Egyptská kniha mŕtvych 3

Zádušné texty thébské a neskorších recenzií vzbudili pozornosť egyptológov už v okamihu, kedy boli objavené. To nie je nijako prekvapujúce, pretože ich autorstvo bolo jednak pripisované egyptskému bohu Thovtovi (Džehutimu), ktorý bol Grékom známy ako Hermes Trismegistos, a jednak vynikali výnimočnou umeleckou úrovňou ilustrácií. Pokiaľ ide o Kapitoly o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary, nie je možné tu vypočítavať všetkých egyptológov, ktorí sa týmto pozoruhodným dielom zaoberali – získali by sme len zoznam všetkých významných učencov oboru z celého sveta. Zmieňme sa preto len o tých najvýznamnejších. Naša vďačnosť však patrí všetkým, pretože bez ich úsilia by bolo pravdepodobne nemožné toto vydanie spracovať v súčasnej podobe.

Egyptská kniha mŕtvych a egyptológovia

Prvým skutočným odborníkom, ktorý sa Egyptskou knihou mŕtvych zaoberal (a tak ju tiež nazýval), bol J. F. Champollion, ktorý sa dokonca pokúsil o jej preklad. Po Champollionovej smrti však väčšinu jeho rukopisov, vrátane slovníka a egyptskej gramatiky, ukradol jeden z jeho žiakov a hodlal ich vydávať za svoju prácu. Champollionovmu bratovi sa s veľkou námahou podarilo získať väčšinu rukopisov späť a postupne ich vydať, preklad Egyptskej knihy mŕtvych však medzi nimi bohužiaľ nebol.

Mimoriadne miesto v histórii diela zaujíma zakladateľ nemeckej egyptológie Richard Lepsius, ktorý obor postavil na skutočne pevné základy. Už roku 1842 vydal faksimile Turínskeho papyrusu (saiská recenzia) a niektoré ďalšie texty na zverejnil v gigantickom diele Denkmäler.

Pokiaľ sa jedná o thébsku recenziu, tu sa stretávame so skutočným gigantom. V roku 1895 vydal Sir E. A. Wallis Budge Aniho papyrus, ktorý získal v Egypte pre Britské múzeum roku 1888. O rok neskôr vydáva súbor ďalších textov, ktoré tvoria súčasť tohoto diela. V usporiadaní kapitol však vychádzal z chybného, Lepsiem položeného základu. Ten totiž mechanicky očísloval po sebe idúce kapitoly Turínskeho papyrusu natoľko nesprávne, že si nevšimol, že niektoré texty sa v ňom opakujú a určité vinety dokonca považoval za samostatné oddiely. Z tejto podoby sa bežne vychádza dodnes.

I keď je dnes Budgeov preklad zastaralý, musíme povedať, že v niektorých ohľadoch bol jeho prístup a spracovanie správnejšie než v prípade omnoho neskoršieho vydania R. O. Faulknera. To si prirodzene tiež zaslúži našu pozornosť, pretože na základe ďalších textov a lepšej znalosti egyptčiny bolo možné doplniť mnohé chýbajúce pasáže diela, i keď sa stále jednalo o výber, pretože do neho nebolo pojatých mnoho vtedy známych textov. Ak hovoríme o thébskej recenzii, nie je možné nespomenúť vydanie faksimile textov z 18.-20. dynastie, spracované Navillom už v roku 1886. To je dodnes uholným kameňom pre každého, kto by tieto texty chcel študovať v origináli.

Významným počinom bolo vydanie prekladu Egyptskej knihy mŕtvych predným americkým egyptológom Thomasom G. Allenom. Tento bádateľ bol prvým, kto prekonal zvláštnu vieru egyptológov, že kniha mŕtvych musí byť písaná iba na papyrusových zvitkoch, ktorá viedla do tej doby všetkých bádateľov k tomu, že ignorovali všetky texty, ktoré neboli písané na papyruse, i keď k dielu zjavne patrili. Niektoré z nich boli známe už prakticky od počiatku egyptológie... Kladom Allenovho spracovania je modernosť prekladu, dobrý poznámkový aparát a uvedenie pôvodu jednotlivých textov, ktoré zahrnujú mnoho modlitieb, amuletov a inak nevydávaných textov, ako sú kapitoly 191 a 192. Zjavným záporom je vynechanie všetkých viniet, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jednotlivých kapitol a tradičné usporiadanie týchto textov podľa obvyklých poradových kapitol. Vinety sú tu iba popísané.

Je však potrebné bohužiaľ konštatovať, že nemecký preklad Egyptskej knihy mŕtvych od E. Hornunga je i napriek svojim literárnym kvalitám krokom späť, pretože sa príliš držal tradičnej podoby vydávania diela, takže nielenže nezaradil mnoho textov, ktoré obsahuje Allenov preklad, ale ignoroval i všetky kapitoly s vyšším číslom než 190. Paradoxom je, že vo vynikajúcom poznámkovom aparáte uvádza edíciu 193. a celej skupiny ďalších, dosiaľ nezaradených kapitol. Za prínosné je možné považovať, že sa pokúsil text usporiadať do veršov.

Zmienená 193. kapitola vyšla iba ako predmet odborného egyptologického článku v holandčine, ktorý však neobsahoval jej preklad. V tomto knižnom spracovaní teda vychádza vôbec prvý krát a zároveň je tu prvý krát preložená do akéhokoľvek moderného jazyka.

Skupinu dvanástich nezaradených kapitol vydal egyptológ Mohamad Saleh vo svojej štúdii Das Totenbuch in den thebaischen Beamtengraebern des Neues Reichs z roku 1984. Zaradenie týchto kapitol skutočne nie je jednoduché, pretože zhruba u polovice z nich poznáme len názov a u ostatných sa zjavne jedná len o nepatrný zlomok pôvodného textu. Metóda, na ktorej je založené usporiadanie zádušných textov v tejto knihe, však umožnila zaradiť všetky texty a tak sa s nimi môže čitateľ zoznámiť v novom preklade (poznámky k tejto časti textu sú označené indexami X1-X17 a sú uvedené na konci poznámkového aparátu). Je teda možné bez preháňania povedať, že toto české vydanie je najúplnejšie a obsahuje všetky známe časti Kapitol o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary.

V štúdii Mohamada Saleda sú jednotlivé texty označené ako »vineta A-H«. Z dôvodu konvenčného, zabehnutého poznačenia jednotlivých kapitol som bol nútený im priradiť poradové čísla (194-205), i keď je takéto usporiadanie silno zavádzajúce. Chyba nie je len v nerozlíšení kategórií textov a usporiadaní kapitol za sebou podľa ich obsahu, ako pokračuje text, ale tiež v nezmyselnom a nesústavnom označení textov, ktoré boli objavené dávno po kodifikácii, ktorú urobili R. Lepsius a jeho nasledovníci. Mnoho kapitol je totoiž označených rovnakým poradovým číslom a rozlíšené doplnkovým písmenom, akoby sa jednalo o varianty rovnakého textu, i keď je ich obsah úplne rozdielny a naopak niektoré kapitoly majú samostatné poradové čísla, i keď sú variantami, alebo dokonca iba skrátenými verziami. Sú známe i texty, ktoré zjavne obsahujú viac kapitolových jednotiek a aj tak sú označené ako jediná kapitola. Tento chaos v označovaní jednotlivých kapitol určite vznikol tým, že dielo nemáme k dispozícii v tej podobe, ako ho usporiadali sami Egypťania, zatiaľčo Texty pyramíd a Texty rakiev sa nám dochovali.

Do češtiny preložil Egyptskú knihu mŕtvych prvý krát akademik František Lexa, rovnako ako ďalšie základné diela egyptskej teológie. Knižne však vyšli len ukážky v jeho dielach o staroegyptskom náboženstve a čarodejníctve. V úplnosti vydal len v roku 1910 papyrus Národnej knižnice v Paríži, čo je démotický text 125. kapitoly knihy mŕtvych. Táto kniha vyšla po francúzsky a bola určená iba pre špecialistov.

Roku 1930 vyšla 125. kapitola Egyptskej knihy mŕtvych po česky, bez udania prekladateľa, ako základ pamätného slobodomurárskej tlače. V roku 1995 bol na Slovensku vydaný český spisok, ktorý vytrhol z kontextu Lexove preklady vybraných kapitol knihy mŕtvych a jej častí. Lexa ich vo svojich knihách o staroegyptskom náboženstve a čarodejníctve použil iba ako doklady svojich tvrdení. Ak prehliadneme úplnú zastaralosť prekladu (Lexove knihy vyšli v dvadsiatych rokoch 20. storočia) a hanbu spojenia s úplne nehodnotným článkom Karla Weinfurtera, potom musíme konštatovať, že duchovný prínos tohoto vydania je nulový a skôr v nás vyvoláva dojem snahy ťažiť z chýrečnosti tohoto klenotu egyptskej duchovnej literatúry.

Len ako zaujímavosť uveďme, že v roku 1937 vyšiel román Františka Špundy Egyptská kniha mrtvých. Toto dielo nie je príliš kvalitné ani ako román a so skutočnou knihou mŕtvych má spoločný iba názov. Tu ju uvádzam len preto, že v mnohých ľuďoch vyvoláva tento zväzok dojem, že Egyptská kniha mrtvých v češtine vyšla, snažia sa ju získať za veľakrát veľmi vysokú cenu a potom sú sklamaní.

- pokračovanie -



Egypťania venovali štúdiu záhrobného života mimoriadnu pozornosť, a preto táto kniha - ako jedna z mála - poskytuje účinný a úplný nástroj pre dušu putujúcu astrálnym svetom. Tým je aktuálna pre každého z nás.

- - -

Súvisiace:

Egyptská kniha mrtvých

- - -

Zdroj: Egyptská kniha mrtvých I, Jaromír Kozák, Vydalo nakladateľstvo Eminent, 2002

Z češtiny preložil: Ptah

- - -

Egyptská kniha mŕtvych I

Egyptská kniha mŕtvych II



Časť v seriáli - Egyptská kniha mŕtvych
Článok je v sekcií - Egypt / Egyptská kniha mŕtvych