť udalosti v Guadalupe. Farebná postava madony na tilme Juana Diega má výšku 142,24 cm, v neskorších storočiach sa viackrát robili drobné premaľovania (napr. na rukách, aby boli stvárnené menšie, a tým „mexickejšie"), dajú sa však ľahko rozoznať. Ešte i dnes teda máme k dispozícii originál vyobrazenia, ktoré sa v roku 1531 nečakane zjavilo v prítomnosti viacerých svedkov.

Za posledné desaťročia sa uskutočnilo mnoho vedeckých výskumov obrazu a látky, z ktorej je tilma. Výsledky týchto výskumov sú veľmi zaujímavé.

• a) Samotná tilma: Je utkaná z hrubých agávových vláken. Spravidla tieto vlákna ani pri starostlivom zaobchádzaní nevydržia dlhšie ako 20 rokov, naproti tomu tilma Juana Diega existuje už vyše 450 rokov bez toho, aby sa na nej prejavoval akýkoľvek rozklad.
  
• 
  
• b) Stálosť farieb: Farby na tilme sú po štyristopäťdesiatich rokoch pozoruhodne svieže a živé. Je to tým pozoruhodnejšie, že obraz počas prvých sto rokov nebol chránený ani sklenou tabuľou. Bol uložený vo vlhkej, malej, otvorenej kaplnke, kde bol ustavične vystavený dymu kadidla a množstva votívnych sviečok. Chorí si prikladali tilmu na telo, státisíce ľudí sa jej dotýkali a bozkávali ju. Leštili sa ňou šperky a osobné majetky rovnako ako meče a šable. Prof. Philip Callahan z Floridskej univerzity, jeden z vedcov skúmajúcich obraz, roku 1979 meral v bezprostrednej blízkosti tilmy množstvo energie ultrafialového svetla votívnych sviečok. Podľa toho by 450 rokov trvajúce nepretržité ožarovanie muselo farby dávno zničiť: „Priveľmi silným ultrafialovým svetlom vybledne väčšina organických i neorganických farebných pigmentov; vybledne predovšetkým modrá." Farby však dodnes zostali zachované.
  
• 
  
• c) Podstata farieb: V roku 1936 dostal nositeľ Nobelovej ceny za chémiu prof. Richard Kuhn, učiteľ na Univerzite v Heidelbergu, vzorku látky z tilmy prvý raz na analýzu. Išlo o červené a žlté vlákno z guadalupského obrazu. Po výskume Kuhn skonštatoval, že na vláknach ani v nich sa v skutočnosti nenachádza nijaká farba, to značí, že neboli použité živočíšne ani rastlinné či minerálne farby. - „Použitie syntetických farieb bolo vylúčené, pretože tie boli vyvinuté až o tristo rokov po vzniku svätého obrazu" .
  
• V roku 1946 nasledoval podrobný mikroskopický výskum súkna. Potvrdil sa pritom objav spred desiatich rokov, a okrem toho sa zistilo, že obraz jednoznačne nie je maľbou, pretože nebolo možné objaviť nijaké ťahy štetcom. Analýza z roku 1954, ktorú znova uskutočnil prof. Francisco Camps Ribera, dospela k rovnakému výsledku. - „Ak teda obraz nie je maľba - čo je to potom?"
  
• 
  
• V roku 1963 výskum obrazu uskutočnili experti fotografickej firmy Kodak. Zistili, že obraz „má v podstate charakter fotografie" . Výsadkom infračervenej analýzy, ktorú v máji 1979 urobili profesori Philip Callahan a Jódy Smith z Floridskej univerzity , bolo, že na súkne nj^ je nanesená základná farba, ani náter alebo ochranný lak : „Na infračervených snímkach nevidieť nijaké ťahy štetcom a očividná je neprítomnosť gleja v mnohých nevyplnených medzipriestoroch, ktoré vidieť v materiáli. Takýto fenomén je .fantastický'... Ukázalo sa, že ružová farba rúcha prepúšťa infračervené svetlo, čo je ďalšia záhada. Väčšina ružových pigmentov infračervené svetlo neprepúšťa, ale v prípade tých, ktoré sa nachádzajú na obraze, to tak nie je."
  
• d) Odzrkadľovanie: Mexičan Alfonso Gonzales, povolaním fotograf, ako prvý v roku 1929 objavil, že v očiach postavy Panny Márie na tilme sa zjavne odzrkadľuje ľudská tvár. Svoj objav odovzdal ďalej, ale kompetentné cirkevné miesta ho najprv utajovali a neskôr „odložili ad acta a zabudli naň" .
  
• O vyše tridsať rokov neskôr, 29. mája 1951, skúmal zväčšeninu tváre madony grafik S. Carlos Salinas Chavas a pomocou lupy objavil v zreničke pravého oka črty tváre bradatého muža. Arcibiskup Mexika Ijjis Márie Martinez nato zvolal osobitnú komisiu, ktorá objav 11. decembra 1955 nielenže potvrdila, ale navyše oznámila, že s veľkou pravdepodobnosťou to bola tvár Juana Diega .
  

Neskoršie výskumy očných lekárov, optikov a fyzikov priniesli ďalšie poznatky. Napríklad očný lekár Dr. Rafael T. Lavoignet napísal: „Skúmal som veľmi starostlivo, a skutočne som si všimol, že na rohovke oboch očí vidieť obraz muža. Skreslenie a miesto optického obrazu sa zhodujú s tým, čo sa vytvára v normálnom oku." [citované v 16]

Roku 1962 očný lekár Dr. C. Wahlig s tímom optikov a iných lekárov znovu dôkladne preskúmal súkno. Zhotovili dvadsaťpäťnásobnú zväčšeninu očí. Pritom objavili nielen dve ďalšie odzrkadlené tváre, ale podarilo sa im zrekonštruovať aj geometrické usporiadanie postáv, aké ,muselo jestvovať v momente vzniku obrazu: „V čase, keď Juan Diego odovzdával biskupovi kvety, bola Naša Milá Pani skutočne prítomná v miestnosti, chcela však zostať neviditeľná. Namiesto toho chcela zanechať viditeľné, trvalé znamenie svojej prítomnosti na plášti Juana 0ega, autentický obraz seba samej, ako tam stála a pozorovala výjav. Obraz je v každom detaile dokonalý až po odzrkadlenie Juana Diega I ďalších osôb, stojacich vedľa neho, v jej očiach, a ešte inej osoby. (ktorá mu hľadí podľa všetkého ponad plece. Z postoja Juana Diega a dvoch ďalších osôb sa dá predpokladať, že si neboli vedomí prítomnosti najblaženejšej Panny Márie. Títo dvaja hľadia podľa všetkého na Juana Diega a on, ako predpokladáme, sa pozerá na biskupa" .
Začiatkom roku 1986 prezentovalo guadalupské Mariologické študijné centrum pod vedením monsignora Enriqua Salzara najnovšie výsledky výskumu obrazu [porovnaj 22, 23]. Výskum prostredníctvom analýz elektrónového mikroskopu a pomocou počítača robil očný lekár Dr. Jorge Escalante Padilla. Grochtmann [24] vo svojej dizertácii o možnosti preskúmania zázrakov napísal: „Pomocou modernej techniky sa už dalo zistiť, že v zreničkách obrazu Panny Márie guadalupskej sa odzrkadľuje výjav, ktorý sa odohral pred štyristopäťdesiatimi rokmi v biskupovom dome. V zreničkách sa dali rozoznať obrazy troch osôb a jednej rodiny. Objavená bola nasledujúca scéna: Starší muž (zrejme biskup Zumárraga) sa zhovára s iným mužom (pravdepodobne tlmočníkom Gonzalesom), zároveň zameriava svoju pozornosť na Indiána kľačiaceho na zemi, ktorý rozprestiera široký plášť (Juan Diego). Prítomní sú ďalší členovia istej indiánskej rodiny: matka, ktorá na chrbte nesie bábätko, oproti nej jej manžel s malým indiánskym chlapčekom."

Johnston upozorňuje na to, že o odrazoch v očiach nejestvoval nijaký vedecký dôkaz, kým ich optik von Helmholz v osemdesiatych rokoch jednoznačne nepotvrdil v stati o oku: „Keďže odzrkadlenia až do vynájdenia fotoaparátu nebolo možné zachytiť, stojíme pred vedecky nevysvetliteľným úkazom - pretože kto by to mohol roku 1531 vedieť?" - Túto otázku sa pokúsime objasniť v nasledujúcom príspevku.

Diskusia a interpretácia

Keďže sa na základe vedeckého výskumu ukázalo, že obraz na tilme z Guadalupe nie je nijaký obraz namaľovaný naivným maliarom z čias Juana Diega, ani neskorší falzifikát, existujú dve možnosti vysvetlenia:

• a) portrét skutočne vznikol priamym, nadprirodzeným vplyvom Panny Márie, resp. Boha, a preto nepotrebuje nijaký ďalší výklad,alebo
  
• 
  
• b) vezmeme do úvahy všetky faktory súvisiace so vznikom obrazu a pokúsime sa realizáciu vyobrazenia vysvetliť racionálne.
  
• 
  
• V prvej možnosti sa zanietene hovorí v náboženskej literatúre o Guadalupe. Podľa toho išlo o boží zázrak uskutočnený vo chvíli, keď Juan Diego rozprestrel svoju tilmu. Dôkladnejšie skúmanie sprievodných okolností sa v dôsledku toho zdá málo rozumné a neuskutočňuje sa ani v novších publikáciách [25].
  
• 
  
• Tu by sme mali vykročiť inou cestou: V podstate sa dá guadalupský
  
• „zázrak" už pri povrchnom pozorovaní rozdeliť do troch častí. Toto rozčlenenie sa dosiaľ v náboženskej literatúre neuskutočnilo, preto sa ani nepriznáva jeho signifikantnosť pre celé dianie. Je však evidentné, keď si objasníme jeho priebeh:
  
• 
  
• a) Časová príprava: Večer 10. decembra prednesie Juan Diego Panne Márii biskupovu prosbu o znamenie. Jej odpoveď znie:
  
• 
  
• 90. „Dobre, synček, zajtra sa sem vrátiš, aby si mohol biskupovi priniesť znamenie, ktoré od teba žiada."
  
• Z toho vyplýva, že „zázrak kvitnúcich kvetov" sa nedal uskutočniť ihneď, ale potreboval určitý čas na prípravu (noc, ktorá medzitým uplynula). Bezprostredná divotvornosť všemohúceho Boha, to značí fyzikálne zákony prekračujúci, od priestoru a času nezávislý zásah zvonka tým odpadá.
  
• 
  
• b) Organizačná príprava: Keď Juan Diego v nasledujúce ráno natrhal kvety, musel ich priniesť späť k Panne Márii. Johnston opisuje tento výjav takto : „Rozprestrel svoju tilmu ako zásteru, naplnil ju pestrofarebnými kvetmi a zostúpil k miestu, kde naňho čakala pani v oválnej aureole. Keď jej ukázal žiariacu kvetinovú nádheru, sama ju vlastnou rukou starostlivo usporiadala" (pozri aj Nican Mopuhua 134 -136 vyššie).
  
• 
  
• Táto kontrola „kvetín" bola zrejme potrebná na preskúmanie, či tam bol dostatočný počet z každého želaného druhu. Znova sa ukazuje, že tu nešlo o divotvornosť v pravom slova zmysle, ale o vedomé, plánované počínanie.
  
• Organizačná príprava však v sebe zahŕňa ešte jeden dôležitý fakt.
  
• V Nican Mopuhua 140 sa o tom dočítame: „... a čo najprísnejšie ti prikazujem, aby si nikde inde, iba v biskupovej prítomnosti roztvoril svoju tilmu a ukázal mu, čo nesieš." Tento príkaz je priam charakteristický pre celú udalosť: Bohom urobený zázrak by mal byť - podľa každej teologickej definície zázraku - nezávislý od správania ktoréhokoľvek človeka. Tu je však jasné, že zamýšľaný „zázrak" podliehal určitým podmienkam, najmä tomu, aby sa tilma neotvárala až do predtým určeného času.
  
• 
  
• c) Zázrak samotného obrazu: Zjavenie obrazu - čo ukazuje celá príprava - bolo závislé od kvetov, ktoré mal Juan Diego vo svojej tilme.
  

V Mcan Mopuhua sa o tom píše:

• 182. A len čo rôzne vzácne kvety spadli na zem,
  
• 183. premenila sa [tilma] na znamenie, zrazu sa zjavil milovaný obraz dokonalej, svätej Panny Márie, Matky Božej, vo forme a podobe, aký je teraz.Vyplýva z toho očividná kauzálna súvislosť: „kvety" (v určitom zložení kontrolovanom osobou Márie) a otvorenie tilmy spôsobia vznik obrazu, a to práve v tom okamihu, ktorý nariadilo zjavenie. Aj to je opakované upozornenie na to, že išlo o plánovité, časovo a priestorovo koordinované dianie a nie o zázrak alebo nadprirodzenú udalosť, teda o „zvláštnu udalosť mimo nášho sveta skúseností, ktorú nemožno vysvetliť len vnútornými príčinami, ale musí byť odvodená od priameho alebo nepriameho Božieho zásahu" [26].
  

Z toho môžeme vyvodiť, že vyššie uvedený bod a) treba v jeho celistvosti odmietnuť. Pri vzniku guadalupského obrazu nepôsobil Boží ani Máriin vplyv.
Keďže obraz napriek tomu existuje, a predsa vykazuje všetky zvláštnosti uvedené v kapitole 3, zostáva iba možnosť, že v skutočnosti, napriek názoru teológie, špeciálne mariológie, máme dočinenia s načisto racionálne pochopiteľným, aj keď ešte nie do všetkých podrobností vysvetliteľným procesom: s vizualizáciou obrazu mimozemskou inteligenciou.
V takom prípade môžu byť vysvetlené všetky vyššie uvedené rozpory, vyplývajúce zo zázračnosti robenej Bohom. Na rozdiel od všemohúceho Boha bude musieť aj technologicky vysoko rozvinutá kultúra dodržiavať fyzikálne zákonitosti, nebude môcť na nečakané požiadavky (napr. „znamenia") reagovať ihneď, bude potrebovať čas na prípravu, a nebude sa môcť vyhnúť určitému priebehu deja. Pri predpokladanom zásahu mimozemskej inteligencie môže byť jadro guadalupskej udalosti zrekonštruované takto:
Počas tretieho zjavenia oznámia mimozemské inteligencie prostredníctvom premietanej postavy Márie svoju pripravenosť odovzdať nimi vyvolenému „vizionárovi" viditeľné znamenie, dôkaz. Rozhodnú sa v podstate pre „fotografiu" tejto ich projekcie, ktorá však smie vzniknúť zo zjavných dôvodov až v tom okamihu, keď sa Juan Diego zdržiava v bezprostrednej blízkosti biskupa (skôr zhotovené vyobrazenie by sa nepochybne dalo ihneď považovať za falzifikát).

Na Tepeyacu boli urobené potrebné prípravy, „kvety", ktoré obsahujú ..fotografickú" farebnú emulziu, alebo ňou sú, však projekcia Márie ešte raz preskúma. Vizionár je veľmi prísne varovaný pred prisilným dopadom svetla do jeho tilmy, aby sa zabezpečil správny okamih vzniku "fotografie".

Vo chvíli naplánovanej udalosti otvoril Juan Diego tilmu. Dokonca aj J°hnston, ktorého treba pokladať za autora náboženskej interpretácie, o tejto udalosti napísal : „Bolo to, akoby tilma Juana Diega bola farebným filmom pripraveným na snímanie, na ktorý Matka Božia, hoci pre ľudské oko neviditeľná, urobila snímku práve v tom okamihu, keď sa Juan Diego odzrkadľoval v jej očiach. Je to neuveriteľná skutočnosť, ktorá bola skrytá vyše 450 rokov a konečne vyšla najavo a bola potvrdená prostredníctvom modernej vedy."

Postup vzniku obrazu však pritom nebola fotografia v bežnom slova zmysle. Po prvé, tilma Juana Diega fungovala nielen ako „šošovka", ale aj „farebný film", po druhé, fotografovaný objekt - a to postava Márie - zostala počas procesu neviditeľná. Pravdepodobne ide o určitý druh infračerveného snímania, ktoré zviditeľnilo voľným okom nevnímateľné vlnové dĺžky. Nepochybne sa v miestnosti muselo „niečo" nachádzať, inak by sa Juan Diego a ostatné osoby neboli mohli odzrkadliť v oku Márie.
Ak teda „fotografický proces" vzhľadom na našu ešte nie dostatočne rozvinutú technológiu nemôže byť pochopený vo všetkých podrobnostiach, predsa sa jasne ukazuje technická súvislosť celého diania. Významnou indíciou toho je nielen charakter farieb (pravdepodobne boli predsa len vyrobené synteticky; to nikto zatiaľ neskúmal, pretože táto možnosť bola vopred vylúčená), je to predovšetkým odzrkadľovanie y očiach, ktoré umožňuje predpokladať čisto fyzikálne odôvodniteľný priebeh.
Možno má vyobrazenie aj ďalšie, v súčasnosti ešte neobjavené odkazy na svoj skutočný pôvod. Ako by sa dali takéto upozornenia nájsť? Pravdepodobne sa prejavujú v očividných alebo skrytých „anomáliách" zobrazenia.

Záverečné hodnotenie
Keď Mária skontrolovala kvety na Tepeyacu, povedala Juanovi Diegovi:

• 137. Tieto rozličné kvety sú dôkazom, znamením, ktorý odnesieš biskupovi
  

Juan Diego priniesol tento dôkaz nielen biskupovi mesta Mexika, ale aj všetkým ľuďom planéty Zem. Dnes visí - za sklom viditeľný a prístupný každému - vo veľkej novej guadalupskej katedrále. Prezerajú si ho a dotýkajú sa ho milióny ľudí, je státisícekrát fotografovaný, skúmaný, analyzovaný infračervenými lúčmi, opticky zväčšený, jeho zložky sú merané v skúmavkách, zistené sú „nevysvetliteľné", „zázračné a „záhadné" vlastnosti tohto dôkazu...

A čo sa s ním deje? Obraz je - rovnako ako pred 450 rokmi – nábožensky uctievaný, okiadzaný kadidlom, zapaľujú sa pred ním sviečky.každý deň sa na jeho počesť konajú bohoslužby a omše, ročne putujú k nemu milióny ľudí, tisícky z nich na krvácajúcich kolenách, jeho kópie sa nosia ako vlajky v bojoch na mori a na súši, a veriacim sú tak ako v stredoveku poskytované v jeho prítomnosti odpustky. Zobrazenej postave pápeži venovali vlastný sviatok, „korunujú ho", na jeho počesť sa tvoria vlastné omšové texty, pod obrazom otvoril pápež Ján Pavol II. v roku 1981 tretie valné zhromaždenie latinskoamerickej biskupskej konferencie...

Celý tento gigantický kult karga by sme mohli považovať za satirickú divadelnú grotesku, keby sme nevedeli, že sa to deje skutočne, že je to dnešná realita, ktorú možno zažiť.

Mexiko, Guadalupe, Bazilika Panny Márie: Tam visí dôkaz v podobe „zázračného obrazu". -„Človeče," povedali bohovia prorokovi Ezechielovi už pred 2 500 rokmi, „bývaš uprostred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale nevidí, má uši, aby počúval, ale nepočuje." (Ez. 12, 2) Zdá sa, že odvtedy sa na tom nič nezmenilo.

Prihlásiť sa

Civilizácie
Anasazi
Dogoni
Hopi
Mayovia
Nezaradené
Plejády
UFO a Mimozemšťania
Kruhy v obilí
Mimozemšťania
Nezaradené
UFO
Mystériá, Mágia a Mystika
Astrológia
Mágia
Mystika
Nezaradené
Osobnosti
Posmrtný život
Posvätná geometria
Posvätné miesta
Záhady a Paranormálne javy
Bermudský trojuholník
Katastrofy
Nezaradené
Spiritualita a Náboženstvá
Indigo
Náboženstvá
Nezaradené
Osobnosti
Spiritualita
Konšpirácie, NWO
Chemtrails
Konšpirácie
New World Order
Nezaradené
Ovplyvňovanie obyvateľstva
Tajné spoločnosti
Z našej knižnice
Knihy
Nezaradené
Úryvky
Egypt
Egyptská kniha mŕtvych
Hermetizmus
Jaromír Kozák
Magický Egypt
Nezaradené
Smaragdové dosky
Smaragdové dosky - CZ
Škola mystérií Hórovho oka
Virtuálna púť
Zakázaná egyptológia
Tvorcovia Krídel a Lyrikus
Nezaradené
Wingmakers
Veda
Alternatívna medicína
Alternatívne zdroje energie
Čas a priestor
Duchovná veda
Ekopohľad
Nezaradené
Osobnosti
Vesmír
Spoločnosť, Krajiny a Národy
Cestopisy
Nezaradené
Pôvod ľudstva
Quo Vadis?
Slovensko
Zakázané dejiny
Proroctvá
2012
Apokalypsa
Nezaradené
Aktuálne
Akcie
Oznamy
V skratke
Naše služby
Archív článkov
Seriály
Stiahnite si
RSS spravodajstvo
Top 25
Registrácia užívateľov
Prihlásiť sa

• Obsah
• Archív článkov
• Seriály
• Stiahnite si
• RSS spravodajstvo
• Top 25

• Personálne
• Prihlásenie sa
• Registrácia užívateľov
• Stratené heslo

• Redakčné
• Kontakt
• Podmienky šírenia obsahu

• TOP kvalitné
• 2012
• Chemtrails
• Nikola Tesla
• Duch doby
• Nibiru
• Bermudský trojuholník

© 2007 Tajomstvá našej planéty • Kontakt • RSS • Podmienky šírenia obsahu • Grafika a webdizajn Tomáš Mitana • wbd.sk