Úvod do štúdia hermetizmu 5

Pri čítaní hermetických filozofických textov si nemôžeme nepovšimnúť rôzne kultúrne vplyvy. To viedlo učencov od 17. storočia k hľadaniu ich pôvodu a dalo príčinu otázke, či pochádza hermetika z Egypta, z Grécka alebo z Iránu. Súčasné bádania i svedectvo samotných hermetických textov síce jasne ukazujú, že zemou pôvodu je jednoznačne Egypt, ale skôr než sa budeme zaoberať argumentami svedčiacimi v prospech takého záveru, pozrime sa v krátkosti na domnienky prisudzujúce hermetiku iným kultúram.

Pôvod

Šieste storočie pred Kristom muselo byť dosť zvláštnou dobou. Vtedy viac než kedykoľvek predtým zúrili vojny na všetkých stranách, najmä vo východnom Stredomorí a teda to bolo obdobie pramálo výhodné pre rozvoj duchovna. I tak sa mimoriadne pokročilá duchovnosť šíri celým vtedajším svetom. V Iráku v tejto dobe začína pôsobiť Zarathuštra, v Indii vystupuje Buddha a v Číne Lao´c... Navyše ich učenia vykazujú mimoriadnu podobnosť. Ponúka sa teda otázka, či všetky tieto učenia nevychádzajú zo spoločného zdroja a čo sa vlastne stalo, že k rozvoju duchovna dochádza práve v tak nepriaznivej dobe. Odpoveď nachádzame v dejinách starého Egypta. Všetky staroveké svedectvá sa zhodujú v tom, že Egypt bol pokladnicou nedosiahnuteľnej múdrosti, ktorá sa však otvárala len málokomu. Egypt ako zem bol totiž prakticky nepriedyšne uzavretý cudzincom, ktorí mohli pobývať len vo vyhradených „ghettách“ v prístavoch na pobreží Stredozemného mora. Neskôr pre nich vznikli mestá v delte Nílu (Naukratis) a vo Fajjúmskej oáze (Krokodýlopolis), ktoré však boli prakticky tiež ghettami. Roku 525 pred Kristom si však zem podrobil král Kambýzes a pripojil ju k Perzskej ríši. Ťažko môžeme považovať za náhodu, že zem bola nútene otvorená cudzincom v súvislosti s jej vojenským podrobením okupantami a práve v tej dobe sa svetom šíri vlna duchovnosti.

Pre úplnosť je treba dodať, že s výskytom filozofie pripomínajúcej hermetizmus sa stretávame, no v oveľa menšej miere i v dobách pred rokom 525 pred Kristom. Tu sa s najväčšou pravdepodobnosťou jedná o pôsobenie samotných Egypťanov. Táto možnosť bola doposiaľ značne prehliadaná, pretože zatiaľ prežíva predstava, že sa Egypťania stránili ostatních ľudí a nikam necestovali, ani nepodnikali vojenské ťaženia. Reč archeologických nálezov a písomných prameňov však je úplne odlišná. Vďaka nim vieme, že egyptský vplyv zahŕňal už v dobe 1. dynastie (okolo roku 3000 pred Kristom) rozsiahle územia na Prednom východe, Krétu, možno i Cyprus a časť pevninského Grécka. Zároveň mu podliehala veľká časť juhovýchodnej Afriky a dnešného Jemenu na Arabskom polostrove. O dávnej spätosti s týmito oblasťami najvýrečnejšie vypovedajú zmienky z Kapitol o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary (Egyptskej knihy mŕtvych), čo je jedno zo základných duchovných diel starého Egypta. Práve pre jeho liturgický charakter je nemysliteľné, že by sa do neho mohli dostať správy z relatívne pozdných dôb.

Tento predpoklad je potvrdený tý, že v ňom skutočne nenachádzame žiadne správy, ktoré by pramenili z doby, kedy si Senvosret I. (Stredná ríša) a Tutmos III. (Nová ríša) podrobili Babylóniu, Malú Áziu, Kolchidu a možno i ďalšie územia. Oficiálne však s gréckymi územiami jednal len Amasis (Ahmose II.), ktorý vládol v Egypte vo veľmi pozdnom období (570-526 pred Kristom).

K ďalším mohutným výbojom došlo pravdepodobne v dobe 4. dynastie (Stará ríša), pri ktorých sa možno väčšina pevninského Grécka stala súčasťou egyptskej ríše. Tieto vojenské výboje boli diktované nutnosťou zaistiť si nerastné zdroje, ktorých sa Egyptu nedostávalo. Práve vďaka izotopovým analýzam sme boli schopní preukázať, že napríklad všetko striebro, ktoré sa našlo v Egypte, pochádza z gréckeho Laurionu. Oveľa významnejším dôkazom sú však egyptské miestne názvy, s ktorými sa v Grécku stretávame od najstarších dôb. Veľmi výrečným príkladom je napríklad Abydos v bosporskej úžine.

V tejto dobe boli založené Atény bájnym Kekropsom a bola vyslovená domnienka, že táto osoba je možno totožná s egyptským vládcom Cheopsom. Z hľadiska historických skutočností musíme pripustiť, že taká možnosť má svoju váhu a rozhodne si zaslúži ďalšie štúdium.

I keď v 19. storočí sa veľa hovorilo o stykoch a nápadnej podobnosti medzi indickou a egyptskou kultúrou, v súčasnosti sa žiadny z historikov nezaoberá možnosťou stykov Indie a Egypta, aj keď Hérodotos a ďalší antickí autori rozprávajú o ťaženiach Sezostrisa, ktorý mal preniknúť až do Indie i Európy (Grécko, Thrákia) a Kolchidy v Ázii. Tieto správy donedávna nebral nikto vážne, pretože prevažoval názor, že k rozsiahlejším medzikultúrnym ovplyvneniam nemohlo dochádzať.

Nové svetlo do problému vniesol až pomerne nedávny nález Mitrahinskej dosky, kde sú zaznamenané ťaženia Senvosreta I. a jeho syna Amenemheta II., ku ktorým došlo okolo roku 2000 pred Kristom. Z nich plynie, že si podrobili takmer celý Predný východ, Cyprus, väčšinu Malej Ázie, rozsiahle grécke územia, Thrákiu a že s najväčšou pravdepodobnosťou prenikli i do Kolchidy (severovýchodná časť čiernomorského pobrežia).

Hérodotos, ktorý Kolchidu navštívil, tvrdí, že ešte v jeho dobe tam žili ľudia telesne pripomínajúci Egypťanov. I keď zatiaľ nemáme hmatateľný dôkaz, že Senvosret I. či niektorý z jeho nasledovníkov naozaj uskutočnili ťaženie do Indie, predsa existuje rad zaujímavých indícií pre takú domnienku.

Na prvom mieste je nutné povedať, že sa neustále preukazuje, že staré texty sú omnoho spoľahlivejšie, než sa skôr usudzovalo. Z nich sa i dozvedáme, že vzorom pre Alexandra Macedónskeho bol práve egyptský vládca Sesostris, ktorému sa snažil vyrovnať a preto i on tiahol až do Indie, kde však nebol tak úspešný ako jeho vzor. O veľkej autorite Sesostrisa v staroveku svedčí i to, že keď Kambýzes dobyl Egypt, chcel, aby jeho socha bola postavená pred chrám Slnka v Heliopoli, kde už stáli sochy Senvosreta I. (jeho obelisk sa tam zachoval dodnes). Kňazi to však odmietli s tým, že si nedokázal podmaniť tak rozsiahle územia ako on, aby si takú česť zaslúžil. To snáď naznačuje, že sa jedná o jedného a toho istého panovníka. Z toho, čo píše Diodorus Sicílsky síce plynie, že Sesostris bol prvým kráľom Egypta, ale pokiaľ sa nemýli, potom je možné, že sa už Senvosret I. snažil napodobiť tento veľký vzor a pravdepodobne v tom bol úspešnejší než Alexander Macedónsky.

- - - pokračovanie - - -

Z češtiny preložil: Ptah

Zdroj: Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta, Jaromír Kozák, Vydavateľstvo Eminent, 2002



Úvod do štúdia hermetizmu I

Úvod do štúdia hermetizmu II

Úvod do štúdia hermetizmu III

Úvod do štúdia hermetizmu IV



Časť v seriáli - Úvod do štúdia hermetizmu
Článok je v sekcií - Egypt / Hermetizmus