Dedičstvo po Atlanťanoch?

Skalné kresby z Afriky nemajú obdobu v žiasdnej kultúre

Vo vzdialenej minulosti, v takzvanom zlatom veku ľudstva, existovali civilizácie, ktoré spomínajú len mýty. V ich existenciu však vždy verili romantici, spisovatelia, vedeli o nich mystici. Zdá sa, že najnovšie senzačné objavy archeológov ich existenciu takisto potvrdzujú.
Hoci dodnes môžeme čítať články a sledovať televízne relácie o tom, že Platón pri opise Atlantídy mal na mysli len fikciu, a Cayceho opisy tejto mýtickej krajiny sú spochybňované (akoby tento prorok žijúci v chudobe mohol byť platený americkými ropnými či inými koncernmi, ako sa nám to snažia nahovoriť niektorí vedci), pribúda objavov, ktoré nás nútia poznané prehodnotiť. Koncom decembra minulého roku archeológovia z Centra stredomorskej archeológie Varšavskej univerzity v oáze Dakhla na Sahare natrafili na nezvyčajné obrázky na skalách, staré desaťtisíce rokov.
V tých časoch bola klíma v okolí oázy Dakhla vlhká, čo potvrdzujú skalné zobrazenia zvierat, typických pre africkú savanu: žiráf, antilop, gaziel. Na jednej z kresieb je rituál, pri ktorom ľudia chytajú mladé žirafy do lasa a obetúvajú božstvám. Na obrazoch sú aj bohyne s maskami na tvári, vlasmi učesanými do vrkôčikov, v krátkych sukienkach. Na rukách i nohách majú cikcakovité ozdoby, nevedno, či sú to náramky alebo tetovanie. Profesor Lech Krzyžniak z Archeologického ústavu v Poznani, ktorý vedie výskum, tvrdí, že postavy vyryté v púštnej skale nemajú obdobu v žiadnej zo známych kultúr. Tým sa však nekončí odkrývanie artefaktov z čias, keď sa nad Atlantídou sotva zavrela hladina mora. V polovici mája tohto roku v Tell Quaramel pri úpätí hôr Taurus v Sýrii poľskí archeológovia objavili jednu z najstarších stavieb na svete - desaťtisíc rokov starú vežu. Pravdepodobne bola časťou opevnení chrániacich osadu, ktorej ruiny archeológovia odhaľujú. Nezvyčajnú stavbu vztýčili v 8. tisícročí p. n. I. z kameňov spojených riečnym bahnom.V tých časoch mala najstaršia veža priemer 7,5 metra a bola 9 m vysoká. Ide o druhú rovnako starú osadu v tejto oblasti ako Jericho a prvú kamennú stavbu. Odborníkov prekvapuje stavebná technika dávnych obyvateľov osady a veľkosť veže. Profesor Mazurowski z Archeologického inštitútu vo Varšave hovorí, že ide o veľmi pokročilú civilizáciu.
Veža dlho slúžila ľuďom. Hoci krátko po postavení bola vážne poškodená zakrátko ju znova postavili. Pretrvala 5 tisícročí až do ranej bronzovej éry. Stála pri významnej obchodnej ceste.K pobrežiu Stredozemného mora zvážali z Anatólie obsidián, malachit a lápis lazuli.V osade museli mať veľa bohatstva, nečudo, že ju tak pevne ohradili.Objav poľských archeológov je výnimočný, pretože doteraz sa za najstaršiu osadu považoval Catan Hayuk v Turecku: budovy obklopené múrom spred ôsmich tisícročí.Desaťtisíc rokov stará mohutná kamenná veža mení doterajšie predstavy o materiálnej kultúre tamtých čias. Podľa vedcov išlo 0 obdobie predkeramického neolitu, keď sa na Blízkom východe iba formovali prvé roľnícke kultúry: pestovanie pšenice a jačmeňa a ľudia sa práve pokúšali zdomácniť zvieratá. V Európe začali s úpravou pôdy až o päťtisíc rokov neskôr.
Sto storočí staré saharské kresby a kamenná veža obchodnej osady, stopy po dávno vymretých tajomných kultúrach, ktoré objavili poľskí vedci, sa môžu stať kľúčom k poznaniu pradávnych civilizácií, ktoré sme doteraz považovali len za mýtus (Lemúria, Atlantída, Mu).
Podľa Platóna zničila Atlantídu kataklizma okolo roku 9000 pred naším letopočtom. Čiže tisíc rokov predtým, ako bola postavená veža v Tell Quaramel. Saharské bohyne a kamenná veža môžu byť dielom dedičov po Atlantíde. Nie je od veci pripomenúť, že všetky mystické odkazy hovoria o zachránených Atlanťanoch, ktorí svoje poznanie preniesli na rôzne kontinenty; okrem iných aj do oblasti Stredozemného mora. Hovoríme o neznámom, nepreskúmanom období dejín, od ktorého nás delí obrovská priepasť času. Čo v takejto súvislosti znamená tisíc rokov?!
A ešte čosi: spomínaná oblasť je jednou z najzaľudnenejších, ktorá je v popredí záujmu vedcov. Nedávno som však videla fotografie úžasných skalných kresieb a neuveriteľných menhirov nasmerovaných na východ, ktoré pri svojej ceste do Mongolska urobil moskovský kameraman s manželkou Slovenkou, ktorá šéfuje Rerichovej spoločnosti v Indii. Ide o skutočne výnimočné kresby, ktorým zatiaľ žiaden odborník nevenoval pozornosť, nepreskúmal ich.



Článok je v sekcií - Civilizácie / Nezaradené