Egyptská kniha mŕtvych 4

Kapitoly o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary nie je možné chápať ako dogmaticky kodifikovaný text. Skutočnosť je taká, že neexistujú dva exempláre, ktoré by boli totožné. Líšia sa použitými kapitolami i ich poradím. Takisto môže byť modifikovaný obsah jednotlivých kapitol, tak aby bol „šitý na mieru“ zomrelému. Z tohto dôvodu je ako východisko Aniho papyrus rovnako dobrý ako ktorýkoľvek iný text thébskej recenzie. Ak prenikneme k jadru posolstva diela, zistíme, že mnohé kapitoly vyjadrujú rovnakú myšlienku v rôznych podobenstvách.

Je možné si teda predstaviť, že v Egypte existovali kňazi, ktorí dokázali vytvárať tieto modifikácie a rozširovať tak pozostatky tohoto prastarého diela, ktorého súčasti boli postupne objavované v základoch starých svätýň a v jaskyniach (hrobkách?). Len pre ilustráciu, Aniho papyrus obsahuje nasledujúce textové jednotky:

- úvodné chválospevy na boha Réa a Osirida-Dobrébytie.
- Kapitoly 1-186, pričom chýbajú kapitoly:
1B, 19-21, 25, 28, 29A-B, 30A, 31-41, 47, 49, 51-53, 55-57, 60, 62-71, 73, 75-76, 79, 81, 90, 94-109, 111-123, 126-131, 135-145, 149-150, 152-154, 157-165, 167-174, 176-184.

Sám pojem „kapitola“ je problematický a býva niekedy prekladaný ako „porekadlo“. Ani tento preklad však nie je presný, pretože takto označené oddiely obsahujú i popisy situácií, v ktorých sa zomrelý nachádza. Z vyššie uvedených charakteristík je zjavné, že jednotlivé kapitoly môžeme chápať ako úryvky základného duchovného spisu, ktorý dosiaľ nemáme k dispozícii. Konkrétne nálezy sú teda len súbormi z neho vybraných pasáží.

Exempláre na papyruse bývajú písané čiernym atramentom, červenou sú uvedené len nápisy a väčšina priamych rečí zomrelého. To sa však líši prípad od prípadu a nie je to presne dodržiavané ani v rámci jedného papyrusu. Pokiaľ sa pisatelia snažili napodobniť rozvinutý papyrusový zvitok, zapisovali i texty na steny rakiev a hrobiek rovnakým spôsobom. Dôvodom bola nepochybne snaha, aby text prežil tisícročia, pretože Egypťania si boli vedomí, že papyrus je krehký materiál. Najkrajším príkladom je kniha mŕtvych „rozvinutá“ na stenách hrobiek Amenhotepa II. a Tutmosa III. v Údolí kráľov.

Pokiaľ hľadáme spoločného menovateľa jednotlivých exemplárov, zisťujeme, že najčastejšie sa stretávame s kapitolami 1, 17 a 64. Tým sa konečne dostávame k ďalšej otázke. Nie všetky pridružené texty totiž bývali súčasťou papyrusového zvitku a zrejme boli zapísané len vtedy, ak sa chcel zomrelý poistiť pre prípad, že by sa mohlo z jeho pohrebnej výbavy niečo stratiť. Vybrané texty totiž boli písané priamo na amulety, ktoré sa vkladali do hrobu. Najlepšou ukážkou je kapitola 30B, ktorá sa písala na amulet tvaru skarabea. Rubrika tejto kapitoly dokonca presne udáva, ako má byť taký skarab vyrobený. Ďalším častým prípadom je 6. kapitola, ktorá bola písaná na sošky vešebtov. Tieto sošky dostávali i panovníci. Do hrobou ich bolo ukladaných až 365 (na každý deň roku jedna).

Súčasťou knihy sú i texty, ktorých súvislosť s dielom je na prvý pohľad nerozoznateľná. Môže sa preto ľahko stať, že pokiaľ konkrétny text neobsahuje pisárske poznámky, ktoré by nás upozornili na jeho príslušnosť ku Kapitolám o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiare, nemusíme si tento vzťah vôbec uvedomiť. To by v nás malo vzbudiť zvýšenú pozornosť k textom dosiaľ označovaným za mytologické, magické alebo historické. Veľakrát sú všetky tieto zložky zmiešané.

Príkladom takého diela je Legenda o skaze ľudstva, ktorej text vrátane vinety bol objavený na stene hrobky Setiho I. v Údolí kráľov. Pôvodný názov znie Kniha o sebastvorenom Stvoriteľovi, ktorý sa potom ujal vlády nad ľuďmi, bohmi a vecami, o jedinom Bohu. Obsah je mimoriadne dôležitý pre naše poznanie myšlienkového sveta starých Egypťanov. Najdôležitejšou správou je tu popis vzniku „záhrobia“, z ktorého jasnie plynie, že starý Egypťania boli presvedčení, že sa nejedná o nejaké konkrétne oblasti, ale o vízie, ktoré sú vytvárané našou mysľou. Už vtedy teda došli k rovnakému záveru ako najmodernejšia psychológia. Pretože obsah tejto „legendy“ nezapadá do žiadnej z hlavných kategórií, zaradil som ho ako samostatný dodatok k celému dielu.

Ďalším vážnym problémom, ktorý obmedzuje zrozumiteľnosť moderných vydaní Egyptskej knihy mŕtvych, je skutočnosť, že jednotlivé texty nie sú logicky usporiadané, ale patria do úplne odlišných kategórií. Môžeme tu totiž nájsť nielen popisy záhrobia a stavov, ktorými zomrelý prechádza, ale tiež amulety a modlitby. V tomto vydaní boli preto všetky texty dôsledne rozdelené do zvláštnych oddielov. Možným dôvodom takého zmätenia textov môže byť to, že predčítajúci pripravil text z modlitieb a amuletov (2. zväzok tohto vydania) i vlastných „dejových kapitol“ (1. zväzok) a potom ho iba predčítal pri pohrebných obradoch. Či sa pri zádušných obradoch používali i zmienené monografie, nevieme. Tak by sme si mohli vysvetliť i to, prečo sa niektoré texty v jednom exemplári opakujú.

- pokračovanie -



Egypťania venovali štúdiu záhrobného života mimoriadnu pozornosť, a preto táto kniha - ako jedna z mála - poskytuje účinný a úplný nástroj pre dušu putujúcu astrálnym svetom. Tým je aktuálna pre každého z nás.

- - -

Súvisiace:

Egyptská kniha mrtvých

- - -

Zdroj: Egyptská kniha mrtvých I, Jaromír Kozák, Vydalo nakladateľstvo Eminent, 2002

Z češtiny preložil: Ptah

- - -

Egyptská kniha mŕtvych I

Egyptská kniha mŕtvych II

Egyptská kniha mŕtvych III



Časť v seriáli - Egyptská kniha mŕtvych
Článok je v sekcií - Egypt / Egyptská kniha mŕtvych