« Medicína starého EgyptaDowsing »

Zjavenia Panny Márie guadalupskej (Mexiko 1531)

Význam takzvaných „zjavení Panny Márie" pre hypotézu historických i súčasných zásahov mimozemských inteligencií do ľudských dejín bol už rozoberaný na inom mieste ako aj v monografii zostavovateľa . Najmä zjavenia vo Fatime so svojimi objektívne vnímateľnými sekundárnymi úkazmi ako „svetelné lietadlo", hrmenie, svetelné záblesky, elektrostatické výboje, pohybujúce sa „hviezdy", padajúce kvety rozplývajúce sa pri dotyku so zemou, medikamentózna manipulácia vizionárskych detí a rotujúce, ako strieborný kotúč opisované „slnko" naznačujú zjavné paralely so súčasným fenoménom UFO. Postava samotnej Márie by sa dala podľa tohto vzoru definovať ako „objektívna", to značí, ako vyspelou technológiou v momente a pre moment zjavenia vyprodukovaná virtuálna projekcia, ktorá je opticky, akusticky a/alebo psychicky vnímateľná, javí sa trojrozmerne a pôsobí na okolie. To isté platí aj pre iné zjavenia, napríklad v He-roldsbachu , Montichiari alebo v súčasnosti v Medžugorí. Táto interpretácia je v súlade s hypotézou priepustného embarga Jamesa Deardorffa , ako aj s hypotézou mimikry (pozri aj nasledujúcu kapitolu v tejto knihe) a môže byť považovaná za spôsob komunikácie mimozemských inteligencií s nami . Prvé úvahy z tohto hľadiska vyslovil Erich von Däniken už pred vyše pätnástimi rokmi . Ďalší prípad, ktorý budeme na nasledujúcich stránkach skúmať podrobnejšie, je zjavenie v mexickom Guadalupe z roku 1531. Jeho zvláštnosť vyplýva z okolnosti, že je dosiaľ jediné, z ktorého sa zachoval istý artefakt. Na tento aspekt, dôležitý pre hypotézy paleo-SETI, prvý upozornil Rudolf Eckhardt .

Opis zjavení

Za pôvodnú správu o zjaveniach v Guadalupe vďačíme záznamom aztéckeho šľachtica Dona Valeriána, ktorý ich v roku 1649 preložil zo starších španielskych textov do mexického nahuatlu pod názvom Nican Mopuhua . Pôvodné španielske texty sa v priebehu stáročí stratili, takže Nican Mopuhua môže byť dnes považovaný za najstaršie ešte existujúce duchovné dedičstvo.
Prvé stretnutie: Ešte pred východom slnka 9. decembra 1531 vyrazil vtedy 57-ročný Juan Diego 20 svojho bydliska v Tolpetlacu, aby tak ako každé ráno prešiel deväť míľ do Tlatiloca, kde si chcel vypočuť svätú omšu. Juan Diego sa v skutočnosti volal Cuauhtlatohuac. Pôvodom bol Azték, ale pred šiestimi rokmi prestúpil na kresťanskú vieru. Jeho cesta viedla cez kamenistý a kopcovitý terén. V blízkosti malého vrchu s názvom Tepeyac začul 2 jeho vrcholu nezvyčajnú hudbu, ktorá mu znela ako nepozemská. V Mcan Mopuhua sa o tom píše:


Juan Diego klesol na kolená. Zjavenie sa mu znova prihovorilo a predstavilo sa ako „svätá Panna Mária" (Nican Mopuhua, 26). Prišla preto, aby jej tu na Tepeyacu postavili svätyňu, a Juan Diego bol vývozný, aby túto prosbu predniesol biskupovi Mexika, „oznámiš mu, ako veľmi si želám, aby mi tu postavil príbytok" (Nican Mopuhua, 33).

Indián sa potom vybral do Mexika. K biskupovi Juanovi de Zumárraga rou dovolili vstúpiť až po niekoľkohodinovom čakaní. Vypočul si síce Diegovu správu, ale zjavne mu vôbec neveril.

Biskup ho prepustil s poznámkou, že sa tým v súčasnosti nebude zaoberať.
Dnjhé stretnutie: Sklamaný Juan Diego sa vrátil na Tepeyac. Skutočne sa tam znovu stretol s „kráľovnou nebies" (Nican Mopuhua, 48).
Posťažoval sa na svoj neúspech a poprosil ju, aby namiesto neho vyslala niekoho iného, kto je na túto úlohu vhodnejší než on. Zjavenie však neustúpilo a zdôraznilo, že je „veľmi potrebné, aby si tam šiel ty a osobne prosil", aby „sa tvojím prostredníctvom splnila moja vôľa, moje želanie" (Nican Mopuhua, 59).

Na druhý deň Juan Diego - znova po niekoľkých hodinách čakania -druhý raz predstúpil pred biskupa, ktorého ohromila Indiánova vytrvalosť, ale ešte vždy nebol ochotný mu uveriť. Prikázal mu preto, aby zjavenie poprosil o „nejaké znamenie, aby mu mohol uveriť, že ho posiela sama kráľovná nebies" (Nican Mopuhua, 78).

Tretie stretnutie: Juan Diego sa vrátil na Tepeyac, kde už naňho ženská postava čakala. Predniesol biskupovu požiadavku a zjavenie mu odvetilo:


Iné tradície naproti tomu tvrdia, že išlo o takzvanú horúčku Cocolixtle , ktorá je smrteľná. Bádateľka Guadalupe Helen Behrensová zapísala v päťdesiatych rokoch nášho storočia ďalšie verzie, ktoré dnes ešte kolujú. Hovorí sa v nich, že Bernardína smrteľne zranil šíp. čo ho trafil do chrbta. Zdá sa, že celá epizóda o ochorení alebo zranení strýka vrátane jeho okamžitého uzdravenia v priebehu Diegovho štvrtého stretnutia nie je nič iné ako prvé vytvorenie legendy. Neskôr k tomu pribudli ďalšie údajné „zázraky". (Stručne tu uvedieme výstižný príklad vzniku takéhoto „zázraku": V roku 1629 postihla Mexiko pustošiaca povodeň. Napriek tomu „zbožná rádová sestra Petronella" uviedla, že vo vízii videla guadalupskú Pannu Máriu, ako podopiera ohrozené mestské hradby. Zjavne neúspešne, pretože v tom čase sa utopilo už 30 000 ľudí. Veľmi lakonická poznámka „Panny Márie" podľa sestry Petronelly znela, „že nesčíselné hriechy obyvateľstva by si boli zaslúžili oveľa väčší trest ohňom, ale vďaka modlitbám sestry Petronelly a jej pokániu bol trest zmiernený na záplavu..." - Aké milostivé! - Aj napriek tomu dal potom mexický arcibiskup v slávnostnej procesii priniesť guadalupský portrét loďou z Tepeyacu do Mexika: „Hoci voda ešte dlho neopadávala, ľud neúnavne prosil o oslobodenie, a keď bola modlitba napokon vyslyšaná - po štyroch rokoch! poznámka autora - naša Milá Pani z Guadalupe bola vyhlásená za „ochrankyňu Mexika".)

Na Tepeyacu sa medzitým odohrala rozhodujúca udalosť. V Nican Mopuhua sa o tom dočítame:


Táto udalosť biskupa presvedčila. Tak ako zjavenie prikázalo, na Tepeyacu bola vybudovaná najprv kaplnka a v roku 1695 veľká katedrála. V roku 1754 pápež Benedikt XIV. v bule cirkevne potvrdil guadalupsky zázrak a neskorší pápeži vždy znova nielen zdôrazňovali zákonnosť tohto potvrdenia, ale priznávali mu čoraz vyššie uznanie. V roku 1976 bola vybudovaná nová bazilika poskytujúca priestor pre desaťtisíc ľudí, pretože starej katedrále hrozí, že sa zaborí do bahnitého podložia. Napokon Ján Pavol II. pri príležitosti 450. výročia zjavenia v roku 1981 a potom opäť na jar 1990 ako prvý pápež navštívil Guadalupe, ktoré patrí medzi najväčšie svätyne zasvätené Panne Márii a ročne ju navštívi asi 20 miliónov pútnikov.

Vedecké výskumy

Ako sme zdôraznili v úvode, zanechanie obrazu je výnimočná udalosť, prostredníctvom ktorej treba hodnotiť udalosti v Guadalupe. Farebná postava madony na tilme Juana Diega má výšku 142,24 cm, v neskorších storočiach sa viackrát robili drobné premaľovania (napr. na rukách, aby boli stvárnené menšie, a tým „mexickejšie"), dajú sa však ľahko rozoznať. Ešte i dnes teda máme k dispozícii originál vyobrazenia, ktoré sa v roku 1531 nečakane zjavilo v prítomnosti viacerých svedkov.

Za posledné desaťročia sa uskutočnilo mnoho vedeckých výskumov obrazu a látky, z ktorej je tilma. Výsledky týchto výskumov sú veľmi zaujímavé.


Neskoršie výskumy očných lekárov, optikov a fyzikov priniesli ďalšie poznatky. Napríklad očný lekár Dr. Rafael T. Lavoignet napísal: „Skúmal som veľmi starostlivo, a skutočne som si všimol, že na rohovke oboch očí vidieť obraz muža. Skreslenie a miesto optického obrazu sa zhodujú s tým, čo sa vytvára v normálnom oku." [citované v 16]

Roku 1962 očný lekár Dr. C. Wahlig s tímom optikov a iných lekárov znovu dôkladne preskúmal súkno. Zhotovili dvadsaťpäťnásobnú zväčšeninu očí. Pritom objavili nielen dve ďalšie odzrkadlené tváre, ale podarilo sa im zrekonštruovať aj geometrické usporiadanie postáv, aké ,muselo jestvovať v momente vzniku obrazu: „V čase, keď Juan Diego odovzdával biskupovi kvety, bola Naša Milá Pani skutočne prítomná v miestnosti, chcela však zostať neviditeľná. Namiesto toho chcela zanechať viditeľné, trvalé znamenie svojej prítomnosti na plášti Juana 0ega, autentický obraz seba samej, ako tam stála a pozorovala výjav. Obraz je v každom detaile dokonalý až po odzrkadlenie Juana Diega I ďalších osôb, stojacich vedľa neho, v jej očiach, a ešte inej osoby. (ktorá mu hľadí podľa všetkého ponad plece. Z postoja Juana Diega a dvoch ďalších osôb sa dá predpokladať, že si neboli vedomí prítomnosti najblaženejšej Panny Márie. Títo dvaja hľadia podľa všetkého na Juana Diega a on, ako predpokladáme, sa pozerá na biskupa" .
Začiatkom roku 1986 prezentovalo guadalupské Mariologické študijné centrum pod vedením monsignora Enriqua Salzara najnovšie výsledky výskumu obrazu [porovnaj 22, 23]. Výskum prostredníctvom analýz elektrónového mikroskopu a pomocou počítača robil očný lekár Dr. Jorge Escalante Padilla. Grochtmann [24] vo svojej dizertácii o možnosti preskúmania zázrakov napísal: „Pomocou modernej techniky sa už dalo zistiť, že v zreničkách obrazu Panny Márie guadalupskej sa odzrkadľuje výjav, ktorý sa odohral pred štyristopäťdesiatimi rokmi v biskupovom dome. V zreničkách sa dali rozoznať obrazy troch osôb a jednej rodiny. Objavená bola nasledujúca scéna: Starší muž (zrejme biskup Zumárraga) sa zhovára s iným mužom (pravdepodobne tlmočníkom Gonzalesom), zároveň zameriava svoju pozornosť na Indiána kľačiaceho na zemi, ktorý rozprestiera široký plášť (Juan Diego). Prítomní sú ďalší členovia istej indiánskej rodiny: matka, ktorá na chrbte nesie bábätko, oproti nej jej manžel s malým indiánskym chlapčekom."

Johnston upozorňuje na to, že o odrazoch v očiach nejestvoval nijaký vedecký dôkaz, kým ich optik von Helmholz v osemdesiatych rokoch jednoznačne nepotvrdil v stati o oku: „Keďže odzrkadlenia až do vynájdenia fotoaparátu nebolo možné zachytiť, stojíme pred vedecky nevysvetliteľným úkazom - pretože kto by to mohol roku 1531 vedieť?" - Túto otázku sa pokúsime objasniť v nasledujúcom príspevku.

Diskusia a interpretácia

Keďže sa na základe vedeckého výskumu ukázalo, že obraz na tilme z Guadalupe nie je nijaký obraz namaľovaný naivným maliarom z čias Juana Diega, ani neskorší falzifikát, existujú dve možnosti vysvetlenia:


V Mcan Mopuhua sa o tom píše:


Z toho môžeme vyvodiť, že vyššie uvedený bod a) treba v jeho celistvosti odmietnuť. Pri vzniku guadalupského obrazu nepôsobil Boží ani Máriin vplyv.
Keďže obraz napriek tomu existuje, a predsa vykazuje všetky zvláštnosti uvedené v kapitole 3, zostáva iba možnosť, že v skutočnosti, napriek názoru teológie, špeciálne mariológie, máme dočinenia s načisto racionálne pochopiteľným, aj keď ešte nie do všetkých podrobností vysvetliteľným procesom: s vizualizáciou obrazu mimozemskou inteligenciou.
V takom prípade môžu byť vysvetlené všetky vyššie uvedené rozpory, vyplývajúce zo zázračnosti robenej Bohom. Na rozdiel od všemohúceho Boha bude musieť aj technologicky vysoko rozvinutá kultúra dodržiavať fyzikálne zákonitosti, nebude môcť na nečakané požiadavky (napr. „znamenia") reagovať ihneď, bude potrebovať čas na prípravu, a nebude sa môcť vyhnúť určitému priebehu deja. Pri predpokladanom zásahu mimozemskej inteligencie môže byť jadro guadalupskej udalosti zrekonštruované takto:
Počas tretieho zjavenia oznámia mimozemské inteligencie prostredníctvom premietanej postavy Márie svoju pripravenosť odovzdať nimi vyvolenému „vizionárovi" viditeľné znamenie, dôkaz. Rozhodnú sa v podstate pre „fotografiu" tejto ich projekcie, ktorá však smie vzniknúť zo zjavných dôvodov až v tom okamihu, keď sa Juan Diego zdržiava v bezprostrednej blízkosti biskupa (skôr zhotovené vyobrazenie by sa nepochybne dalo ihneď považovať za falzifikát).

Na Tepeyacu boli urobené potrebné prípravy, „kvety", ktoré obsahujú ..fotografickú" farebnú emulziu, alebo ňou sú, však projekcia Márie ešte raz preskúma. Vizionár je veľmi prísne varovaný pred prisilným dopadom svetla do jeho tilmy, aby sa zabezpečil správny okamih vzniku "fotografie".

Vo chvíli naplánovanej udalosti otvoril Juan Diego tilmu. Dokonca aj J°hnston, ktorého treba pokladať za autora náboženskej interpretácie, o tejto udalosti napísal : „Bolo to, akoby tilma Juana Diega bola farebným filmom pripraveným na snímanie, na ktorý Matka Božia, hoci pre ľudské oko neviditeľná, urobila snímku práve v tom okamihu, keď sa Juan Diego odzrkadľoval v jej očiach. Je to neuveriteľná skutočnosť, ktorá bola skrytá vyše 450 rokov a konečne vyšla najavo a bola potvrdená prostredníctvom modernej vedy."

Postup vzniku obrazu však pritom nebola fotografia v bežnom slova zmysle. Po prvé, tilma Juana Diega fungovala nielen ako „šošovka", ale aj „farebný film", po druhé, fotografovaný objekt - a to postava Márie - zostala počas procesu neviditeľná. Pravdepodobne ide o určitý druh infračerveného snímania, ktoré zviditeľnilo voľným okom nevnímateľné vlnové dĺžky. Nepochybne sa v miestnosti muselo „niečo" nachádzať, inak by sa Juan Diego a ostatné osoby neboli mohli odzrkadliť v oku Márie.
Ak teda „fotografický proces" vzhľadom na našu ešte nie dostatočne rozvinutú technológiu nemôže byť pochopený vo všetkých podrobnostiach, predsa sa jasne ukazuje technická súvislosť celého diania. Významnou indíciou toho je nielen charakter farieb (pravdepodobne boli predsa len vyrobené synteticky; to nikto zatiaľ neskúmal, pretože táto možnosť bola vopred vylúčená), je to predovšetkým odzrkadľovanie y očiach, ktoré umožňuje predpokladať čisto fyzikálne odôvodniteľný priebeh.
Možno má vyobrazenie aj ďalšie, v súčasnosti ešte neobjavené odkazy na svoj skutočný pôvod. Ako by sa dali takéto upozornenia nájsť? Pravdepodobne sa prejavujú v očividných alebo skrytých „anomáliách" zobrazenia.

Záverečné hodnotenie
Keď Mária skontrolovala kvety na Tepeyacu, povedala Juanovi Diegovi:

Juan Diego priniesol tento dôkaz nielen biskupovi mesta Mexika, ale aj všetkým ľuďom planéty Zem. Dnes visí - za sklom viditeľný a prístupný každému - vo veľkej novej guadalupskej katedrále. Prezerajú si ho a dotýkajú sa ho milióny ľudí, je státisícekrát fotografovaný, skúmaný, analyzovaný infračervenými lúčmi, opticky zväčšený, jeho zložky sú merané v skúmavkách, zistené sú „nevysvetliteľné", „zázračné a „záhadné" vlastnosti tohto dôkazu...

A čo sa s ním deje? Obraz je - rovnako ako pred 450 rokmi – nábožensky uctievaný, okiadzaný kadidlom, zapaľujú sa pred ním sviečky.každý deň sa na jeho počesť konajú bohoslužby a omše, ročne putujú k nemu milióny ľudí, tisícky z nich na krvácajúcich kolenách, jeho kópie sa nosia ako vlajky v bojoch na mori a na súši, a veriacim sú tak ako v stredoveku poskytované v jeho prítomnosti odpustky. Zobrazenej postave pápeži venovali vlastný sviatok, „korunujú ho", na jeho počesť sa tvoria vlastné omšové texty, pod obrazom otvoril pápež Ján Pavol II. v roku 1981 tretie valné zhromaždenie latinskoamerickej biskupskej konferencie...

Celý tento gigantický kult karga by sme mohli považovať za satirickú divadelnú grotesku, keby sme nevedeli, že sa to deje skutočne, že je to dnešná realita, ktorú možno zažiť.

Mexiko, Guadalupe, Bazilika Panny Márie: Tam visí dôkaz v podobe „zázračného obrazu". -„Človeče," povedali bohovia prorokovi Ezechielovi už pred 2 500 rokmi, „bývaš uprostred domu vzdoru, ktorý má oči, aby videl, ale nevidí, má uši, aby počúval, ale nepočuje." (Ez. 12, 2) Zdá sa, že odvtedy sa na tom nič nezmenilo.


Autor článku - Johannes Fiebag
Publikoval - Axis
Článok je v sekcií - Z našej knižnice / Knihy
[77] Karel09.01.2008 19:25:33
Dobrý den,

Vase stranky na mne pusobi dojmem, ze se snazite vsechny zahady objasnit pokud mozno existujícími zpusoby, nebo zpusoby, které lidstvo teprve vynalezne. Napriklad, ze se zjevila v Mexiku Panna Maria, která byla promítána mimozemskou civilizací. A Fotku, kterou zanechala vypálila supertechnologií, kterou jistě jednou odhalíme. DOBŘE. Dejme tomu, že souhlasím, že je to tak možné. Jen ale nevím proč a z jakého důvodu MC(mimozemská civilizace) chce, abychom věřili, že to byla Panna Maria. Dále mi není jasné proč by MC nechala ukřižovat Ježíše Krista na odpuštění hříchů. A jak by ho k tomu donutila způsobem jakým to bylo provedeno. Tedy, že ještě stihl jmenovat svou matku Pannu Marii matkou všeho lidstva, stihl se zjevit tři dny po smrti. A prostě veškerá historie světa, mi přijde mnohem pravděpododobnější podle bible, než podle UFOlogů. Nevím jaký zájem by měla MC na tom, abychom věřili v Krista tak jak v něj věříme. Jak by MC dokázala existenci zla ve světě. A jak existenci dobra. Jak propojit duši s tělem. Takže všichni svatí, kteří umírali za Ježíše Krista umírali vlastně za MC? Je tam mnoho dotazů a neznámých. Proč by MC uzdravovala lidi? Na podporu toho abychom věřili, že je to pravda? A proč tedy se nám neukážou rovnou, když jsou tak vyspělí, že je nedokážeme sestřelit? A jak je možné, že se plní proroctví zjevená v Bibli i v proroctvích? Proč se nám nezjevuje Bůh je mi naprosto jasné, proč dopouští zlo je mi taky jasné. Ale proč by toto dělala MC mi jasné není.
Co takhle zjevení v Guandalupe? V Medžugorje, Fatimě, Lurdech. Sluneční zázrak ve Fatimně také způsobili MC? To musí mít MC ohromné možnosti.
Na tento komentár nemôžete reagovať, nieste prihlásený
[85] klarajasna30.03.2008 12:13:09
Klara Naprosto suhlasim s tym, co napisal Karel!!!
Dodam iba tolko, ze stale vela ludi ma problem prijat vieru a zjavenia Panny Marie ,ktore su-boli skutocnostou... ale nema problem s tym, aby uverilo, ze MC existuju. Taki sme ludia ubohi a pyšni Nevedkovia.
Na tento komentár nemôžete reagovať, nieste prihlásený
Pre komentovanie článkov musíte byť prihlásený