Je Mesiac vinný za prírodné katastrofy?

Obrovské lesné požiare v Chorvátsku, Taliansku či napríklad v USA, katastrofálne povodne v Brazílii, sneh uprostred júla v Alpách a Pyrenejach, severský chlad na juhu -- to všetko vyzerá tak, akoby sa zem začala točiť naopak. Ľudia hľadajú príčiny prírodných katastrof a živelných pohrôm vo všeličom. Jedna z teórií hovorí o zlom vplyve roka trinástich mesiacov (lún). Západná Amerika horí už od 29. júla. V ten deň vypukol prvý požiar na vŕškoch indiánskej rezervácia Pachanga, východne od Los Angeles. Oheň za osem dní zničil 5000 hektárov lesa a začal sa nebezpečne šíriť. Pohroma zasiahla postupne 11 štátov a zlikvidovala 1,6 milióna hektárov lesného porastu. S červeným kohútom na americkom Západe dodnes bojuje 20 000 ľudí. Americkým požiarnikom pomáhajú kolegovia z Kanady, Mexika a odborníci Austrálie, ale aj armáda. Zatiaľ sú však bezmocní. Oheň, ktorý vo väčšine prípadov spôsobili blesky v divokých, vyschnutých oblastiach, pravdepodobne celkom uhasí až prvý sneh. Možno v októbri, alebo až v novembri... Spojené štáty nemali podobné požiare už 50 rokov.

Podobnému problému, no v menšom rozsahu čelilo na konci leta aj Chorvátsko, kde plamene zhltli lesy pozdĺž Jadranskej magistrály medzi Dubrovníkom a Splitom. Požiare zachvátili aj Taliansko. Slovensko zažilo rekordné sucho, kým na opačnej pologuli Brazíliu ničili povodne. Prečo?

Keďže sa zatiaľ nenašla uspokojivá vedecká odpoveď, čoraz viac sa hovorí o vplyve tzv. roka 13 lún. Ide o skutočný prírodný fenomén, ktorý pozorujú vedci. Mesačný cyklus trvá 29,530588 dňa, čo znamená, že za 354 dní a niekoľko hodín sa vystrieda 12 cyklov. Jeden rok má však 365 dní a v tomto rozpätí býva 13 prvých či druhých štvrtí mesiaca, 13 splnov či 13 novov. To však zo sebou prináša určité zmeny, napríklad v atmosférickom tlaku či, ako vypozorovali atómoví fyzici, v akcelerácii atómových častíc. Žeby tento jav spôsoboval aj narastanie počtu prírodných katastrof a živelných pohrôm?

Vieme, že Mesiac ovplyvňuje príliv a odliv oceánov a momentálne geológovia celkom seriózne študujú jeho možný vplyv na vznik deformácií zemskej kôry. Z ich pozorovaní 47 790 seizmických otrasov zatiaľ vyplýva, že k najväčšiemu počtu z nich dochádza počas novu a splnu, kým počas prvej a druhej štvrti sa seizmická činnosť vyskytuje iba minimálne. Ale prírodné katastrofy?

Francúzski meteorológovia sú veľmi opatrní a tvrdia: ,,Nemôžeme zatiaľ ani potvrdiť, ani vyvrátiť túto hypotézu. Neexistuje nijaká seriózna štúdia súvislosti medzi rokom, v ktorom je 13 novov alebo splnov, a množstvom či intenzitou prírodných katastrof." Priznávajú však, že zaznamenali vznik určitých javov rôznej intenzity, vznikajúcich v dôsledku pohybu oceánov (a na ten predsa vplýva Mesiac), napríklad fenomén El Ňiňo. Pohyb vzniká pod hladinou Pacifiku, no na hladine sa nebezpečne ,,vyzúri". Vedci ho už vedia simulovať, no stále nepoznajú jeho príčiny. Jedna z hypotéz predpokladá, že na vine sú prudké vetry na západného Pacifiku. Interakcia oceánskych a atmosférických vetrov spôsobuje napríklad teplotné výkyvy, čo by mohlo vyvolať aj júlové sneženie... A záplavy v Brazílii majú celkom iste súvislosť s fenoménom La Niňa, menšou sestrou El Niňa. Rekordné lesné požiare v Spojených štátoch zapríčinil podľa vedcov deficit vody v pôde a prudké vetry.



Článok je v sekcií - Záhady a Paranormálne javy / Katastrofy