Úvod do štúdia hermetizmu 3

V rodine svetových filozofií je hermetizmus úplne ojedinelý svojou dokonalou stavbou, ktorú je snáď možné prirovnať len k takým filozofickým systémom, ako sú indické védy a buddhizmus. Jeho koncepčné kvality môžeme doceniť len vtedy, keď si uvedomíme, že žiadna myšlienková sústava nemá nádej priviesť žiaka k poznaniu, pokiaľ nerešpektuje všeobecnú ľudskú psychológiu v tom zmysle, ako rôzni ľudia pristupujú k skutočnosti. Tejto úlohy sa svojou prepracovanou štruktúrou dokonale zhostil práve hermetizmus a preto je pre nás dôležité, aby toto filozofické učenie bolo znovu obnovené.

Jeho základná štruktúra bola nasledujúca:


1. VIERA V BOŽSTVÁ – ľudia na základnej úrovni poznania skôr veria, než premýšľajú. Preto bol vybudovaný polyteistický systém, v ktorom bolo ale zdôrazňované, že jednotliví bohovia sú iba aspektami jediného Tvorcu. Človek na základnej úrovni poznania má veľmi slabú predstavivosť a preto potrebuje mnoho modiel, ktoré tu však boli len symbolmi mnohých aspektov jedinej skutočnosti, aby mu poskytli záchytný bod k neskoršiemu prebudeniu.

2. MECHANISTICKÝ NÁZOR – tí, ktorí začínajú uvažovať o svete, ale je v nich dosiaľ veľa viery, sú presvedčení, že svet je vysvetliteľný nejakým mechanistickým modelom. Javy, ktoré do tohto názoru nezapadajú, popierajú. V tom sa prejavuje ich viera, premiešaná s rozumovými úvahami.

3. TRANSPERSONÁLNY NÁZOR – hlbšie poznanie zákonitostí sveta zisťuje, že mechanistický názor je úplne nedostačujúci a celý rad javov nie je schopný vôbec vysvetliť. Typickým príkladom môžu byť psychické javy, ktoré protagonisti predchádzajúcich dvoch stupňov buď považujú za zázrak, alebo ich existenciu odmietajú. Mechanistický názor teda dokáže popísať len malú časť skutočnosti a to ešte len približne. Ako preukazuje dnešná veda, svet nie je lineárny, čo znamená, že všetko je usporiadané do cyklicky uzavretých systémov a všetko je spolu späté.

4. TRANSCENDENTÁLNE POZNANIE – zvrchované poznanie, že svet je riadený jedinou silou a že všetka jeho rôznorodosť je len mnohými fazetami jedinej skutočnosti. Týmto poznaním zároveň dochádza k zjednoteniu s práve pochopenou jednotou. Tento jav je známy ako prebudenie alebo osvietenie. Hermetizmus svojich žiakov teda dovádza rozumom tam, kde ho ostatné systémy potlačujú. Ten sa však premieňa z predchádzajúceho rozumárstva na číre poznanie.



Aby bolo možné dosiahnuť túto hierarchickú stavbu, bol hermetizmus tvorený jednak filozofickými pojednaniami, tiež prísne hierarchicky rozčlenenými a technicko-vedeckými spismi. Tieto diela obsahujú prekvapivo pokročilé znalosti o svete, ktoré začíname znovu chápať až teraz, keď sa začína rozvíjať transpersonalistika a nelineárne kvantový model sveta postupne nahrádza starý mechanistický.

Táto štruktúra úplne zodpovedá i základnému systému egyptských zasväcovacích škôl. Tie boli založené na troch stupňoch, ktoré prešli, avšak bezobsahovo, do slobodomurárstva. Prvý stupeň zasvätenia zodpovedal hľadajúcemu, ktorý nič nepozná intelektuálne ani intuitívne, ale napriek tomu cíti, že existuje nejaké vyššie bytie. Toto poznanie ho priviedlo do chrámu, aby tu začal usilovať o poznanie skutočnosti. V slobodomurárstve bol taký jedinec označený ako učeník. V hermetizme sa o ňom hovorilo ako o mŕtvom (teda duchovne). Porovnajte s tým niektoré Ježišove výroky, ktoré vždy hovoria z pozície najvyššieho zasvätenca. Intelektuálne poznanie prinieslo hľadajúcemu druhý stupeň zasvätenia, takže bol v hermetizme označovaný ako vediaci a ako tovaryš v slobodomurárstve. Tretí stupeň znamenal duchovnú prebudenosť, teda prebudenie podľa hermetizmu a majstrovský stupeň podľa slobodomurárstva. Z toho čo bolo práve povedané, je zjavné, že existuje ešte jedna skupina ľudí a to tí, ktorí sa ani nič nesnažia poznať. Tí boli pre hermetikov viac než mŕtvy a vzťahoval sa k nim najnižší stupeň hermetizmu, ako som vyššie načrtol jeho základnú hierarchiu.

Je samozrejmé, že k výrokom v dochovaných hermetických textoch musíme pristupovať obozretne nielen kvôli všeobecne kritickému postoju, ale predovšetkým preto, že spisy, ktoré máme k dispozícii, boli napísané v rôznych dobách a obsahujú rad neskorších vsuviek a mylných názorov prekladateľov. Tak si je možné čiastočne vysvetliť i protichodné tvrdenia jednotlivých textov. Na druhej strane tým, že boli zostavené jedným, či niekoľkými spolu spätými autormi, je zjavné, že musia tvoriť jediný systém i pri svojej odlišnosti. Táto skutočnosť je vysvetliteľná už zmienenou hierarchiou hermetizmu. Jednotlivé pojednania mohli totiž slúžiť k výuke žiakov odlišných stupňov poznania a vylúčiť nie je možné ani to, že protichodné tvrdenia boli predkladané úplne zámerne, aby preukázali svoju schopnosť uvažovať o probléme.

Zhoda egyptskej a hermetickej literatúry nemusí byť na prvý pohľad príliš zjavná. Zatiaľčo hermetické texty sú písané väčšinou v podobe dialógov a rozprávaní, na ktoré sme zvyknutí, u egyptských teologických spisov sa stretávame s úplne iným psychologickým pohľadom. Náš (a tým myslím aj grécky) spôsob myslenia a vyjadrovania nedokáže poňať svet ako jeden celok a nazerá naň ako na konglomerát samostatných prvkov. Egypťania však dokázali všetko chápať ako celok a preto im neunikali vzťahy, ktoré boli až donedávna mimo naše chápanie a uvažovanie. Musíme sa preto hlboko skloniť pred prekladateľmi pôvodných egyptských textov do gréčtiny, latinčiny, koptčiny, arabčiny a gaezu (pôvodná etiopčina). Nepreložili totiž len text z jedného jazyka do druhého, ale dokázali pretlmočiť posolstvo z jedného spôsobu myslenia do druhého a to je prístup, s ktorým sa ani dnes nestretávame príliš často. Z textov samotných sa dozvedáme, že boli pôvodne napísané staroegyptskými hieroglyfmi a že ich prekladatelia boli egyptskí kňazi.

I napriek rôznym nedostatkom a záludnostiam nám hermetické diela zachovali pozoruhodný odkaz, ktorý môže poslúžiť ako východisko k skutočne hodnotnému duchovnému systému. Môžeme naň nadviazať i historickým bádaním, vyhľadávaním egyptských originálov a tak poznávať skutočný duchovný život v starom Egypte. Zanedbateľnou nie je ani možnosť ďalšieho rozvíjania v ňom obsiahnutých vedeckých poznatkov. Tým si môžeme ušetriť mnoho námahy pri snahe pochopiť usporiadanie sveta, o čo sa usiluje dnešná fyzika.

Pokiaľ už v starom Egypte existovali také vedecké informácie, z ktorých by sme sa mohli i dnes poučiť, musíme sa pýtať, ako na ne Egypťania prišli. Z textov sa dozvedáme, že ich egyptskí mudrci nepísali, ale že ich dostali od Herma (Thovta, správne Džehutiho). Ten sa po vykonaní svojej misie mal vrátiť na nebesia, odkiaľ zostúpil. Neznamená to, že sa jedná o informácie mimozemského pôvodu? Už dnes vieme o mnohých známkach, ktoré naznačujú, že k takým návštevám v minulosti skutočne mohlo dochádzať.

Okrem tejto možnosti sú tu ešte dve ďalšie: môže ísť o intuitívne získané poznatky alebo o pozostatky vedy veľmi pokročilej civilizácie, ktorá bola zničená už dávno v minulosti. Dnešná veda totiž začína chápať, že k poznaniu je možné dôjsť i inými cestami, než intelektom a využívaním drahej laboratórnej techniky, ktorá samozrejme nebola v staroveku k dispozícii. A pokiaľ ide o onu stratenú civilizáciu, ukazuje sa, že táto možnosť je zďaleka najpravdepodobnejšia. Už teraz máme záplavu dôkazov, ktoré jej existenciu dokladujú a pred definitívnym dôkazom jej existencie zrejme stojíme. Je ním archív, ktorý sa nachádza pod sfingou v Egypte. Egyptská vláda a pamiatková starostlivosť o ňom dobre vie, ale zatiaľ ho odmieta otvoriť. Je to snáď preto, že je chránený tak dokonalými prostriedkami, že ho nezasvätený nedokáže prekonať?

Popri hore uvedených zvrchovane praktických a aktuálnych významoch hermetiky je tu i kultúrno náboženský aspekt, ktorý stojí za pozornosť. Len zbežné prečítanie hermetických textov nenechá nikoho na pochybách, že sa tu nachádzajú miesta, ktoré dokonale zodpovedajú niektorým pasážam z Biblie (a to ako v Starom, tak v Novom zákone). Jedni z prvých bádateľov na pôde hermetizmu, ako Isaac Casaubon a ďalší učenci z toho usúdili, že hermetika musí byť mladšia, než Biblia.

Dôvodom k takému záveru však nebol nejaký rozbor podoprený faktami, ale zachovanie dogmy, že Biblia je svätým textom, ktorý odovzdal ľuďom Boh. Dnes však vieme, že to je presne naopak a že kresťanstvo je nepodareným potomkom hermetizmu. Nech už si o jeho hodnotách myslíme čokoľvek, je zjavné, že ho nie je možné študovať a pochopiť bez dôkladnej znalosti práve hermetiky a gnózy. To isté platí o islame a judaizme, kde nachádzame tiež celý rad zaujímavých paralel.

Isaac Casaubon svoje predstavy popísal v knihe De rebus sacris et ecclesiasticis exercitationes XVI., vydané v Londýne roku 1614. Tu tvrdí, že hermetizmus je kresťanským podvodom. Svoje tvrdenie oprel i o jazykové pozorovania, keď analyzoval slovnú zásobu a štýl týchto textov a prehlásil, že boli napísané v 2. až 3. storočí po Kristovi. To však pôsobí iba dojmom zámienky, ktorá mala dať jeho tvrdeniu zdanie objektivity a zakryť, že ide o snahu o zachovanie cirkevnej dogmy. V jeho dobe totiž neboli znalosti antických prameňov a klasickej filológie na takej výške, aby podobná snaha mala nádej na úspech. Je tu i istý logický skrat, pretože ak sú hermetické texty písané po grécky a ak majú obsahovať egyptskú filozofiu, potom je jasné, že museli byť buď priamo preložené, pokiaľ by šlo o konkrétne egyptské pojednania, alebo napísané na základe egyptskej filozofie. V obidvoch prípadoch by zistenie veku gréckeho textu neriešilo vek a ani pôvod obsahu, ale iba to, kedy bolo dielo preložené do gréčtiny. Netreba snáď zdôrazňovať, že v tej dobe ešte dávno nebola egyptčina rozlúštená a tak nielen že nebolo možné hermetické texty porovnať so staroegyptskými pamiatkami, ale naviac vtedajšie znalosti o Egypte a jeho kultúre sa prakticky rovnali nule, pretože vychádzali len z Biblie a antických autorov.

- - - pokračovanie - - -

Z češtiny preložil: Ptah

Zdroj: Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta, Jaromír Kozák, Vydavateľstvo Eminent, 2002



Úvod do štúdia hermetizmu I

Úvod do štúdia hermetizmu II



Časť v seriáli - Úvod do štúdia hermetizmu
Článok je v sekcií - Egypt / Hermetizmus