Úvod do štúdia hermetizmu 6

„Je teda veľmi pravdepodobné, že k určitým stykom Egypta a Indie mohlo dochádzať už vo veľmi vzdialených dobách a mohli byť omnoho častejšie, než by sme si mohli predstaviť. Nie je totiž ani zďaleka vylúčené, že bájna zem Kuš je totožná s dnešným Kašmírom.“

Možným šíriteľom egyptských náuk môže byť i ďalší z faraónov Strednej ríše Senvosret III. (1874-1855 pr. Kr.), ktorého činy Hérodotos vo svojich dejinách spojil s vojenskými ťaženiami Ramzesa II. (1279-1213 pr. Kr.), pretože obidvaja mali rovnakú prezývku – Šisa – ktorá pravdepodobne tvorí základ pogréčteného mena Sesostris.

Zaujímavú zmienku o spätí Egypta s Indiou nachádzame i v indických védách. Tu je možné sa dočítať o Manu-Vinovi, ktorý odviedol svoj ľud z Indie do zeme ďalej na západe. Text uvádza, že za vlády prvého kráľa dynastie Soma-Vanga, Viswamitry, sa Manu-Vina z rodu dávnych kráľov rozhodol opustiť Indiu po bitve, ktorá trvala päť dní po tom, čo bol opustený bráhmanmi.

So svojimi nasledovníkmi sa vydal na západ a prešiel Arijou, Barriou a pristál pri brehoch Masry. Arija je nepochybne dnešným Iránom, Barria Arábiou a Masra s najväčšou pravdepodobnosťou Etiópiou. Odtiaľ sa noví prišelci postupne presúvali po Níle k severu, osídlili Horný Egypt. Neskôr si podrobili i Dolný Egypt a tým celú zem zjednotili.

Manu-Vina bol s najväčšou pravdepodobnosťou predkom presláveného zjednotiteľa Egypta Meniho, ktorý žil asi 1200 rokov pred Senvosretom I. Ani tento raný kontakt s Egyptom alebo so Stredomorím však nie je nereálny, pretože už prof. Bedřich Hrozný preukázal, že písmo z údolia Indu je totožné s tým, ktoré bolo objavené na Kréte, kde mal vládnuť kráľ Minos (tiež nápadná podoba s menom Meni). Zároveň sa na tomto ostrove našli pamiatky pochádzajúce už z doby 1. egyptskej dynastie (asi 3150 pred Kristom), teda z obdobia, kedy mal Egypt zjednotiť kráľ Meni, ktorým začínajú i egyptské zoznamy kráľov, i keď vieme, že už mnoho ich vládlo pred ním. Tomuto podaniu zodpovedá i Homérov výklad, ktorý uvádza, že názov Etiópia vtedy označoval územie rozprestierajúce sa od Lýbie až po Indiu. Takéto jednotné označenie zrejme poukazuje na to, že tento rozsiahly priestor spojovala totožná kultúra.

Taký model podporuje i somálska kmeňová pamäť. Koncom 19. storočia, keď profesor W. Gregory zbieral folklórny materiál z údolia Veľkého Zlomu, sa od domorodcov dozvedel, že ich predkovia prišli z Arabského polostrova suchou nohou pred úžinu Bab-al-Mandab. K tomu však mohlo dôjsť najneskôr okolo roku 9500 pred Kristom, kedy Zem prešla rozsiahlou kozmickou katastrofou. Jedným z jej následkov bolo i zborenie tohoto južného prechodu medzi Afrikou a Arabským polostrovom.

Je teda veľmi pravdepodobné, že k určitým stykom Egypta a Indie mohlo dochádzať už vo veľmi vzdialených dobách a mohli byť omnoho častejšie, než by sme si mohli predstaviť. Nie je totiž ani zďaleka vylúčené, že bájna zem Kuš je totožná s dnešným Kašmírom.

Táto tradícia snáď vysvetlí, ako je možné, že králi 12. dynastie podnikli ťaženie do tak vzdialenej zeme. Snáď im nešlo ani tak o vojenské podrobenie, ako skôr o obnovenie dávnych stykov. Je preto na mieste sa pýtať, či pochádza hermetizmus z Indie, alebo védy z Egypta. Z archeologických prameňov plynie, že zemou pôvodu musí byť Egypt. Jedným z argumentov je, že sa učenci zhodujú v tom, že védy boli zapísané niekedy okolo roku 2000 pred Kristom. Je to len náhoda, že práve v tejto dobe v Egypte vládol Senvosret I.? Zároveň z Egypta poznáme pravdaže omnoho staršie, ktoré sú vyslovene hermetické.

Od Hérodota sa takisto dozvedáme, že i v Egypte existovali kasty, ale z historických dokladov vieme, že neboli toľko do seba uzavrené a voči nižším rasám nadradené, ako tomu bolo v Indii. Niečo podobné by vlastne bolo proti duchu hermetického učenia, ktoré považuje i panovníka iba za vyspelejšiu dušu, nie však za boha. Je teda omnoho pravdepodobnejšie, že učenie, ktoré označujeme ako védy, má svoj pôvod v egyptskom hermetizme.

Podobnosť Indie a Egypta je natoľko výrazná, že už v roku 1752 uvádzal P.E. Jablonski vo svojej knihe Pantheon egypgtiorum, že Egypťania získali svoju múdrosť od indických bráhmanov. V roku 1803 tvrdil Friedrich Schlegel v rovnakom duchu, že Egypt bol civilizovaný Indiou. Tieto názory však vychádzajú z dobového romantizmu a nemožnosti si predstaviť, že by to mohlo byť i naopak. O unáhlenosti takého súdu ostatne svedčí i to, že egyptské písmo v tej dobe ešte nebolo rozlúštené.

K tomuto unáhlenému názoru sa nechala strhnúť i H. P. Blavatská. Argumenty pre jeho oprávnenosť sa snažila zhromaždiť vo svojom mimoriadne pozoruhodnom diele Isis Unveiled (Odhalená Isis) z roku 1877. Je možné, že takú tradíciu zaznamenala za svojho pobytu v Indii a Kašmíre.

Ďalšou významnou indíciou je podobnosť egyptčiny so sanskrtom, na ktorú poukázal prof. A. Wilder. Takisto Rawlinson sa domnieval, že jazyky Egypťanov, Kušitov a Hamitov majú spoločný základ a pochádzajú z Hindustanu. Toto dávne povedomie spätosti Egypta s Ďalekým východom sa prejavilo i v tom, že ešte v Champollionovej dobe vládlo presvedčenie o vzťahu egyptčiny a čínštiny. To bol vlastne aj dôvod, prečo sa tento významný lingvista začal v snahe po rozlúštení egyptčiny učiť i po čínsky.

Úzke duchovné spätosti Indie a Egypta do značnej miery dopredu vyraďuje Grécko ako možného kandidáta čoby zeme vzniku hermetizmu. I tak nie je možné prehliadnuť neuveriteľnú podobnosť medzi hermetizmom a gréckou filozofiou. Je teda potrebné pozrieť sa nielen na to, či nemôže hermetizmus pochádzať z Grécka, ale i na samotnú grécku filozofiu a jej korene.

- - - pokračovanie - - -

Z češtiny preložil: Ptah

Zdroj: Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta, Jaromír Kozák, Vydavateľstvo Eminent, 2002



Úvod do štúdia hermetizmu I

Úvod do štúdia hermetizmu II

Úvod do štúdia hermetizmu III

Úvod do štúdia hermetizmu IV

Úvod do štúdia hermetizmu V

Úvod do štúdia hermetizmu VII



Časť v seriáli - Úvod do štúdia hermetizmu
Článok je v sekcií - Egypt / Hermetizmus