Úvod do štúdia hermetizmu 9

„Zaujímavé svedectvo o vplyve Egypťanov a neskôr Hyksósov na Kréte nám poskytli tu nájdené lineárne texty A a B. Zatiaľ čo dokumenty písané lineárnym písmom typu A obsahujú miery, ktoré sa zdajú byť priamo odvodené z egyptských, neskoršie lineárne texty typu B zas miery používané na Prednom východe. Vo vnútri Európy bolo ich pôsobenie pravdepodobne ešte prenikavejšie. Je totiž nápadné, že ich príchod sa kryje s inak nevysvetliteľným vznikom únetickej kultúry, ktorá stojí v základe vzniku keltskej civilizácie, ktorej centrum bolo práve v Čechách.“

Potom, čo boli Hyksósovia z Egypta vyhnaní, stala sa ich novou vlasťou Kréta, časti Grécka, kde boli známi ako Danaovia a ďalšie európske územia. Zdá sa, že o smere a rozsahu ich prenikania do vnútra kontinentu svedčia mená riek, ktoré v sebe obsahujú „don“ alebo „dan“. Po ich veľmi dlhej okupácii Egypta by sme predpokladali, že prevezmú mnoho z architektúry, ďalších oblastí umenia a remesiel a hlavne písmo. To sa však nestalo a so sebou si priniesli len niektoré egyptské slová a tradície. S niektorými z týchto tradícií sa stretávame i na našom území.

Zaujímavé svedectvo o vplyve Egypťanov a neskôr Hyksósov na Kréte nám poskytli tu nájdené lineárne texty A a B. Zatiaľ čo dokumenty písané lineárnym písmom typu A obsahujú miery, ktoré sa zdajú byť priamo odvodené z egyptských, neskoršie lineárne texty typu B zas miery používané na Prednom východe. Vo vnútri Európy bolo ich pôsobenie pravdepodobne ešte prenikavejšie. Je totiž nápadné, že ich príchod sa kryje s inak nevysvetliteľným vznikom únetickej kultúry, ktorá stojí v základe vzniku keltskej civilizácie, ktorej centrum bolo práve v Čechách.

Aby sme prenikli do tejto problematiky hlbšie, bolo by treba porovnávať s hermetizmom učenia jednotlivých gréckych filozofov. Na to tu však nemáme dosť miesta a preto odkazujem na knihu od George G. M. Jamese Stolen Legacy (Ukradnutý odkaz). Táto kniha je v istom ohľade extrémistická, pretože tvrdí, že Gréci ukradli egyptskú múdrosť. I tak si však rozhodne zaslúži našu pozornosť. Myslím, že takto kategoricky nie je možné celú vec hodnotiť. Ak neberieme do úvahy skutočnosť, že vtedy neexistovali autorské práva, Gréci nikdy netvrdili, že sú autormi konkrétnych učení. Pri knihách, ktoré majú autora sa ukazuje, že je dané učenie danému mysliteľovi skôr prisudzované, než že by sám tvrdil, že ho vytvoril. Z historických podaní vieme o rôznych náukách rôznych gréckych filozofov, ale to neznamená, že museli byť ich autormi. Naopak sa domnievam, že Gréci nám v podstate hermetizmus zachránili. Ich interpretácie totiž, i keď veľakrát s chybami, sú veľmi zrozumiteľné, čo sa nedá povedať o originálnych egyptských textoch vzhľadom k ich dokonalému zakódovaniu. Praktickú ukážku takých kódov nachádzame na Šabakovej doske. Tu boli všetky znaky proti všetkým zvyklostiam písané opačne a tiež usporiadanie textu naznačuje, že môže mať iný zmysel, než sa javí na povrchu. Ďalším príkladom sú nápisy na chráme v Edfu, kde prof. Kurth zistil, že jednotlivé riadky na seba nenadväzujú a že je treba ich čítať v určitom poradí, aby sa objavil ich zmysel. Hermetické texty, ktoré nám zachovali hlavne Gréci, sa tak môžu stať dôležitým vodítkom pre pochopenie pôvodných hieroglyfických predlôh.

Pri bližšom štúdiu životopisov gréckych filozofov s úžasom zisťujeme, že vo svojej vlasti boli vlastne veľmi nežiadúcimi osobami a často končili vo vyhnanstve, pokiaľ neboli zabití. Musíme sa tiež pýtať, ako je možné, pokiaľ je Grécko strediskom antickej vzdelanosti, že sa ním stala egyptská Alexandria. Máme považovať za náhodu, že i tu vyučovali egyptskí myslitelia?

Snáď najsilnejší argument pre domnienku, že hermetické texty sú skutočne egyptského pôvodu nám poskytujú pôvodné staroegyptské texty. Jedným z nich je už zmienená Šabakova doska, ktorá sa však čo do významu nemôže merať s takými veľdielami, ako sú Kapitoly o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary, u nás známejšia ako Egyptská kniha mŕtvych. Autorstvo tohto veľkého súboru staroegyptských textov je nielen pripisovaná Thovtovi (Džehútimu), egyptskému ekvivalentu Hermesa, ale mimoriadna súvislosť s hermetickou filozofiou sa ukazuje i v tom, že je tento spis prakticky neinterpretovateľný, pokiaľ jeho prekladateľ nie je dobre zoznámený práve z hermetizmom. Zatiaľ čo pri Šabakovej doske môžeme na jej pôvod z doby okolo zjednotenia Egypta usudzovať len odvodene, pri Egyptskej knihe mŕtvych máme Thovtove texty na papyrusoch doložené už z 18. dynastie (asi 14. storočie pr. Kr.). Ich pôvod však leží omnoho hlbšie v minulosti, pretože vykazujú úplnú jednotu s Textami rakiev i s Textami pyramíd, čím sa dostávame prinajmenšom do roku 2500 pr. Kr. Podľa staroegyptských svedectiev sú však tieto diela ešte podstatne staršie a staroegyptskými učencami bola objavovaná v chrámoch už od doby vlády 1. dynastie (3100 pr. Kr.). Je preto možné, že je to dedičstvo inej civilizácie, ktoré Egypťania iba prevzali.

Spojenie Kasitov z Kašmíru s národmi, ktorých Egypťania označovali ako Hyksósov, bude musieť byť hlbšie preskúmané, pretože je jediným styčným bodom, ako by sa Egyptská kniha mŕtvych mohla dostať do vnútra Ázie. Pokiaľ teda Tibetská kniha mŕtvych nevznikla nezávisle na svojom egyptskom náprotivku, znamená to, že bola veľmi dlho tradovaná v rámci tibetského šamanizmu Bön, pretože zapísaná mala byť až v 7. storočí, kedy sa do Tibetu dostáva buddhizmus. Mohlo to však byť i podstatne neskôr.

- - - pokračovanie - - -

Z češtiny preložil: Ptah

Zdroj: Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta, Jaromír Kozák, Vydavateľstvo Eminent, 2002



Úvod do štúdia hermetizmu I

Úvod do štúdia hermetizmu II

Úvod do štúdia hermetizmu III

Úvod do štúdia hermetizmu IV

Úvod do štúdia hermetizmu V

Úvod do štúdia hermetizmu VI

Úvod do štúdia hermetizmu VII

Úvod do štúdia hermetizmu VIII




Časť v seriáli - Úvod do štúdia hermetizmu
Článok je v sekcií - Egypt / Hermetizmus