Úvod do štúdia hermetizmu 7

Keď listujeme knihami gréckych autorov, neustále sa stretávame s tvrdeniami, že prevažná časť gréckych filozofov odchádzala do Egypta, aby sa tam vzdelávala. Dnes dokonca vieme, že i tí, o ktorých sme nepočuli, že putovali do Egypta, sa mohli zoznámiť s egyptskou múdrosťou z prvej ruky priamo v Grécku. Niektoré územia Grécka boli pravdepodobne už od archaickej doby pod priamym egyptským vplyvom. V priebehu rokov boli podrobované i ďalšie oblasti dnešného Grécka. Egyptský vplyv musel byť veľmi decentný, pravdepodobne ešte viac, než v prípade Ríma a jeho provincií.

Mnohé ukazuje na to, že veštiarne, ktoré hrali v živote Grékov veľkú úlohu, boli egyptského pôvodu a čoby egyptské centrá a školy boli v rukách Egypťanov po celú dobu ich existencie. O tom svedčí i nasledujúca udalosť.

Keď bola zničená chýrečná veštiareň v Delfách, jej kňazi nemali dosť prostriedkov, aby ju sami obnovili a preto sa obrátili na egyptského panovníka Amasisa potom, čo boli odmietnutí všetkými gréckymi štátmi. Ten im venoval trikrát toľko, koľko požadovali. Ak bola veštiareň grécka, prečo sa grécke štáty nepostarali o obnovu svojho najposvätnejšieho miesta?

V priebehu rokov sa grécki autori snažili znižovať význam toho, začo Egyptu Grécko vďačí. Tak zatiaľčo Hérodotos (5. stor. pr. Kr.) uznáva, že grécka civilizácia vznikla vďaka Féničanom a Egypťanom (tomu ako sa zdá zodpovedá lexikálne zloženie gréčtiny), Diogénes Laertios (3. stor. po Kr.) sa to v zásade snaží popierať. V mnohom si však tento autor pozoruhodnej zbierky životopisov a učení radu gréckych filozofov odporuje. Nepochybne preto, že sa zmieta medzi starou tradíciou, ktorá Egyptu priznáva jeho zásluhy a novým gréckym nacionalizmom, ktorý sa ich snaží v rámci národného sebauvedomenia popierať.

Laertios napríklad tvrdí, že filozofia je gréckym objavom a až Helénmi začína ľudské pokolenie. Zároveň však prvá veta jeho diela znie: „Niektorí hovoria, že pestovanie filozofie má svoje počiatky u barbarov.“ O Egypte hovorí, že tu vznikla filozofia celých 48 863 rokov pred Alexandrom Macedónskym. S podobne vysokými údajmi sa stretávame i u Hérodota a záznamy v klinovom písme zo Sumeru a Babylónie nás taktiež ubezpečujú, že sa nemusí jednať iba o fantáziu. Grécka filozofia má podľa Laertia dva korene. Jedným je Anaximandros, Thaletov žiak, ktorý vychádza tiež z Musaia. Tháles však bol Féničan, ktorý študoval v Egypte a Musaios z Atén, údajný autor knihy O zrodení bohov a O nebeskej guli, podľa ktorého všetko vzniklo z jedného, iba popisuje typické egyptské učenie. Veľavravné je už i Musaiovo meno, ktoré sa zdá byť pokrútenou podobou egyptského Mose. Niektorí Židia pre túto podobnosť stotožnili Musaia s Mojžíšom. I keď ním práve nemusel byť, je skutočne nepravdepodobné, že by Musaios mohol byť Grékom. Druhým koreňom bol Pythágorás, ktorý študoval v Egypte dvadsaťpäť rokov. Oba korene teda jednoznačne opäť smerujú do Egypta. Klemens Alexandrijský sa vo svojom obsiahlom diele Stromateis (Koberce), venovanom diskusii medzi gréckou a cudzou filozofiou, nezmieňuje o žiadnej gréckej hermetickej tradícii. Naopak, uvádza (I, 15, 66-73) dlhý zoznam gréckych filozofov, ktorí buď v Egypte študovali, alebo ich učitelia boli cudzinci (obvykle Egypťania alebo Féničania). Presvedčenie o egyptskom pôvode hermetizmu bolo tak silno zakorenené, že sa o ňom v európskej tradícii až do 17. storočia nikdy nepochybovalo. Veď keby vznikla filozofia v Grécku, nebolo by logickejšie, aby sa ostatné národy chodili učiť ku Grékom a nie k Egypťanom, ako to robili práve Gréci?

Ak sa pozrieme na celý problém z historického hľadiska, je zarážajúce, že grécka kultúra a filozofia vzniká v tých najmenej priaznivých podmienkach, kedy medzi sebou zápolia grécke a mestské štáty a kedy je celé Grécko ohrozované Perziou. V roku 525 pr. Kr. sa však stalo niečo mimoriadne. Perzskému kráľovi Kambýzesovi sa podarilo podrobiť si Egypt. Tým zároveň otvoril túto zem cudzincom. Až dosiaľ totiž bola takmer nepreniknuteľne uzavrená okolitému svetu, pokiaľ išlo o jej znalosti. V tomto ohľade značne pripomínala neskorší Tibet. Je zrejmé, že práve v tejto dobe sa zvedaví Gréci mohli dozvedieť viac než kedykoľvek predtým a bolo by prinajmenšom zvláštne, keby túto možnosť nevyužili.

I druhé obdobie rozvoja filozofie v Grécku sa kryje s vojenským ťažením do Egypta. Tentoraz ho viedol Alexander Macedónsky. S ním mali úzke styky dvaja význační grécki filozofi: Démokritos z Abdéry (asi 460-351 alebo 420-316 pr. Kr.) a Aristotelés (384-322 pr. Kr.).

V súvislosti s Démokritovým dielom sa stretávame s menom „Ostaunis“. Tak sa v Egypte volala svätá opica, ktorá bola považovaná za vtelenie boha Thovta (Herma). Podobnú znalosť by sme len ťažko mohli očakávať od niekoho, kto by nikdy v Egypte neštudoval hermetické náuky. Svoje diela mohol Démokritos z Abdéry buď písať na základe toho, čo sa dozvedel od svojich egyptských učiteľov (v tom prípade by mohli platiť tradičnejšie dáta jeho života), alebo po dobití Alexandrom Macedónskym. Druhá možnosť je taktrochu pravdepodobnejšia, pretože zisťujeme, že grécki študenti obvykle zachovávali sľub mlčanlivosti.

- - - pokračovanie - - -

Z češtiny preložil: Ptah

Zdroj: Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta, Jaromír Kozák, Vydavateľstvo Eminent, 2002



Úvod do štúdia hermetizmu I

Úvod do štúdia hermetizmu II

Úvod do štúdia hermetizmu III

Úvod do štúdia hermetizmu IV

Úvod do štúdia hermetizmu V

Úvod do štúdia hermetizmu VI



Časť v seriáli - Úvod do štúdia hermetizmu
Článok je v sekcií - Egypt / Hermetizmus