Egyptská kniha mŕtvych 2

Mimoriadnu pozornosť si zaslúži najmä egyptská predstava o podstate a stvorení sveta. Ako už bolo povedané, egyptské znalosti o svete vychádzajú z odkazu nejakej staršej, zaniknutej civilizácie. Tá môže byť Platónovou Atlantídou. Je zaujímavé, že Platónom udávaná doba jej skazy sa kryje s dátumom mimoriadne ničivej katastrofy, ktorou Zem preukázateľne prešla okolo roku 9500 pr. Kr. Narážky na existenciu zničeného sveta i na samu katastrofu nachádzame i v Kapitolách o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary.

Z toho, čo dnes vieme, je však veľmi pravdepodobné, že egyptská legenda o stratenej pevnine, ktorá sa dostala až k Platónovi, je zmesou viac spomienok na minulosť. Jednak sa v nej premieta povedomie o zničenej vlasti Egypťanov v Tichom oceáne (zem Mu alebo Lemúria), jednak zánik mimoriadne vyspelej neolitickej civilizácie na Sahare. Zatiaľčo hmatateľné dôkazy pre existenciu egyptskej vlasti ďaleko na východe (Mu) nachádzame len ťažko (o jej existencii a skaze sa však zachovali legendy, a to nielen v Egypte), existencia vyspelej saharskej kultúry je preukázaná nadovšetku pochybnosť. Je iste fascinujúce, že bolo objavené i Platónom popisované hlavné mesto Poseidonis, tvorené vyvrásneným „kráterom“ Guelb er Richat na území dnešnej Mauretánie. Pre pochopenie egyptského myslenia je dôležitá ich predstava o vzniku (hmotného) sveta. Verili, že zdrojom hmoty je Pravodstvo – kvapalina, ktorú by sme v dnešnej terminológii mohli označiť ako voľnú energiu. Už Albert Einstein ukázal, že hmota a energia sú rôzne formy toho istého, a preto energia sama nie je na hmotu viazaná. Egypťania videli Stvoriteľa v hýbateľovi, ktorý prvým impulzom spôsobil, že sa z Pravodstva začali vynárať stále hmotnejšie svety. Spolu sa tak vynorilo sedem nebí. Medzi samotným Bohom a týmito nebami leží predel – ôsme nebo. Tejto tajomnej oblasti je venované samostatné pojednanie, nájdené medzi gnostickými a hermetickými rukopismy v Nag Hammádí. Staroegyptská predstava o stvorení prešla i do gnóze a do prvotného kresťanstva. Vďaka tomu sa dozvedáme rôzne detaily, pre ktoré sme nenašli doklady v staroegyptských textoch.

Jednotlivé nebá je možné charakterizovať takto:

- Prvé nebo vzniklo zo vzduchu (Šu) a človek sa v ňom vzdáva sily, s ktorou sa zväčšuje a zmenšuje jeho karma.
- Druhé nebo vzniklo z vlhkosti (Tefnúta) a zanikajú v ňom sklony zákernej úskočnosti.
- Tretie nebo vzniklo z ohňa (Sachmet) a zaniká tu žiadostivosť, ktorou sú ľudia klamaní.
- Štvrté nebo vzniklo z ohňa perleťovej farby a zaniká tu prevládajúca arogancia.
- Piate nebo vzniklo z vody a zaniká tu bezbožná smelosť a zbrklá opovážlivosť.
- Šieste nebo vzniklo z vody a zaniká v ňom falošná honba za bohatstvom.
- Siedme nebo je mimo akúkoľvek hmotu a zaniká v ňom faloš, ktorá striehne, aby mohla uškodiť.


Unikátne svedectvo o staroegyptských teologických názoroch spojených s neskorším kresťanstvom a židovstvom podáva napríklad kniha The Book of the Mysteries of the Heaven and Hearth (Kniha o tajomstvách neba a zeme), ktorú preložil a roku 1935 vydal E. A. W. Budge. Toto dielo pochádza z Etiópie a vďaka tomu sa tiež zachovalo; tam totiž nikdy nedošlo k ničeniu starých posvätných textov.

Podľa Egypťanov je všetko v Bohu a preto je všetko Bohom. Odtrhnutie od Boha je spôsobené vlastným myslením a uzatvorením sa do seba. Pretože je Boh vo všetkom, nie je možné ho pomenovať; vzťahujú sa k nemu totiž všetky mená. Preto ho označovali ako NIČ, Átúm. Bezbrehá žiara (Ré) bol jeho viditeľnou podobou, do ktorej musel putujúci vstúpiť, ak chcel s ním splynúť. Ré nebolo slnko, ako sa niekedy uvádza, pretože to bolo iba jeho nedokonalým symbolom. Zatiaľčo pri slnku môžeme pozorovať ohraničené svetlo – disk (po egyptsky Áton), božie svetlo je všade a nemá zdroj. Preto ho Egypťania niekedy označovali heru – deň, teda svetlo bez viditeľného zdroja. Ré teda prekladám ako Bezbrehá žiara.

Ak máme porozumieť Egyptskej knihe mŕtvych, je potrebné si uvedomiť, že podstata zádušných obradov v Egypte bola úplne opačná, než ako je tomu v našej spoločnosti. I keď hovoríme, že zomrelému je vypravený pohreb, obrad sa zameriava výlučne na pozostalých. Na zomrelého sa nazerá len ako na hmotnú schránku, ktorá po ňom ostala a teraz je na obtiaž. Z tohto uhla pohľadu je treba konštatovať, že najnovší trend pohrebu bez obradu je viac než žiadúci. V starom Egypte nehrali naopak v pohrebných obradoch pozostalí takmer žiadnu úlohu, ich stredom bol zomrelý. Obrady slúžili k tomu, aby bol zomrelý bezpečne prevedený záhrobím buď k Bohu, alebo k novému, čo najpriaznivejšiemu vteleniu. Iba v prípadoch, že bol najstarší syn zasvätený, aktívne sa na obradoch podieľal. Po uzavrení hrobky prinášali pozostalí dvojníkovy zomrelého obetiny, aby netrpel hladom a smädom. Tento postoj stmeloval egyptskú spoločnosť a spojoval ju pevnými putami s minulými generáciami. Práve v tom je potrebné vidieť jeden z faktorov, prečo sa táto spoločnosť udržala tak dlho. Omnoho dôležitejšia je však skutočnosť, že ak domyslíme význam egyptskej pohrebnej výbavy a všetkých obradov, zistíme, že sa Egypťania pokúšali dušu chrániť pred ďalším vtelením.

Najväčšou prekážkou pre pochopenie staroegyptského duchovného odkazu však predstavuje rozumové chápanie a branie všetkého doslova. Je treba zdôrazniť, že dielo vzniklo v dobe, kedy v mozgovej činnosti úplne prevládala pravá hemisféra – ľudia boli ponorení do kolektívneho vedomia a svet chápali ako jediný celok. Keďže sa táto jednota veľmi ťažko slovne vyjadruje, používali veľmi komplexné symboly.

- pokračovanie -



Egypťania venovali štúdiu záhrobného života mimoriadnu pozornosť, a preto táto kniha - ako jedna z mála - poskytuje účinný a úplný nástroj pre dušu putujúcu astrálnym svetom. Tým je aktuálna pre každého z nás.

- - -

Súvisiace:

Egyptská kniha mrtvých

- - -

Zdroj: Egyptská kniha mrtvých I, Jaromír Kozák, Vydalo nakladateľstvo Eminent, 2002

Z češtiny preložil: Ptah

- - -

Egyptská kniha mŕtvych I



Časť v seriáli - Egyptská kniha mŕtvych
Článok je v sekcií - Egypt / Egyptská kniha mŕtvych