Úvod do štúdia hermetizmu 8

Aristoteles bol Alexandrovým učiteľom a preto najmä pre neho iste nebolo ťažké, aby si zaistil prísun kníh z vyrabovaných chrámových knižníc, ktoré boli považované za vojnovú korisť. I keď Aristoteles nebol v osobnom styku s Alexandrom Macedónskym potom, čo sa vydal na svoje vojenské ťaženie, je veľmi dobre predstaviteľné, že na Alexandrov rozkaz boli ulúpené egyptské duchovné diela zaslané práve jeho učiteľovi. Ako sme poznali, egyptská múdrosť bola vždy na prvom mieste medzi tým, čo si dobyvateľ cenil.

Démokritos i Aristoteles mali napísať diela z radu vedných a umeleckých odvetví bez toho, že by v podstate mali z čoho vychádzať. U Aristotela je zvlášť nápadné, že jeho knihy (napríklad Metafyzika) pôsobia značne skratkovitým dojmom, ako by sa nejednalo o ucelené pojednanie, ale o súbor rôznych výpiskov. Navyše existujú tri zoznamy kníh, ktorých má byť autorom. Rozchádzajú sa nielen počtom kníh, ale vo všetkých naviac chýba práve Metafyzika, ktorú dnes považujeme za najvýznamnejšie Aristotelovo dielo. Posledný zoznam uvádzaný Laertiom (asi 500 rokov po Aristotelovej smrti), zahrnuje okolo 1000 kníh, čo jasne presahuje ľudské možnosti. I tak ho však musíme považovať za významný dokument, pretože môže naznačovať, ako vznikali knihy, ktoré dnes nesú Aristotelovo meno.

Aristoteles založil chýrnu Akadémiu a nedá sa preto vylúčiť, že za viac než 500 rokov tu mohlo byť také množstvo kníh preložených a spracovaných podľa pôvodných ulúpených egyptských predlôh. Je tiež mimoriadne nápadné, ako absolutne odlišné je Aristotelovo učenie od toho, ktoré mu iste vštepoval jeho učiteľ Platón, u ktorého mal zotrvať dvadsať rokov. Keby sme vychádzali len z jeho kníh, museli by sme si myslieť, že sa od Platóna nič nenaučil a zároveň sa čudovať, ako všetky tie vedy, ktoré popisuje, vytvoril a z čoho vlastne vychádzal. Záhadou by bolo i to, prečo zostával dvadsať rokov u učiteľa s natoľko odlišnými názormi.

Ak hovoríme o Platónovi, i tu je situácia veľmi nejasná, pretože nevieme, koľko dialógov skutočne pochádza z jeho pera. Jeho učenie je navyše vyslovene hermetické a ak vezmeme do úvahy, že bol predovšetkým politikom, môžeme sa skôr domnievať, že sa snažil hermetické učenie aplikovať tak, aby bolo možné na ňom postaviť spoločensko-politický systém. To bolo najskôr motívom k napísaniu jeho najvýznamnejšieho diela Ústava.

Nemáme tu priestor detailne analyzovať hermetizmus a porovnávať ho s Platónovou filozofiou. Bude však plne dostačujúce, ak porovnáme nasledujúce výroky. Toto porovnanie zároveň ukazuje, že mnoho náuk, kde Hermetizmus vôbec nie je zmienený, je v skutočnosti hermetických.

Tak ako mnohí ľudia hovoria mnoho vecí o Celku a o Dobru a tie sa rôznia.
Corpus hermeticum

Pokiaľ teda, ó, Sokrates, keďže mnohí ľudia hovoria mnohé veci o bohoch a o genéze celku.
Platón: Timaios 29

Naše predstavy o šírení hermetizmu by boli veľmi neúplné, pokiaľ by sme sa nezamysleli nad už spomínaným podrobením Egypta Hyksósmi v 18. storočí pred Kr. Hyksósovia boli veľmi nesúrodým kmeňovým zväzom, ktorý vpadol na Predný východ a podrobil si územie prakticky celého vtedajšieho kultúrneho sveta.

Jadrom zoskupenia boli Kasiti, ktorí najpravdepodobnejšie pochádzali z Kašmíru. Tí vyvrátili starobabylonskú ríšu a založili štát, známy ako Mitanni, ktorého vládcami sa stal rod, ktorý bol pravdepodobne nejako spätý s faraónmi 17. a 18. dynastie. Tieto dve dynastie sa od seba totiž možno líšia len v tom, že prvá z nich vládla iba Hornému Egyptu, zatiaľčo druhá celej zemi. V každom prípade udržiavali so štátom Mitanni čulé styky vrátane sobášov.

Ďalším zvláštnym znakom týchto dynastií je, že mnoho ich najvyšších hodnostárov bolo semitského pôvodu. To bolo niečo, čo bolo až do tej doby nemysliteľné, pretože vezíri (zástupci kráľa) a ďalší najvyšší hodnostári pochádzali z vládnucej rodiny. Pri vládcoch samých sa na otázku o ich pôvode odpovedá omnoho ťažšie, lebo prijímali plne egyptskú štátnu oficiálnu titulaturu, vrátane mien, takže sa budeme môcť pridržať len antropologických znakov.

O pôvode Hyksósov z Ďalekého východu svedčí rad slov zjavne sanskrtského pôvodu. To zodpovedá i tvrdeniu egyptského historika Manetha, ktorý uvádza, že šlo o neznámy ľud. Nemohlo teda ísť o žiadny národ z rozsiahlych oblastí, s ktorými Egypt udržiaval styky.

Hyksósovia obsadili celý Egypt až hlboko do Núbie a zdá sa, že si náčelníci jednotlivých kmeňov rozdelili vládu nad podrobenými územiami. Kasiti ovládali iba východnú Deltu, zatiaľčo Horný Egypt bol ovládaný predstaviteľmi 17. dynastie. Tí sa však behom svojho pobytu v Egypte natoľko poegyptčili, že Hyksósov, držiacich sa svojho náboženstva (snáď kašmírskeho tantrizmu – z egyptských bohov preukázateľne uctievali Seta, ktorý im mohol pripadať zodpovedajúci Šivovi), začali považovať za nepriateľov a nakoniec ich vojensky za pomoci starej egyptskej šľachty vyhnali zo zeme.

Zhodou okolností k tomu došlo v rovnakom roku, kedy vybuchol grécky sopečný ostrov Théra a preto túto udalosť môžeme presne datovať do roku 1628 pred Kr. I keď sa Kasiti bránili cudzím vplyvom, mohol dlhodobý pobyt prispieť k tomu, že určité prvky týchto náuk mohli byť roznášané všade tam, kam dosiahol hyksósky vplyv a ten iste nebol malý, pretože Hyksósovia boli aj zdatní moreplavci.

Takto sa mohla egyptská múdrosť rozšíriť do celého Grécka, Malej Ázie, Predného východu a Indie a z nej mohli prvky jej náuk preniknúť až do Číny. Napríklad objekty podobné egyptským obeliskom poznáme i z Tibetu. Tým by bolo pripravené podhubie, ktoré v 6. storočí pred Kr. začalo vydávať svoje plody.

- - - pokračovanie - - -

Z češtiny preložil: Ptah

Zdroj: Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta, Jaromír Kozák, Vydavateľstvo Eminent, 2002



Úvod do štúdia hermetizmu I

Úvod do štúdia hermetizmu II

Úvod do štúdia hermetizmu III

Úvod do štúdia hermetizmu IV

Úvod do štúdia hermetizmu V

Úvod do štúdia hermetizmu VI

Úvod do štúdia hermetizmu VII




Časť v seriáli - Úvod do štúdia hermetizmu
Článok je v sekcií - Egypt / Hermetizmus