Prehovorí sfinga?

Môže záhadná sfinga zrazu prehovoriť a povedať, čo sa skutočne v dávnej minulosti stalo? Priveľa indícií totiž napovedá, že deformovanie pravdy o našej minulosti je celkom bežná záležitosť.,

Známy bádateľ Zecharia Sitchin, ktorého knihy sa aj u nás stali bestsellermi, nedávno pre časopis Fate uviedol nové, veľmi zaujímavé skutočnosti. Okrem iného tam napríklad tvrdí, že dnes je takmer isté, že biblické opisy stvorenia sveta, stavba Babylonskej veže či potopa nie sú ničím iným ako skrátenou verziou sumerských textov (sumerská civilizácia sa rozvinula na území dnešného Iraku). Odborníci, ktorí zapísali a prečítali texty z hlinených tabuliek, tvrdia, že ide o mýty, pretože sa tam tvrdí, že celé poznanie, všetky objavy získali ľudia od Anunnaki (znamená: t(, ktorí prišli z neba na Zem). Tak ako príbeh o potope Biblia prebrala zo sumerských zdrojov, aj anunnaki znamená presne to isté, čo v hebrejskom jazyku slovo nefilim, ktoré sa vyskytuje v Biblii.

Keď prišli bohovia na Zem

V súlade s týmito záznamami pred tisícročia­mi prišli na Zem Anunnaki-nefilim z planéty Nibiru hľadať zlato, nevyhnutné pre atmosfé­ru ich planéty (ten istý dôvod uvádzajú aj legendy indiánskeho kmeňa Navajo). Anun­naki vybudovali sídla pri Perzskom zálive a v hĺbke pevniny vrátane centra pre kozmic­ké lety, kontroly medzihviezdnych letov a me­talurgických závodov. Nakoniec museli dobý­vať zlato v juhovýchodnej Afrike. Sumeri ich predstavili (aj ich kozmické lode) na cylindric­kých pečatiach. Je pochopiteľné, že v časoch, keď ľudstvo ešte neobjavilo planétu Pluto a cesta na Mesiac existovala len vo Verného fantázii, vedci zaradili sumerské (tak, ako aj mnohé iné) zápisky medzi mýty. Potopa, ktorú sumerské texty opisujú veľmi presne, zmietla zo zemského povrchu všetky mestá a zariadenia a všetko, čo Anunnaki vybu­dovali. Keď obrovské masy vôd opadli, Edin (alebo biblický Eden), ako Anunnaki nazývali rovinu medzi riekami Eufrat a Tigris (dnes Irak), bol pokrytý miliardami ton blata. Uply­nuli tisícročia, kým bola pôda dostatočne suchá, aby umožnila znovuosídlenie oblasti.



Prečo vznikli pyramídy v Gíze

Anunnaki museli vybudovať nový prístav pre kozmické lode a vybrali si Sinajský polostrov. Sitchin, vychádzajúc zo sumerských textov, dospel k názoru, že Anunnaki (vybudujúc štartovací koridor, nemohli na severozápadnej strane nájsť dvojitý štít) vybudovali dve umelé hory - pyramídy v Gíze. Rozhodujúcim činite­ľom pri výbere miesta podľa Sitchina bola 30. severná rovnobežka. Anunnaki tam vyte­sali sochu sfingy do prírodnej skaly (podľa channelingovcov vznikla sfinga skôr ako pyra­mídy). Sfinga hľadí presne na východ pozdĺž 30. rovnobežky, smerom ku kozmickému prí­stavu (málokto si však uvedomuje, že vlastne hľadí na časť neba, kde 23. júla vystupoval na obzor Sírius - o tom však inokedy). Vek týchto stavieb na základe nájdenej dokumentácie odhaduje Sitchin na 9000 rokov pred narode­ním Krista.



Odkiaľ vedia, čo tvrdia?

Hypotéza, že pyramídy v Gíze boli vybudova­né mimozemšťanmi v dávnych časoch, nie je v súlade s tým, čo sa píše v učebniciach deje­pisu. Tam sa totiž tvrdí, že tvorcom Veľkej pyramídy bol Chufu, po grécky Cheops a Chefren (Chafre), ktorý údajne kázal vytesať do skaly sfingu. Potom vznikali ďalšie pyramí­dy - hrobky pre faraónov. Ibaže tri pyramídy v Číže sú celkom iné: nielenže sa od ostat­ných líšia svojimi rozmermi, ale sú aj neuveri­teľne trvácne. Navyše sú bez ozdôb a dekorá­cií a akýchkoľvek citátov. Odkiaľ teda egyptológovia vedia, kto postavil pyramídy a vytesal sfingu? Sú presvedčení, že Chefren vybudoval druhú pyramídu, a teda bol aj tvorcom sfingy. Grécky historik Herodotos v opisoch Egypta uvádza podobný pôvod druhej pyramídy a egyptológovia vzali jeho tvrdenia ako evanjelium.



Bolo to všetko inak

Podľa Sitchina, VVojnara, ale aj množstva iných neortodoxných bádateľov sumerské tex­ty, o ktorých autentickosti nemožno pochybo­vať, nadväzujú nielen na udalosti bezprost­redne súvisiace s potopou, ale aj na to, čo sa stalo po nej. V týchto textoch (pôvod zdrojov je rozsiahle zdokumentovaný v Sitchinových knihách) sa okrem iného hovorí aj o rozpo­roch medzi vodcami Anunnaki. Veľakrát sa končili ozbrojeným konfliktom. Najostrejšie boje nazval Sitchin Pyramídovými vojnami, pretože sa týkali pyramíd vybudovaných v Čí­že (Vojny bohov a ľudí). Pyramídy v Číže teda existovali tisícročia pred érou faraónov v Egypte.

Jeden z dosť dlhých sumerských opisov, ktorý orientalisti dobre poznajú, opisuje, ako vodca víťazného mezopotámskeho klanu po víťaz­stve nad africkým klanom vošiel do vnútra Veľkej pyramídy a zničil alebo odstránil z nej pulzujúce kryštály, „nástroje zvukovej signali­zácie" a zhodil dole aj obrovský kameň (podľa viacerých citlivcov a ezoterikov išlo o guľu - pozn. red.) z vrcholca pyramídy. Tento kameň sa dodnes nepodarilo nájsť. Toto všetko sa podľa Sitchinových výpočtov dialo 6000 rokov pred panovaním Cheopsa! Sitchin poukazuje aj na zjavné rozpory v inter­pretácii stél a nápisov, pochádzajúcich zo sta­roegyptských prameňov, pričom jednoznačne vyvracia platné poznatky. Pýta sa, kto všetko sfalšoval (a zároveň si aj odpovedá), a doka­zuje, ako k celému podvodu okolo pyramíd,

zostal. Sitchin však dokazuje, že neexistuje nič, čo by podporovalo tézu, že by akýkoľvek faraón bol spojený so stavbou troch slávnych pyramíd v Číže! Naopak, v súlade so sumerskými a staroegyptskými zdrojmi boli Anun-naki jedinými staviteľmi pyramíd tisíce rokov pred Cheopsom, Chefrenom a Mykerinom.



Aký je vek sfingy

Hoci egyptológovia zúrivo protestujú, pravda

najmä tej „Cheopsovej", došlo a ako sa Chufu „úradne" stal staviteľom Veľkej pyramídy a ním aj vo všetkých učebniciach histórie postupne vychádza najavo. V roku 1991 sa po celom svete rozšírila správa, že sfinga je staršia, ako tvrdia experti. Citovali geológa Bostonskej univerzity doktora Róberta M. Schocha a geo­fyzika z Hustonu doktora Thoamsa L. Dobeckého. Títo dvaja dokázali, že vzorky zobraté zo sfingy a meteorologické údaje ukazujú, že sfinga stála na rovnakom mieste ešte skôr, ako sa oblasť Gízy stala púšťou, čo bolo sedem- či viac tisíc rokov pred narodením Krista. V júni roku 1992 denník New York Times publikoval článok Anthonyho VVesta, ktorý robil meteorologické výskumy, prinášajúce dôkazy o tom, že tvár sfingy sa nepodobá faraónovi Chefrenovi, ako to dodnes tvrdia egyptológovia.

Posledné udalosti týkajúce sa Veľkej pyramí­dy by mohli vniesť viac svetla nielen do zále­žitosti sfingy, ale predovšetkým minulosti ľudstva. Vrátime sa k nim čo nevidieť. Takisto sa budeme zaoberať aj skrytou (ezoterickou) stránkou celej záležitosti a všetkým, čo so sfingou súvisí.



Článok je v sekcií - Egypt / Nezaradené