Úvod do štúdia hermetizmu 4

V každom prípade môžeme povedať, že vznik sveta, ako je popísaný v Starom zákone v 1. knihe Mojžišovej, je zjavne skrátenou verziou Poimandra a Kázanie na hore z Nového zákona je zase prevzaté z 13. dialógu Corpus hermeticum, z čoho vyplýva, že hermetické poňatie je staršie. Keby chcel Casaubon skutočne zistiť pravdu (tvrdí, že hermetické pojednania boli napísané v 2. až 3. storočí po Kristovi, viď „Úvod do štúdia hermetizmu III“, pozn.red.), mohol použiť metódu logického porovnania daných miest v Biblii a hermetických pasáží. To však neurobil.

Ak mal Casaubonov názor, akokoľvek bol zaujatý a úplne nevedecký, svoje dobové opodstatnenie, potom toto už nie je možné povedať v prípade profesora Gillesa Quispela, ktorý v roku 1999 napísal v úvode k novému anglickému prekladu Corpus Hermeticum, že Casaubon už v roku 1614 dokázal, že hermetizmus nie je tak starý, za aký sa vydáva. V každom prípade taký prístup svedčí o tom, že prinajmenšom v prípade hermetizmu sa nikto ani nezaoberá myšlienkou, či by korene hermetizmu nemohli siahať predsa len hlbšie, než do pozdnej antiky. Len tak si je možné vysvetliť, že sa hermetikou zaoberajú iba špecialisti na pozdnú antiku a že i taká publikácia ako Encyclopaedia Britannica môže o tomto predmete napísať, že ide o grécku filozofiu, ktorá je zasadená do egyptského prostredia. Je pravdaže typické, že sa už nezaoberá tým, ako k niečomu takému mohlo vôbec dôjsť, pretože by šlo o jav v gréckej filozofii nevídaný a o to nepochopiteľnejší, že by k nemu došlo v dobe vypätého gréckeho nacionalizmu.

Zanedbateľný nie je ani kultúrny dopad, ktorý hermetiká priniesli Európe. Dnes je zjavné, že skutočná renesancia začala vydaním latinských prekladov hermetických diel tlačou. Pri kolíske renesancie teda stál významný florentínsky velmož Cosimo de Medici. Ten si bol dobre vedomý hodnoty staroegyptského odkazu a preto sa ho snažil oživiť.

Už vtedy panoval názor, že Platónove diela i učenie novoplatonikov vychádzajú z hermetizmu. Preto založil roku 1439 akadémiu, ktorej úlohou bolo tieto diela zhromažďovať, prekladať a po objave kníhtlače aj vydávať. Najvýznamnejším prekladateľom v tejto organizácii bol Marsilio Ficino (1433-1499). Ten v roku 1463 preložil na rozkaz Cosima de Medici rukopis Poimandra, ktorý bol do Talianska prinesený v roku 1460 z Grécka mníchom Leonardom z Pistoi – jedným z Cosimových agentov, ktorí mali za úlohu pátrať v knižniciach celého vtedajšieho sveta po dávnom odkaze minulosti. Toto dielo vyšlo tlačou prvýkrát v roku 1471 pod názvom Kniha Merkúra Trismegista o Moci a Múdrosti Boha a dočkalo sa prinajmenšom 32 vydaní. Len do roku 1500 ich bolo osem. Ficinus bol prekladateľom iste pred mnohými inými povolanejší, pretože už skôr začal prekladať do latinčiny diela Platóna (dokončil ich 1483) a neskôr i novoplatonikov (1492 Plotinos a 1497 Jamblichos). Prvý preklad súboru vtedy známych textov do národného jazyka (francúzštiny) sa datuje do roku 1549. Snáď teda môžeme povedať, že nebyť tohto Ficinovho činu, mohli by sme ešte dnes žiť v stredoveku.

Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že Ficinus si ako prvý urobil názor na vzťah medzi hermetickými dielami, Platónovou filozofiou, novoplatonizmom a Bibliou. Svoje pozorovania zhrnul v knihách nazvaných De Christiania religionel (O kresťanskom náboženstve, 1473) a Theologia Platónica (Platónovská teológia, 1478). Jeho názory boli samozrejme silne poznamenané dobou, v ktorej tvoril. Slobodné mesto Florencia a ochrana rodinou Medici mu však dávala toľko voľnosti, že už vtedy mohol vysloviť názor, že staroegyptský učenec Hermes bol pravdepodobne starší ako Mojžiš, čím inými slovami hovorí, že Mojžišove knihy čerpajú z hermetiky a nejedná sa teda o žiadne zákony, ktoré by boli Mojžíšovi zjavené Bohom. Tým, že mal mať Hermes podstatne vyššie znalosti a úroveň poznania, než Mojžiš tlmočil Židom od Boha, vlastne poprel božstvo ich Hospodina. Znalosťou sa mu mali vyrovnať iba evanjelisti, čo znamená, že hermetizmus považoval za zvrchovanú náuku.

Hermetické učenie pôsobilo v tejto dobe natoľko prenikavo, že Hermov obraz môžeme nájsť i na mozaike z roku 1488 v dóme v Sienne medzi najväčšími prorokmi. Sprievodný text tu hovorí: „Hermes Trismegistos, Mojžišov súčasník“ a „Prijmite, ó, Egypťania, učenie a zákony!“ Za postavou Egypťana, ktorý od Herma knihy preberá, stojí Grék. Snáď je táto mozaika symbolickým vyjadrením toho, že Gréci toto učenie získali od Egypťanov a zároveň, že v istom slova zmysle boli sami Egypťanmi. To by zodpovedalo správam starogréckych historikov, ktorí uvádzajú, že väčšina územia Grécka v skutočnosti bola egyptskými dŕžavami. Egyptský pôvod učení je tu zdôraznený ešte dvomi sfingami, ktoré boli považované za strážkyne tajomstiev. V tejto dobe sa humanisti dokonca snažili nahradiť Aristotelovo učenie, ktoré ovládalo vtedajšie školstvo, náukami, ktoré ponúkali vtedy známe hermetické spisy. V tejto snahe však neuspeli.

Hermetika podmienila i rozvoj vedy v Európe, pretože ňou bola ovplyvnená úplná väčšina priekopníkov vedeckého skúmania sveta. Ako príklad si môžeme uviesť, že Mikuláš Kopernik vychádzal z hermetických názorov a Isaac Newton bol predovšetkým hermetikom a len na druhom mieste fyzikom.

V súčasnosti sa naša spoločnosť dostáva do duchovnej krízy, z ktorej ako sa zdá nie je úniku. Nie je možné vylúčiť, že pomoc môžeme čerpať práve z hermetických diel, pokiaľ im porozumieme v plnom rozsahu a necháme sa nimi inšpirovať k ďalšiemu poznaniu a hlavne k spôsobu života, ktorý by bol v súlade s prírodou.

V modernej dobe má na obnove záujmu o hermetiku zásluhy predovšetkým madam Blavatská, ktorá jej venovala mnoho miesta vo svojej Isis Unveiled (Odhalená Isis) z roku 1877 a Richard Reitzenstein, ktorý preložil niektoré hermetické texty v roku 1904. Pravdaže k podstatnému nárastu záujmu došlo až po roku 1945, kedy boli objavené texty z Nag Hammádí. Pokiaľ však ide o skutočne nepoverčivý záujem, k tomu sa otvára cesta až v súčasnosti, kedy sa stále viac vedcov začína zaoberať teóriou chaosu, fraktálmi a holografickým modelom vesmíru. S úžasom totiž zisťujeme, že tieto najmodernejšie poznatky fyziky sú obsiahnuté už v týchto starobylých dielach.

- - - pokračovanie - - -

Z češtiny preložil: Ptah

Zdroj: Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta, Jaromír Kozák, Vydavateľstvo Eminent, 2002



Úvod do štúdia hermetizmu I

Úvod do štúdia hermetizmu II

Úvod do štúdia hermetizmu III



Časť v seriáli - Úvod do štúdia hermetizmu
Článok je v sekcií - Egypt / Hermetizmus