« Najväčší príbeh, aký kedy zakázaliBytosti prírody 2 »

Úvod do štúdia hermetizmu 10

Z toho, čo už bolo povedané, je dostatočne zrejme, že jediným kandidátom pôvodu hermetiky na zemi je Egypt. Ešte výraznejšie to vyplynie v nasledujúcom oddiely, kde budeme zvažovať vek hermetiky, a preto sa tu iba zameriame na niektoré zjavne egyptské prvky, ktoré nachádzame v hermetických textoch.

1. Hermetizmus je monoteistickým filozoficko-náboženským systémom, čo je v príkrom rozpore s polyteistickým náboženstvom Grécka. I keď egyptológovia dodnes vedú spory o tom, či egyptské náboženstvo bolo, či nebolo polyteistické, z dôkladného štúdia egyptských duchovných textov je zrejmé, že egyptské náboženstvo bolo jednoznačne monoteistické. Tu teda nachádzame zásadnú zhodu v podstate učenia.

2. Hermetické náuky dokonale zodpovedajú dochovaným textom starého Egypta, popisujúceho Boha a vznik sveta. Naopak grécke texty sa podstatou Boha zaoberajú len výnimočne. Pre egyptských mudrcov bol tento problém prvoradý. Hérodotos mohol teda oprávnene povedať, že Egypťania sú najzbožnejšími ľuďmi na svete.

3. Podľa tvrdení hermetických textov malo byť toto učenie pôvodne zapísané v hieroglyfoch na stély a obelisky.

4. Názov prvej z rozpravy Corpus hermeticum – Poimandres – má určite egyptský pôvod, viď poznámka č. 12.

5. Zoskupenie vesmíru do oblastí a ich vzájomná previazanosť nezodpovedá gréckym predstavám, to je však dôkladne a zhodne popísané v Egyptskej knihe mŕtvych a v ďalších egyptských „zádušných“ knihách.

6. Gréci sa domnievali, že zem je plochá a jestredom vesmíru. Egypťania však vedeli, že je guľatá a obieha okolo Slnka. Tých niekoľko gréckych filozofov, ktorí zastávali heliocentrický názor, ho teda najpravdepodobnejšie prevzalo z Egypta. V Grécku za neho boli prenasledovaní.

7. V hermetických textoch sa stretávame s kultom Slnka, ktorý bol Grékom cudzí.

8. Gréci neverili v prevtelovanie (duše zostávali v Háde v podzemí). Hermetika je však založená na učení o prevtelovaní, a o ňom boli presvedčení práve Egypťania.

9. V textoch nachádzame rad odkazov na egyptské náboženské reálie.

10. Texty označujú za sídlo duše srdce, čo je rýdzo egyptská predstava.

11. Hermetický systém výuky zodpovedá egyptskému systému mystérií, a nie gréckym filozofickým školám.

12. V textoch sa zračia predmety dôležité pre egyptské náboženské myslenie, ako napríklad „nikdy nezapadajúce hviezdy“ okolo Polárky. Jednalo sa predovšetkým o súhvezdie Veľkej medvedice.

13. V textoch sa stretávame s vedeckým poznaním, ktoré presahovalo grécke znalosti, avšak zodpovedalo egyptskému vedeniu.

14. Texty odrážajú harmóniu, v ktorej Egypťania žili s prírodou.

15. Nachádzame v nich úplne ojedinelý prístup k panovníkom, ktorý bol vlastný iba Egyptu. Kráľ je tu považovaný za duchovne veľmi vyspelého jedinca s prebudenými hadími silami a nie za boha.

16. V textoch je prítomná koncepcia karmy, ktorá bola Grékom cudzia.

17. V hermetickej literatúre nachádzame ozveny egyptskej náučnej literatúry (súbory etických pravidiel).

18. Usporiadanie božstiev v textoch zodpovedá egyptským predstavám.

19. V textoch nachádzame rad egyptských mien.

20. Hermetizmus je dualistickým učením. To bolo Grékom cudzie.

21. Pre Egypťanov bolo všetko, čo sa týkalo intímneho života, veľmi posvätné, zatiaľ čo u Grékov sa stretávame s úplne opačným prístupom. Hermetické texty i v tomto smere zodpovedajú egyptskému poňatiu.

22. V Egypte bola pre niektoré skupiny zakázaná konzumácia určitých potravín. Z gréckeho prostredia to nepoznáme, a tak i tu zodpovedajú hermetické texty egyptskej tradícii.

23. Za svätú rieku sa v týchto textoch považuje Níl.

24. Texty takisto popisujú, že stavby boli presne orientované voči nebeskej klenbe, aby tvorili obraz neba na zemi, čo bolo v Egypte dokázané. Viď napríklad práce R. Bauvala a R. Schwallera de Lubicz.

25. Texty samé jednoznačne vyzdvihujú Egypt. Nie je však jasné, prečo by to tak malo byť, pokiaľ by ich autori boli Gréci.

26. Egyptský pohľad na svet sa odráža i v presvedčení o cyklickosti všetkých dejov.

27. Texty dokazujú znalosť ich autorov znalosť o zemepise Egypta a miestnych mien.

28. Hermetické texty sa zachovali i v koptčine a dokonca v egyptských hieroglyfoch.

29. Klemens popisuje 42 hermetických kníh, ktoré tvorili základ egyptského vedenia.

30. Hermetické tituly boha zodpovedajú úplne tomu, ako boli uvádzané v Egypte (Pán, Otec, atď.). V Grécku sa nepoužívali.

31. Texty sa zmieňujú o mumifikácii, ktorá sa v Grécku nikdy nerobila (mŕtvy boli spaľovaní).

32. V hermetických textoch sa môžeme stretnúť s pohŕdaním Grékmi a vychvaľovaním Egypťanov a Egypta.

33. Grécke náuky boli vytvorené, alebo aspoň pripisované konkrétnym autorom. Zatiaľ čo hermetiku mal ľuďom odovzdať boh Hermes. Toto bola bežná prax pri autorstve náučných kníh v starom Egypte, ak boli písané automaticky. Etymológia jeho mena môže byť rovnako egyptská (Her mose – Hórov syn), ako grécka (herméia – výrečnosť).

34. Obsah hermetizmu zodpovedá obrazu egyptskej filozofie, ako nám ho napríklad podáva Diogénes Laertios.

35. I rímska tradícia s úplnou istotou uvádza, že Hermes bol egyptským mudrcom.

36. Veľmi silným svedectvom o egyptskom pôvode hermetického učenia sú i omyly prekladateľov.

37. Svedectvo o egyptskom pôvode hermetiky nám podáva i gnóza, ktorá nie je ničím iným než časťou náuk uniknutých z egyptských chrámov po dobytí Egypta Alexandrom Macedónskym. Úzky vzťah gnózy a hermetiky napokon dosvedčuje i skutočnosť, že v šiestom kódexe z Nag Hammádí nachádzame päť hermetických rozpráv.

38. Grékom bola tiež úplne cudzia koncepcia svätých písiem. Na nej však buduje nielen hermetizmus, ale aj egyptské náboženstvo. Odtiaľto to prešlo do gnózy, judaizmu, kresťanstva a islamu.

39. Snáď najvýrečnejším svedectvom je skutočnosť, že v Egyptskej knihe mŕtvych nachádzame odkazy na iné hermetické diela. Jedno z nich je dokonca označené menom (Nádrž), a to sa nám šťastnou náhodou zachovalo ako súčasť Corpus hermeticum.

40. Najpozoruhodnejšie svedectvo nám podáva „novoPlatonik“ Jamblichos z Chalkidy vo svojom pojednaní O mystériách egyptských. Zároveň vysvetľuje, prečo sa tieto texty začali objavovať v gréčtine (viď oddiel Krátke citáty).

Najvýznamnejšie svedectvo o pôvode hermetických kníh nám poskytuje Klemens Alexandrijský. Vo svojom najdôležitejšom diele Stromateis (VI, 4, 35-7) uvádza nasledujúci prehľad základného egyptského vedenia. Malo byť zapísané v 42 knihách, ktoré boli pri slávnostiach nosené v sprievodoch. Autorom všetkých mal byť Hermes a jednotliví kňazi sa smeli zoznámiť len s toľkými knihami, ako to zodpovedalo ich stupňu zasvätenia v zložitej hierarchii staroegyptských mystérií.

Iste nie je nezaujímavé, že tieto knihy svojim obsahom veľmi silno pripomínajú knižný katalóg, ktorý bol objavený na stene chrámovej knižnice v Edfu v južnom Egypte. Tu boli nájdené nasledujúce knihy:
  1. Kniha o chrámovom inventári
  2. Kniha o zahnaní Seta
  3. Kniha obsahujúca úplný popis boja [Hórusa so Setom]
  4. Kniha o tom, ako plánovať chrám
  5. Kniha o strážcoch chrámu
  6. Smernica pre výzdobu stien
  7. Kniha o ochrane tela
  8. Kniha o ochrane kráľa v jeho dome
  9. Zaklínadlá proti uhranutiu
  10. Poznatky o chovaní sa dvoch hviezd [Slnka a Mesiaca]
  11. Kontrola nad východom hviezd
  12. Vypísanie všetkých miest a čo sa na nich nachádza
  13. Všetky ochranné formule pre odchod Jeho Veličenstva z jeho chrámu na jeho sviatky
Podobné zoznamy boli nájdené na stenách radu chrámov v Egypte.
Pre úplnosť dodajme, že dnešný názor väčšiny historikov na hermetiku pravdepodobne vyjadruje Erik Iversen, ktorý usudzuje, že šlo o pokus o syntézu orientálnych názorov s gréckou filozofiou. Taký pohľad snáď má určité oprávnenie, pokiaľ ide o pozdné texty dochované v gréčtine a latinčine, ale ako sme videli, hermetizmus ako taký má s úplnou istotou egyptský, alebo ešte omnoho starší pôvod. Akm sa zamyslíme nad predpokladanou syntézou, dôjdeme k zaujímavému záveru: grécka filozofia vznikla z egyptských náuk, ktoré unikli z egyptských chrámov, a preto by muselo ísť o syntézu egyptskej filozofie s egyptskou filozofiou...

Takisto nie je bez zaujímavosti spomenúť nápis, ktorý bol objavený v Egypte v Dér-el-Bahárí a pochádza z 22. dynastie. Vysvetľuje totiž, prečo je Hermes označovaný ako Trikrát Najväčší a prečo bol egyptský Thovt označovaný ako Pán Ôsmich. Zároveň je tu s mimoriadnou stručnosťou a jasnosťou vysvetlená podstata hermetického učenia, tak ako ju podrobne vykladajú hermetické texty. I to je dostatočný doklad má egyptský pôvod:

Som jeden, ktorý sa stáva dvomi. Som dvomi, ktorý sa stáva štyrmi. Som štyrmi, ktorý sa stáva ôsmimi a predsa som stále jedným.

S výslovnou zmienkou Hermesa Trikrát Najväčšieho sa prvý krát stretávame až v nápise v démotike a gréčtine z roku 172 v Ibisovej (Thovtovej) kaplnke v Sakkáre, ktorý zaznamenáva stretnutie členov Ibisovho kultu toho roku.

Na záver tohto oddielu poznamenáme, že i keď sa mená „Thovt“ a „Hermés“ od seba odlišujú, predsa majú obe egyptskú etymológiu. Hermes v egyptčine znamená „Hórov potomok“. I to je jedna z indícií pôvodu tejto filozofie. Diodórus Sicílsky ponúka odlišný, avšak takisto veľmi zaujímavý výklad mena, či skôr prídomku. Je možné, že jeho interpretácia je správnejšia. Viď oddiel „Krátke citáty“.

Pokiaľ ide o zem pôvodu, je účelné si uvedomiť ešte jednu zaujímavú súvislosť. Hermetizmus vykazuje pozoruhodné zhody s kresťanstvom, judaizmom, islamom, Platónizmom, neoPlatónizmom a gnózou. Je náhodou, že kresťanstvo sa uchytilo ako prvé v zemi práve v Egypte a získalo tu tak silné korene, že ich ani rímsky katolicizmus nedokázal meniť podľa svojich predstáv? Je náhodou, že Mojžiš bol „zasvätený do všetkej egyptskej múdrosti“ a že Židia vznikli potom, čo vyšli z Egypta? Je náhodou, že islam vznikol v oblasti pod dlhodobým egyptským vplyvom a muslimské vojská boli v Egypte roku 644 priateľsky vítané? Je náhoda, že Platón študoval v Egypte a že i neoPlatónizmus a gnóza vznikli v Egypte? Na to, aby to boli náhody, je ich príliš mnoho...

Poznámky (v pôvodnom číslovaní):

3 Spojenie zemepisu Egypta a Nílu a pojednanie o egyptských chrámoch a ich vnútornom vybavení je veľmi pozoruhodné, pretože iba dokladá, že Egypt bol kutivovaný ako kultúrna zem v tom zmysle, že hmotný svet bol chápaný ako presná projekcia nehmotného sveta a nebies, takže chrámy boli stavané na
presne dané miesta, a ak sa menilo postavenie hviezd na nebi v priebehu vekov, boli aj chrámy búrané a premiestňované.



Autor článku - Jaromír Kozák
Preklad - Ptah
Publikoval - Ptah
Časť v seriáli - Úvod do štúdia hermetizmu
Článok je v sekcií - Egypt / Hermetizmus
Pre komentovanie článkov musíte byť prihlásený