Kuba-klenot Atlantídy?

V posledných rokoch dochádza k mnohým objavom, ktoré ponúkajú iný pohľad na históriu ľudstva, aký poskytujú učebnice dejepisu. Týka sa to aj najnovšej teórie o tom, kde vlastne ležala Atlantída.

Hľadaniu tejto legendárnej krajiny, o ktorej píše grécky filozof Platón vo svojich dialógoch Timaios a Kritón okolo roku 350 p. n. I. (príbeh o Atlantíde porozprávali Solónovi kňazi zo Sais/Saji), zasvätili svoje životy mnohí. Otcom atlantológie sa stal americký vedec a politik Ignatius Donnelly, ktorý sa preslávil knihou Atlantída-svet pred potopou (1882). Po ňom hľadali Atlantídu mnohí a umiestňovali ju od Stredozemného mora až po Antarktídu. V roku 1968 sa objavili veľmi významné indície, že pod morom v okolí Bahamských ostrovov videli letci staroveké stavby a potápači tam počas búrky, keď mohutné vlny zdvihli piesok, objavili podmorskú pyramídu a kamenné sály... Teória Andrewa Collinsa sa snaží dokázat, že Kuba bola perlou Atlantídy. Vo svojej knihe Brána do Atlantídy okrem iného tvrdí, že Atlantída sa nachádzala v oblasti karibských ostrovov a že najpravdepodobnejším kandidátom na Atlantídu je Kuba!

To, že legendárna Atlantída mohla existovať v oblasti karibských ostrovov, je nápad revolučný, ale vôbec nie nový. Prvým, kto ukázal na karibské ostrovy ako na miesto, kde treba hľadat Atlantídu, bol taliansky profesor Paul Cabrera v roku 1798. Collins je presvedčený o tom, že ak je Atlantída jedným z hlavných ostrovov Karibiku, nemožno pochyboval o tom, že najlepším kandidátom na toto meno je Kuba, pričom (okrem iného) vychádza aj z Platónovho opisu.

Existujú však aj iné dôkazy, ktoré opodstatňujú tvrdenie, že časť Atlantídy ležala na Kube. Existuje veľká pravdepodobnosť, že mýtus o Atlantíde sa dostal do starodávneho sveta vďaka morským výpravám iberských Feničanov a neskôr Kartágincov, ktorí prichádzali zo západných okrajov Atlantiku v prvom tisícročí p. n. I. Po úpadku: Kartága v roku 147 p. n. l. oblasti, ktoré tam patrili, sa dostali pod nadvládu berberských námorných kmeňov, ktoré tak ako Mauri napadli Španielsko v 8. storočí n. I. Vlastne sa opäť vrátili ku koncepcii ostrova položeného ďaleko v západnej časti oceánu. Nazývali ho Antilia. O tomto názve možno povedať, že pochádza z rovnakého semitského zdroja ako Atlantída. Známi geografi, ako napríklad W. H. Babcock, boli presvedčení, že Antilia je Kuba. Na stredovekých mapách sa veľmi podobá Kube (napríklad na tureckej mape Piriho Reisa z roku 1513).



Čo hovoria mýty

Teóriu potvrdzujú aj stredoamerické mýty. Napríklad o zakladateľoch rôznych stredoamerických kráľovských dynastií sa hovorilo, že prišli na kontinent z ostrova položeného vo vodách na východnom horizonte. Medzi takýmito veľkými postavami bol Quetzalkoatl, boh Toltékov zo stredného Mexika. Možno predpokladať, že jeho rodným ostrovom bol jeden z hlavných karibských ostrovov, pričom isté legendy naznačujú, že ním bola Kuba. Jej krvavočervená pôda, ktorá dominuje v západnej rovine ostrova, súvisí s názvom otčiny Quetzalkoatla - Huehue Tlapallan, čo znamená "stará, stará červená zem".

Legendy hovoria, že tam sa objavila ľudská rasa, ktorá sa v povestiach Aztékov a Mayov-Quiche z Guatemaly nazýva Sedem jaskýň. Jedným z miest v Karibiku, ktoré zodpovedá tomuto opisu, je Ceuva, komplex "siedmich jaskýň" v Punta del Este na kubánskom ostrove Mladosti (Isle de la Juventud). Steny tejto prehistorickej "Sixtínskej kaplnky" sú zdobené desiatkami krásnych skalných malieb, ktoré tam zanechala neznáma kultúra.

Podľa mýtov predkovia obyvateľov Strednej Ameriky vyšli zo Siedmich jaskýň, založili sedem klanov a sedem miest. Táto legenda môže byt zdrojom stredovekých portugalských povesti o existencii Ostrova siedmich miest, nazvaných Antilia, čo je stredoveký ekvivalent Atlantídy. Podľa Collinsa existujú ešte mnohé dôkazy, ktoré opodstatňujú k tvrdeniu, že nie Hispaniola, ale Kuba mala najväčší význam, a to nielen pre námorníkov zo Stredozemného mora, ale aj pre dávnych potomkov prvých obyvateľov Strednej Ameriky, čo ju podľa autora robí popredným kandidátom na Atlantídu...



Znamenia katastrofy

V Platónovi existuje jeden dôležitý prvok, ktorý objasňuje, že ostrov Atlantída bol zničený "zemetrasením a povodňami" počas "jedného strašného dňa a noci"... Išlo vari o akúsi prírodnú kataklizmu v karibské oblasti v prehistorických časoch? Pôvodní obyvatelia Karibiku z Malých Antíl (tvoria reťaz ostrovov tiahnúcich sa od Portorika na severovýchod k južnej Amerike) tvrdili, že "Antily boli kedysi kontinent, ktorý bol zrazu rozdelený pôsobením vôd". Aj legendy z Hispanioly spomínajú náhlu povodeň, ktorá postihla ostrov. Počas nej boli karibské ostrovy oddelené od hlavnej pevniny.

Inú, hoci podobnú legendu zaznamenal španielsky kronikár P. Mečennik d'Anghiera v roku 1511: "Sami domorodci tvrdia, že existuje správa ich predkov. Hovoria, že náhle búrky pomaly ponorili pevninu do vody a oddelili jednu časť od druhej odnožmi mora..." Ďaľšie legendy z ostrova Tobago hovoria o "veľmi, vekmi veľkých ľuďoch", ktorí kedysi žili na ostrovoch. Potom však bolo všetko zničené, "Mesiac ole pukol a more sa ponáralo na pevninu"... Tobago sa stalo "veľmi, veľmi malé". Táto archaická spomienka o náhlom zatopení pevniny súvis( s posledným potopením nízko položených ostrovov, útesov a pobrežia reťazca Antíl akousi supercunami.

Na americkej pevnine žije indiánsky kmeň Yuchi, ktorý si v kolektívnej pamäti uchováva spomienku na zničenie ostrova ohňom a mrakmi rôznych farieb, ktoré prišli od západu a severu. Podľa nich sa veľký ostrov prepadol do mora a len hŕstke ľudí sa podarilo dôjsť na pevninu (išlo zrejme o Floridu). Vodca kmeňa nemal najmenšie pochybnosti o tom, že ostrov ležal na Bahamách a povedal, že to mohol byť "Andros". Yuchi ubezpečujú, že Andros, dnes najväčší ostrov Bahám, bol kedysi časťou veľkej pevniny, ktorá bola zničená.

Iné povesti, ktoré sa uchovali v kolektívnej pamäti národov Venezuely a mexického polostrova Yucatán, hovoria o období temna a povodní, ku ktorému došlo po tom, čo sa na nebi ukázal veľký had, ktorý sa rozpadol a padol na Zem. O čom tieto povesti hovoria? Je zaujímavé, že súčasné geologické mapy ukazujú, že k takejto katastrofe v oblasti západného Atlantiku došlo presne v časoch, keď podľa Platóna došlo k zániku Atlantídy...



Kométa Carolina Bays

Približne pred 10 500 rokmi sa v severovýchodnej časti oblohy objavil jasný objekt, ktorý letel nízko nad územím Severnej Ameriky, potom sa vo vzduchu rozpadol a vytvoril gigantickú scenériu umelých ohňov. Fragmenty zasypali zem, vytvorili krátery s priemerom stoviek metrov. Každá explózia pripomínala jadrový minivýbuch. Zdá sa, že dva väčšie úlomky spadli do Atlantického oceánu na sever od Portorika a na východ od Floridy a zanechali po sebe krátery s priemerom niekoľkých kilometrov. Mohutné vlny zaplavili Bahamy a Karibik. Tí, ktorí prežili túto udalosť, boli premiestnení na americkú pevninu a ich potomkovia si dodnes v ústnom podaní uchovali spomienku na kataklizmu gigantických rozmerov. Kométa Carolina Bays vyvolala náhle zmeny klímy, ochladenie, po ktorom prišlo náhle oteplenie. Veľký odmäk spôsobil značný vzostup hladiny mora, ktoré natrvalo zaplavilo nižšie položené oblasti Bahám a Karibiku. Viaceré indiánske kmene si v kolektívnej pamäti uchovávajú spomienku na tieto udalosti. Neskoršie migrácie medzi americkou pevninou a Veľkými Antilami, a najmä Kubou, spôsobili stratu prvotného zdroja týchto príbehov. Napriek tomu v mýtoch, povestiach a legendách pretrvalo vedomie o náhlom zaplavení obrovských oblastí a o tom, že karibské ostrovy boli praotčinou národov Severnej Ameriky. Keď po čase na Kube pristáli fenickí a kartáginskí námorníci zo Španielska a severnej Afriky, dozvedeli sa o veľkom ostrove a mohutnej kataklizme. Tieto príbehy neskôr upútali pozornosť filozofických škôl v oblasti Stredozemného mora. Platón zozbieral základné prvky týchto legiend...



Kto boli Atlanťania

Ak mýty a legendy o potope na Bahamách a v Karibiku pochádzajú od očitých svedkov, znamená to, že ostrovy museli byť obývané. To je však v rozpore s tým, čo tvrdia archeológovia o prvých obyvateľoch týchto ostrovov. Podľa nich prví paleoameroindiáni prišli na Veľké Antily iba pred 8000 - 6000 rokmi... Ak majú archeológovia pravdu, znamenalo by to, že rasa Atlanťanov nikdy neexistovala, že tam bolo len množstvo neobývaných ostrovov, ktoré v príbehu o Atlantíde (napriek mýtom o katastrofe) nezohrali žiadnu úlohu. Existujú však presvedčivé dôkazy o tom, že zaplavené časti Bahám a Karibiku skrývajú významné dôkazy o existencii Atlantídy-tvrdí Andrew Collins.

Už Berlitz píše, že v roku 1968 v plytkých vodách Bahám a Karibiku sa našlo veľa objektov pripomínajúcich budovy, múry, cesty, ulice, námes6a často vzdialené od pevniny stovky míľ ktoré priam volajú po ďalšom výskume. Z mnohých príkladov uvedieme aspoň rok 1993, keď sa v skamenenom blate ostrova Bimini na Bahamách našlo 24 odtlačkov ľudských nôh. Morskí geológovia tvrdia, že musia mat najmenej 7000 rokov napriek tomu, že podľa oficiálnej verzie boli Bahamy do roku 600 n. I. neobývané.

Keby sa ukázalo, že stopy, o ktorých bola reč, majú umelý charakter znamenalo by to, že dávna kultúra Bahamských ostrovov bola úzko spojená s blízkou Kubou. Plytké vody na sever od Kuby môžu naozaj skrývať významné dôkazy. Spomínali sme pilotov ktorí už v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch spozorovali v pobrežných vodách Kuby čosi, čo označili ako "podvodné konštrukcie z kameňa". Nie je vylúčené, že podobné pozorovania takzvaného "podvodného komplexu zaberajúceho povrch mnohých akrov" ležiaceho na sever od Kuby, presvedčia kubánsku vládu, že v jej prísne strážených vodách čaká na objav podvodné mesto. Komplex údajne skúmali sovietske ponorky...

Ako to teda bolo? Podľa Collinsa mohla byt Kuba klenotom Atlantídy a zaplavené pevniny Bahám a Karibiku "platónskym zaplaveným kráľovstvom", celé súostrovie-ostrovným impériom Atlantídy. Podľa Collinsa sa tam skrýva zdroj Platónovho príbehu o Atlantíde.



Článok je v sekcií - Civilizácie / Nezaradené