Pyramída v Bolívií

V juhovýchodnom cípe Bolívie sa nachádzajú obrovské oblasti džungle, nazývanej selva. Archeológovia túto oblasť dlho ignorovali a svoj záujem sústreďovali na Andy. Posledné objavy ich však presvedčili, že sa majú dôkladnejšie prizrieť najmä regiónu menom Llanos de Mojo.

Namiesto tmavej džungle plnej štípajúceho hmyzu a „primitívnych kmeňov" vedci v súčasnosti vnímajú tento terén ako miesto, kde sa pod bujnou prikrývkou rastlinstva skrývajú „veľké vedecké hodnoty". V súčasnosti vedecký svet zisťuje, že niektoré národy z oblasti Amazonky boli mimoriadne schopnými konštruktérmi pozemných stavieb. Keďže mali k dispozícii obmedzené množstvo stavebného kameňa, postavili cesty dlhé celé kilometre na hrádzach, čo možno prirovnať k stavbám Inkov v západnej časti And. Kanály nemenšej dĺžky, boli určené na chov rýb. Ich dediny chránili obrovské kopce vznášajúce sa nad úroveň zalievaných rovín. Dokonca aj tieto kopce v sebe ukrývajú tajomstvá.
Jeden z nich menom Ibibate, opísal antropológ W. Baiee ako „veľmi podobný pyramídam Mayov".
Ibibate je len jedným z mnohých kopcov bolívijskej Amazónie, ktoré majú názov „lomas" a, samozrejme, značne sa odlišujú od mayských pyramíd. Lomas sú postavené zo zmesi hlinených škrupín a černozeme. Stovky týchto kopcov dokazujú, že tieto oblasti Bolívie kedysi obývala početná populácia.
Antropológ Erikson a skupina z Pensylvánskej univerzity objavili, že Llanos de Mojos bolo kedysi predkolumbovským sídliskom spoločenstiev navzájom prepojených komunikačným systémom, obchodom a spojenectvom. Erikson tvrdí, že tieto kultúry postavili „tisíce kilometrov umelých kanálov a ciest na násypoch... veľké zurbanizované zoskupenia a vytvorili systém intenzívnej úpravy pôdy".
Letecké snímky tejto obrovskej oblasti zviditeľňujú celý systém kanálov a násypov, ktoré sa tiahnú od horizontu k horizontu. Je to naozaj nezvyčajný a kompletne neprebádaný región, v ktorom pôsobila starodávna kultúra, o ktorej zatiaľ vieme naozaj len veľmi málo...



Článok je v sekcií - Civilizácie / Nezaradené