Terminál k hviezdam

Hoci sa o pyramídach popísalo nesmierne veľa článkov a kníh, naďalej nevydávajú svoje tajomstvá. Mnohí vedci ustavične tvrdia, že to boli hrobky faraónov, kým iní oponujú a hovoria, že išlo o miesto zasvätenia...

Hovorí sa, že ľudská civilizácia vďačí za vynájdenie charakteristického tvaru pyramíd géniovi Imhotepa. Údajne on naprojektoval a dal postaviť pre faraóna hrobku v tvare pyramídy. Treba však pripome­núť, že faraónovo telo sa vo Veľkej pyramíde nikdy nenašlo...

V decembri 1872 Georg Smith z Britského múzea, neskorší vynikajúci asýrológ, predstavil text, ktorý prečítal z hlinenej tabuľky, pokrytej klinovým písmom. Tabuľka pochádzala z kniž­nice asýrskeho kráľa Ašurbanipala v Ninive. Na tabuľke v epose o Gilgamešovi nájdeme opis veľkej potopy, podobnej biblickej. Netreba pri­pomínať, že na celom svete sú usadeniny potvrdzujúce pravdivosť biblického opisu. Otázkou je, odkiaľ mal Noe informáciu o tom, že má postaviť archu. Biblia učí, že od Boha. Natíska sa aj iná odpoveď: boli to bytosti pri­chádzajúce z kozmu v Ezechielových „kočoch", ktoré dobre vedeli o blížiacej sa kométe. Prav­da, potopu mohlo spôsobiť aj globálne oteple­nie, ale k tomu dochádzalo postupne po celé stáročia. Potopa biblických rozmerov mohla nastať iba po údere kométy alebo iného nebeského telesa. Okrem okamžitých dyna­mických efektov priniesla na Zem nepredstavi­teľné množstvo vody. Sfinga, ktorá stráži pyra­mídu, nesie stopy po týchto udalostiach...

Bola Veľká pyramída archou?

Jedna z hypotéz hovorí, že Noe zachránil život na Zemi tak, že zhromaždil všetky druhy zvierat žijúcich na planéte, aby spolu s ním prežili kataklizmu. Mohla byť archou Veľká pyramída?

Prvý, ktorý ju nazval archou, bol grécky učenec Herodotos. Vedec Zacharia Sitchin zasa dokazuje, že v časoch panovania Cheopsa pyramída už stála. Tento fakt je čoraz očividnejší. V pyramíde sa nikdy nenašli pozostatky fa­raóna. Veľké kamenné sarkofágy sú prázd­ne... Práve ony však mohli podľa tejto hypo­tézy obsahovať Noeho posádku: banku génov. Hodila sa táto banka po odoznení potopy? Celkom iste. Možnože však život, tvorený in vitro, nie vždy uspokojil tvorcov. Vznikali hybridy. Sarkofágy, samozrejme, nestačili na uchovanie genetického materiálu. Bola potrebná nejaká aparatúra, monitoring. „Ventilačný kanál", ktorý skúmal nemecký bádateľ Gantenbrink pomocou robota, bol možno kanálom vedúcim inštaláciu von. Možnože v ňom boli telekomunikačné antény?! Veď ventilačný kanál smeruje priamo k súhvezdiu Oriónu. Po tisícročiach zostali v pamäti ľudstva iba hmlisté čriepky z rozprávania o bohoch, vyslancoch z neba, ktorí stvorili ľudí na Zemi a oživili mŕtvu planétu. Nik vtedy nedokázal určiť úlohu tajomnej veľkej stavby. Spájala sa ani nie tak s laboratóriom ako so symbolickým miestom nesmrteľnosti. Možnože sa Imhotepovi podarilo zistiť jej tajomstvo. Intuitívne vykreslil obraz Veľkej pyramídy ako terminál k hviezdam, k nesmrteľnosti....

Vráťme sa však k pyramídam: rozdiel medzi veľkou pyramídou a ostatnými je taký obrov­ský, že je ťažké prijať, že vznikli v odstupe desaťročí. Ak nevezmeme do úvahy celú pre­kvapujúcu matematiku Veľkej pyramídy (volajú ju aj Biblia v kameni, o tom však na inom mieste), neprestáva nás šokovať umiest­nenie kamenných blokov s hmotnosťou desiatok ton, ktoré plnia nosné elementy vnútra stavby vo výške niekoľko desiatok metrov! Umiestnenie takýchto „maličkostí" v takej veľkej výške by bolo veľmi náročné aj dnes, ako to dokázali pred tisícročiami?



Ako vznikla veľká pyramída

Z mnohých pokusov vysvetliť, ako sa stavala Veľká pyramída, spomeniem pre nedostatok miesta len jeden: obrábanie tvrdého granitu či ešte tvrdšieho andezitu sa údajne robilo kamennými a medenými nástrojmi. Ten, kto to tvrdí, by sa mal aspoň raz v živote o to pokú­siť- hoci udrieť medeným dlátom o granit. Neurobí na ňom ani čiaru... Pre každý prípad vedci hovoria o špeciálne tvrdenej medi. Ako tvrdenej? Ako si v dávnoveku s týmto problé­mom poradili, keď kovom, ktorý sa účinne môže merať s tvrdou skalou, je železo? V uve­denom čase však technológiu tavby železa v Egypte nepoznali. Pritom kamenné bloky pyramíd boli obrábané železným náradím, a to nie hocijakým!

V južnej časti Saudskej Arábie sa nachádza oblasť pokrytá čiernou sklovinou - úlomkami roztopených skál a veľkého množstva kúskov železa. Všetko je porozhadzované okolo výrazneho krátera po meteorite. Mnoho pokolení Beduíni toto miesto nazývajú al-hudida - staré železo. Pripomeňme si, že železo z meteoritov obsahujú púštne oblasti na celom svete. Tento dar nebies vzhľadom na špecifikum púšte prakticky nekorodoval a hromadil sa tam tisíc­ročia. Napríklad na namíbijskej púšti dodnes leží zákonom chránený najväčší meteorit sveta Hoba: tento kus železa má hmotnosť54 ton! Keď došli nebeské suroviny, civilizácie zrazu upadli...

Vráťme sa však do starého Egypta: vieme už, čím sa mohli obrábať tvrdé skalné bloky, ale ako boli transportované zo vzdialených kame­ňolomov a umiestňované čoraz vyššie a vyššie? Existuje názor či skôr dogma, že skalné bloky transportovali po drevených rolkách alebo ich ťahali po ceste natretej blatom... Tento spôsob si vyžadoval státisíce robotníkov a aj tak je ťažké veriť v úspech tejto technológie. Predo­všetkým by chýbalo potrebné množstvo cédrov, v Egypte veľmi vzácnych. Existuje však iná možnosť. Možnože Egypťa­nom poslúžil za vzor posvätný skarabeus, ktorý bez problémov gúľal svoje obrovské gule. Naj­jednoduchším vyriešením transportu skalných blokov bolo skonštruovanie veľkej gule, ktorá by sa otvárala ako gigantický orech. V jej vnútri by bol umiestnený skalný blok. Guľu bolo možné ľahko krútiť po rovnej hladkej ceste. Na kotúľanie gule s hmotnosťou 3000 kg po rov­nom povrchu stačí sila okolo 1,5 kW, čo by znamenalo, že si s ňou mohlo poradiť 6 až 8 ľudí. Keď sa už guľa ocitla na stavenisku, putovala na najjednoduchší stroj: dvojramen­nú páku s proporciami ramien 1:10. Ona umožňuje „zmeniť" blok s hmotnosťou 2,5 tony na blok s hmotnosťou 250 kg, čo je už hmotnosť, ktorú ľudia môžu zvládnuť. Začí­najú dvojramennú páku prechyľovať ako hojdačku, guľa sa krúti a vo chvíli rovnováhy sa posúva na vodorovnej úrovni tam, kde má skalný blok spočinúť. Slovom, guľa s obsahom sa takmer sama dostane tam, kam treba. Na tom istom princípe sa môže kaskádovo posú­vať na čoraz vyššie úrovne stavanej pyramídy... Keď to bolo také jednoduché, prečo sa opis tejto technológie nezachoval? Existovali dôvo­dy na jej utajenie? Staviteľom však zrejme ani na um neprišlo, aby sa chválili čímsi celkom prirodzeným. Je to akoby sme my chceli potomkom zanechať spôsob vtĺkania klincov do steny.



Článok je v sekcií - Civilizácie / Nezaradené