Kybalion 2

Zo starého Egypta vzišlo hlavné ezoterické a okultné učenie, ktoré už po niekoľko tisícročí veľmi silno ovplyvňuje filozofie všetkých rás a národov. V Egypte, domovine pyramíd a sfingy, sa zrodila skrytá múdrosť a mystická náuka. Z jeho tajných učení čerpali všetky národy. India, Perzia, Chaldea, Médea, Čína, Japonsko, Asýria, antické Grécko a Rím i ďalšie staroveké zeme z plného hrdla využívali hojnosť vedomostí, ktorú hierofanti a majstri zeme Isis bez akéhokoľvek obmedzenia poskytovali ľuďom, ktorí boli pripravení piť z hlbokej studnice mystických a okultných tradícií, ktorú vyhĺbili vodcovské osobnosti tejto starobylej krajiny.

čítaj celý článok / 1 komentár / exkluzívne / publikovaný 15. marca 2017

Úvod do štúdia hermetizmu 2

Mnoho ľudí si pod pojmom „hermetizmus“ predstavuje alchymistov, astrológov alebo kabalistov Prahy Rudolfa II. Z toho vyvodzujú, že hermetizmus je s týmito náukami totožný. To je však veľký omyl. I keď alchymisti, astrológovia a kabalisti všetkých dôb boli skutočne hermetikmi, bolo tomu tak preto, že boli vyznavačmi hermetickej filozofie. Predmety ako alchýmia alebo astronómia je možné zjednodušene považovať za technické aplikácie. Kabala je vo svojej kozmologickej časti s hermetizmom totožná. Nepochybne práve za túto časť egyptských náuk Židia ďakujú Mojžišovi, ktorý ju dlhé roky študoval v Heliopoli (biblickom One).

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív

Úvod do štúdia hermetizmu

Je to skutočne zvláštny paradox. Od staroveku je Egypt známy ako zem nesmiernej múdrosti, kam cestovali študovať myslitelia z celého vtedajšieho sveta. Samotní Gréci, ktorí mali nadmieru prezieravý postoj k ostatným národom, ktoré paušálne nazývali „barbari“, si Egypt nesmierne vážili a priznávali, že za „grécky zázrak“ môžu ďakovať iba svojim učencom, ktorí boli vyškolení v Egypte. K tomu je možné dodať, že z perspektívy našich súčasných znalostí sa ani nezdá, že by tieto poznatky a náuky dokázali akýmkoľvek spôsobom rozviesť. Preto grécku múdrosť nemožno považovať za dovŕšenie egyptského odkazu, ale skôr za jeho úbohý odvar. I napriek tomu však v akejkoľvek príručke o filozofii a o jej dejinách nenachádzame ani zmienku o egyptskej filozofii. Čitateľ by tak ľahko mohol nadobudnúť dojem, že všetok intelektuálny život a štúdium prírody začína až u Grékov. V týchto knihách nie sú obvykle zmienky ani o významnej a veľmi rozsiahlej filozofickej sústave Ďalekého východu.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 11

Otázka veku hermetizmu veľmi tesne súvisí s jeho pôvodom. Ako sme videli, má hermetizmus nepochybne egyptský pôvod. I tak sa opakovane stretávame s názorom, že vznikol až niekedy na prelome prvého a druhého storočia po Kristovi. Pretože však tak významný filozofický smer nemohol vzniknúť len tak z ničoho, je rozšírené tvrdenie, že sa jedná o učenie, ktoré vzniklo okolo alexandrijského Musaionu. Môžeme teda povedať, že hlavnou prekážkou v datovaní hermetizmu je tendencia vytrhávať ho z historického kontextu a zároveň aspoň latentný sklon zachovávať nedotknuteľnosť kresťanstva alebo judaizmu v zmysle, že ide o autentický hlas Boha. Už len porovnaním dochovaných textov je však zjavné, že kresťanstvo vychádza v mnohých ohľadoch z hermetizmu a judaizmus a islam sú ním silno ovplyvnené. Hoci sa všeobecne tvrdí, že gnóza, ktorá tiež nemohla vzniknúť bez dôkladných základov, z hermetizmu nevychádza, je pravda presne opačná.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / exkluzívne / publikovaný 26. júla 2016

Úvod do štúdia hermetizmu 7

Keď listujeme knihami gréckych autorov, neustále sa stretávame s tvrdeniami, že prevažná časť gréckych filozofov odchádzala do Egypta, aby sa tam vzdelávala. Dnes dokonca vieme, že i tí, o ktorých sme nepočuli, že putovali do Egypta, sa mohli zoznámiť s egyptskou múdrosťou z prvej ruky priamo v Grécku. Niektoré územia Grécka boli pravdepodobne už od archaickej doby pod priamym egyptským vplyvom. V priebehu rokov boli podrobované i ďalšie oblasti dnešného Grécka. Egyptský vplyv musel byť veľmi decentný, pravdepodobne ešte viac, než v prípade Ríma a jeho provincií.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 13

Podľa doterajšej predstavy o hermetizme vzniklo toto učenie v Alexandrii. Problémom však je, že sme neobjavili ani najmenšie stopy po jeho vyznávačoch. To je prinajmenšom zarážajúce, pretože sa zjavne jednalo o nesmierne vplyvné hnutie. Už len z toho je možné vyvodiť záver, že táto urputne hájená predstava nebude správna. Keď k tomu ešte pričítame argumenty, ktoré som predložil vyššie a v priebehu celej knihy v poznámkach, potom sa musí javiť ako úplne neudržateľná.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / exkluzívne / publikovaný 12. júna 2016

Kybalion

Toto dielo vychádza zo starodávneho hermetického učenia. O tomto predmete existuje veľmi málo textov, hoci sa na hermetickú náuku odvoláva značný počet okultných diel. Účelom nie je formulácia nejakej výnimočnej filozofie či náuky. Ide skôr o výklad pravdy, ktorý im pomôže objasniť rad útržkovitých okultných znalostí, ktoré možno nadobudli v skoršej dobe. Problémom je, že tieto čriepky informácií si často navzájom odporujú, čo začiatočníkov veľakrát znechutí a odradí od ďalšieho štúdia. Nesnažíme sa vybudovať nový chrám poznania, ale vložiť študentom do rúk univerzálny kľúč.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / exkluzívne / publikovaný 24. apríla 2016

Úvod do štúdia hermetizmu 12

Z predchádzajúceho plynie záver, že vek i charakter hermetickej filozofie ukazuje na egyptský, alebo dokonca predegyptský pôvod. Sú tu totiž okolnosti, ktoré naznačujú, že i keď je hermetizmus nepochybne veľmi úzko s Egyptom spätý, nemusí sa jednať o egyptskú filozofiu, ale skôr o odkaz, ktorý Egypt prevzal od nejakej staršej civilizácie.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / exkluzívne / publikovaný 07. apríla 2016

Úvod do štúdia hermetizmu 8

Aristoteles bol Alexandrovým učiteľom a preto najmä pre neho iste nebolo ťažké, aby si zaistil prísun kníh z vyrabovaných chrámových knižníc, ktoré boli považované za vojnovú korisť. I keď Aristoteles nebol v osobnom styku s Alexandrom Macedónskym potom, čo sa vydal na svoje vojenské ťaženie, je veľmi dobre predstaviteľné, že na Alexandrov rozkaz boli ulúpené egyptské duchovné diela zaslané práve jeho učiteľovi. Ako sme poznali, egyptská múdrosť bola vždy na prvom mieste medzi tým, čo si dobyvateľ cenil.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 4

V každom prípade môžeme povedať, že vznik sveta, ako je popísaný v Starom zákone v 1. knihe Mojžišovej, je zjavne skrátenou verziou Poimandra a Kázanie na hore z Nového zákona je zase prevzaté z 13. dialógu Corpus hermeticum, z čoho vyplýva, že hermetické poňatie je staršie. Keby chcel Casaubon skutočne zistiť pravdu (tvrdí, že hermetické pojednania boli napísané v 2. až 3. storočí po Kristovi, viď „Úvod do štúdia hermetizmu III“, pozn.red.), mohol použiť metódu logického porovnania daných miest v Biblii a hermetických pasáží. To však neurobil.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív

Zo stratených hermetických kníh

Ale, čo je človek? Čo iné než telo a duša. Pamätaj, drahý Asklépios, že ktokoľvek nie je dušou, nie je ani Zvrchovanou Mysľou, ani telom. Je totiž rozdiel medzi tým, čo sa stáva telom človeka, a tým, čo k nemu prichádza ešte okrem toho. Ako by sa mal teda nazývať ozajstný človek, ó, Asklépios, a čo je človek? Nesmrteľné súčasti každého človeka. Súčasti každej živej bytosti sú jednou časťou sveta, ale výlučné súčasti človeka sú zároveň v nebi, na zemi, vo vode a vo vzduchu. Práve tak ako je telo podivuhodne vymodelované v lone, tak je i duša v tele.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 3

V rodine svetových filozofií je hermetizmus úplne ojedinelý svojou dokonalou stavbou, ktorú je snáď možné prirovnať len k takým filozofickým systémom, ako sú indické védy a buddhizmus. Jeho koncepčné kvality môžeme doceniť len vtedy, keď si uvedomíme, že žiadna myšlienková sústava nemá nádej priviesť žiaka k poznaniu, pokiaľ nerešpektuje všeobecnú ľudskú psychológiu v tom zmysle, ako rôzni ľudia pristupujú k skutočnosti. Tejto úlohy sa svojou prepracovanou štruktúrou dokonale zhostil práve hermetizmus a preto je pre nás dôležité, aby toto filozofické učenie bolo znovu obnovené.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 9

„Zaujímavé svedectvo o vplyve Egypťanov a neskôr Hyksósov na Kréte nám poskytli tu nájdené lineárne texty A a B. Zatiaľ čo dokumenty písané lineárnym písmom typu A obsahujú miery, ktoré sa zdajú byť priamo odvodené z egyptských, neskoršie lineárne texty typu B zas miery používané na Prednom východe. Vo vnútri Európy bolo ich pôsobenie pravdepodobne ešte prenikavejšie. Je totiž nápadné, že ich príchod sa kryje s inak nevysvetliteľným vznikom únetickej kultúry, ktorá stojí v základe vzniku keltskej civilizácie, ktorej centrum bolo práve v Čechách.“

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 5

Pri čítaní hermetických filozofických textov si nemôžeme nepovšimnúť rôzne kultúrne vplyvy. To viedlo učencov od 17. storočia k hľadaniu ich pôvodu a dalo príčinu otázke, či pochádza hermetika z Egypta, z Grécka alebo z Iránu. Súčasné bádania i svedectvo samotných hermetických textov síce jasne ukazujú, že zemou pôvodu je jednoznačne Egypt, ale skôr než sa budeme zaoberať argumentami svedčiacimi v prospech takého záveru, pozrime sa v krátkosti na domnienky prisudzujúce hermetiku iným kultúram.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív

Úvod do štúdia hermetizmu 10

Z toho, čo už bolo povedané, je dostatočne zrejme, že jediným kandidátom pôvodu hermetiky na zemi je Egypt. Ešte výraznejšie to vyplynie v nasledujúcom oddiely, kde budeme zvažovať vek hermetiky, a preto sa tu iba zameriame na niektoré zjavne egyptské prvky, ktoré nachádzame v hermetických textoch.

čítaj celý článok / žiadne komentáre / exkluzívne / publikovaný 05. októbra 2007

Úvod do štúdia hermetizmu 6

„Je teda veľmi pravdepodobné, že k určitým stykom Egypta a Indie mohlo dochádzať už vo veľmi vzdialených dobách a mohli byť omnoho častejšie, než by sme si mohli predstaviť. Nie je totiž ani zďaleka vylúčené, že bájna zem Kuš je totožná s dnešným Kašmírom.“

čítaj celý článok / žiadne komentáre / archív