« Nebezpečné znakySmaragdová doska 2 : Siene Amenti »

Úvod do štúdia hermetizmu 12

Z predchádzajúceho plynie záver, že vek i charakter hermetickej filozofie ukazuje na egyptský, alebo dokonca predegyptský pôvod. Sú tu totiž okolnosti, ktoré naznačujú, že i keď je hermetizmus nepochybne veľmi úzko s Egyptom spätý, nemusí sa jednať o egyptskú filozofiu, ale skôr o odkaz, ktorý Egypt prevzal od nejakej staršej civilizácie.

Hermes a Enoch

Stopy po tejto civilizácii nachádzame rozosiate v legendách národov celého sveta a doložené archeologickými nálezmi, ktorých technická úroveň nezodpovedá minulosti v tej podobe, ako sme si ju doteraz predstavovali. Snáď najpádnejšie dôkazy však prinášajú prírodné vedy, ktoré zhodne došli k záveru, že okolo roku 9500 pr. Kr. prešla Zem a s ňou možno celá slnečná sústava mimoriadne ničivou katastrofou, ktorá prerušila rozkvet vtedajšej civilizácie a uvrhla zvyšky preživšieho ľudstva do barbarstva, z ktorého sa od tej doby dvíha. Táto katastrofa zanechala svoje stopy i na ľudskej psychike, ako ukazuje vo svojej knihe Mankind in Amnesia (Ľudstvo v amnézii) I. Velichovský.

Podľa radu dokladov sa zdá, že už vtedy dosiahlo ľudstvo úrovne kozmických letov, a nie je dokonca vylúčené ani to, že udržiavalo styky s predstaviteľmi mimozemských civilizácií. Jedným z týchto predstaviteľov mohol byť i Džehúti (Hermes). S úžasom totiž zisťujeme, že podľa arabských autorov mal byť totožný s patriarchou Enochom. Toto však platí len v obmedzenej miere, pretože Enoch mal byť pozemšťan, ktorý odcestoval s „bohmi“ do vesmíru, zatiaľ čo Džehúti mohol byť (podľa niektorých teórií) skôr mimozemšťan, alebo všeobecne predstaviteľ inej, omnoho vyspelejšej civilizácie. V každom prípade všakbol predstaviteľom veľmi vyspelej civilizácie. Majú však jeden významný spoločný rys, totiž obaja boli poslami boha a obaja spísali učenie pre ľudstvo. Ich úlohy však boli presne opačné. Enoch bol pasívny a médijne spísal iba to, čo mu bolo povedané, zatiaľ čo Džehuti bol aktívny a osobne civilizoval ľudí.

Podľa starých textov je možné jeho učenie rozdeliť do troch základných kategórií. Jednak to boli poznatky, ktoré boli určené pre všetkých. Vďaka nim sa mali pôvodní divošskí predkovia Egypťanov stať poľnohospodármi, poznať zákon a založiť štát. Ďalej nasleduje učenie, ktoré bolo určené iba pre vybraných jedincov. Tí ho mali v živej podobe odovzdávať ďalej, avšak iba tým, ktorí dosiahli dostatočnú duchovnú úroveň, aby ich vôbec dokázali správne pochopiť. Môžeme sa domnievať, že jadro tohto učenia obsahuje práve tento súbor hermetických textov.

Poslednú skupinu tvoria ešte náročnejšie texty a technické zariadenia, ktorým vo vtedajšej dobe nikto nedokázal porozumieť. Pokiaľ sa jedná skutočne o mimozemský zásah, je takéto rozčlenenie znalostí celkom pochopiteľné.

Dokumenty a prístroje, ktoré boli určené pre budúcnosť, keď ľudstvo určitého vedecko-technického poznania, by boli celkom určite uložené na také miesto, kde by mohli pretrvať stáročia a možno i tisícročia až do doby, než nastane ich čas. Taká skrýša by mala byť na jednej strane tak nápadná, aby neustále vzbudzovala pozornosť, a zároveň tak dôkladná, aby sa k predmetom nemohol dostať nikto nepovolaný. Takej podmienke najlepšie vyhovujú pyramídy, ktoré sú veľmi nápadné a zároveň natoľko pevné, že by dokázali odolať i atómovému výbuchu. Najmä vo Veľkej pyramíde sú obsiahnuté pozoruhodné matematické vzťahy a súčasne je nám jasné, že zmysel pyramídy nemôže byť v tom, aby nám ich poskytla, pokiaľ by sme ich už nepoznali. Ak sú tam však uložené, aby podnietili náš záujem o pyramídy v Gíze, potom si je možné predstaviť len ťažko lepšie lákadlo, pretože porozumieť im môže iba spoločnosť s pomerne vysoko rozvinutou matematikou.

Arabskí autori nás informujú, že pyramídy boli skutočne miestom, kde bol tento odkaz minulosti uložený. Al-Makrízí (1364-1442) vo svojej knihe Hitat uvádza:

... prví Hermes, ktorý je nazývaný Trojitý pre vlastnosti proroka, kráľa a mudrca (ten, ktorého Hebrejci nazývajú Enoch, syn Jareda, syna Mahalela, syna Kenana, syna Enosa, syna Séta, syna Adama – sláva mu – a Arabi Idris), čítal vo hviezdach, že príde potopa, a preto dal stavať pyramídy a v nich ukryť poklady, učené spisy a všetko, o čo sa obával, že by sa mohlo stratiť alebo zmiznúť, aby sa tie veci zachránili a dobre zachovali.

Akokoľvek sa mená v tomto texte líšia, predsa sa jedná o jednu a tú istú osobu. Nielen, že to uvádza text, ale po hebrejsky znamená enoch zasvätený a po arabsky idris pramudrc, praotec, teda obsahovo to isté. K tomu ešte dodajme, že takisto egyptský panovník bol zasvätencom a teda Horusom na zemi. Pokiaľ teda vychádza hermes skutočne z etymológie egyptského Her-mosu, potom i tu nachádzame plnú obsahovú zhodu.

Pokiaľ ide o obsah toho, čo bolo do pyramíd uložené, al-Markízí píše:

Potom dal vybudovať v západnej pyramíde tridsať klenotníc z farebnej žuly. Boli naplnené hojnými pokladmi, náradím a sochami z drahých kameňov, náradím z ušľachtilého železa, ako nehrdzavejúcimi zbraňami, sklom, ktoré je možné skladať bez toho, aby sa prelomilo, pozoruhodnými talizmanmi, rozličnými druhmi jednoduchých i miešaných liečiv a smrteľnými jedmi. Vo východnej pyramíde dal zobraziť rôzne nebeské klenby a planéty a zhotoviť obrazy toho, čo vytvorili jeho predkovia. Ďalej tam umiestnili kadidlá, ktorými sa obetovalo hviezdam, a knihy o nich a o stáliciach a o tom, čo sa na nich z času na čas deje. Do farebnej pyramídy dal priviesť pozostatky veštcov v rakvách z čiernej žuly. Vedľa každého veštca ležala kniha, jeho zázračné umenie, život a dielo.

Čo môžeme vyčítať z predchádzajúceho textu? Predovšetkým sa dozvedáme, že boli vybudované tri pyramídy, z ktorých jedna bola farebná. To jednoznačne ukazuje na pyramídy v Gíze, kde stojí trojica pyramíd, z ktorých Menkauréova je obložená červenou žulou. Popis zodpovedá i tomu, že pyramídy v Gíze boli skutočne postavené podľa jednotného plánu. I keď sú pripisované trom faraónom 4. dynastie, neexistuje žiadny solídny dôkaz pre názor, že boli postavené okolo roku 2500 pr. Kr. Naopak datovanie na základe geologických metód ukazuje na podstatne vyšší vek.

Prvá zmienená pyramída je najskôr Veľká pyramída. Táto správa nepochybne viedla kalifa Abdullaha al-Ma´muna, aby v roku 827 otvoril Veľkú pyramídu násilím v snahe nájsť zmienené poklady; našiel ale iba tri prázdne komory. Z antických zdrojov však vieme, že pyramída bola otvorená už v staroveku. Je preto možné, že do pyramídy prenikli už starí Egypťania a komory vyprázdnili. K takej domnienke nás vedie i podivný nález z podzemnej kobky v chráme v Dendere, kde boli nájdené vyobrazenia a popisy niečoho, čo vyzerá ako žiarovky. I keď to egyptológovia odmietajú, boli zobrazené objekty rekonštruované ako funkčné žiarovky...

Ak sa dá al-Makrízího správe veriť, potom bola odhalená iba desatina komôr Veľkej pyramídy. Výskumy oboch týmov – francúzskeho a japonského – skutočne odhalili mnoho dutín v stavbe, okolo nej a pod Sfingou. Je preto možné, že do Veľkej pyramídy vedie viac vchodov a že všetky komory nie sú prepojené do jediného systému chodieb. Také riešenie by bolo veľmi múdre, pretože by bránilo tomu, aby sa ktokoľvek mohol zmocniť celého odkazu, pokiaľ by náhodou narazil na vnútorné dutiny, ako sa to podarilo al-Ma´munovi. O hodnovernosti al-Markrízího správy svedčí i zmienka o tom, že tieto komory sú z farebnej žuly. Taký popis skutočne zodpovedá „kráľovskej komore“.

Ak to máme celé zhrnúť, je možné, že hermetická filozofia má svoje korene niekde ďaleko v kozme a na Zem sa mohla dostať s návštevníkmi z vesmíru, ktorí boli prehlásení za bohov. Ak zvážime ohromný vplyv hermetizmu v dejinách ľudstva, potom snáď môžeme povedať, že sa nikto nezaslúžil toľko o ľudstvo ako Džehuti, ktorý je tiež známy ako Hermes Trismegistos, a Enoch, ktorý mohol byť jeho pomocníkom bez toho, aby si to uvedomoval.

Zdroj: Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta, Jaromír Kozák, Vydavateľstvo Eminent, 2002



Autor článku - Jaromír Kozák
Preklad - Ptah
Publikoval - Ptah
Časť v seriáli - Úvod do štúdia hermetizmu
Článok je v sekcií - Egypt / Hermetizmus
Pre komentovanie článkov musíte byť prihlásený