« Predhovor k originálu Smaragdových dosiek Thótha AtlanťanaAutomatické písmo a kresba »

Sto rokov po Titaniku

15. apríl 1912. Hovorí sa o ňom ako o dni, ktorý zrazil na kolená pýchu 20. storočia. Bude musieť byť rok 2012 opäť katastrofou, tentoraz už všeničiacou, alebo skôr slávnostným vystúpením na vyšší stupienok duchovna? Myslím, že i keď sme všetci na jednej lodi podobne ako pasažieri Titaniku, pre každého z nás môže byť plavba nech už s akýmkoľvek koncom vstupnou bránou k vyššiemu pochopeniu - k lepšiemu žitiu. Je však hrôzostrašné finále neodvratné?

Múdry kapitán nikdy neobráti loď bokom a nevystaví ju tak nebezpečenstvu zničenia poškodením väčšiny bezpečnostných komôr, skôr nasmeruje loď k problému obrneným čelom dúfajúc v čo najmenšie škody. Časť karmy je už zrelá a neodvratná, no zďaleka nie všetko je stratené. A čo pasažieri? Ostanú sa okázalo baviť až do poslednej chvíle dokazujúc tak svoj “nadhľad”, ignorujúc zhon na kapitánskom mostíku? Budú v nebezpečenstve myslieť na ženy a deti, alebo istý si svojim záchranným člnom prvej triedy dopijú pohár bourbonu a odkráčajú k stewardom na svoje miestečká? Všetci sme na jednej lodi a neexistuje úkryt, ani akákoľvek zaručená “prvá trieda”, ktorá by nás úplne odstrihla od osudu našich bratov a sestier, pokiaľ sa na ňom spolupodieľame. Sme pozemšťania so všetkými dôsledkami, ktoré na nás dopadnú možno o to tvrdšie, čím viac ich máme snahu ignorovať.

Rok 2012 sa stáva i vďaka internetovým magazínom a diskusiám jednou z najpretriasanejších tém. Niekto hovorí o konci sveta a oháňa sa proroctvami minulých civilizácií, iný zas o grandióznom vzostupe argumentujúc prakticky tými istými textami. Pre niekoho zánik, pre iného nový život, pre mnohých hoax založený na možnej pravde. A o tom to asi celé je. O pochopení. O jeho stupni…

Najznámejšie ostávajú proroctvá Mayov spolu s ich známym koncom štvrtého a začiatkom piateho Slnka. Ich kalendár prosto končí a to mnohých mätie hovoriac o konci celej civilizácie, katastrofe ohromných rozmerov a pod. Keď si uvedomíme, koľkokrát sa už ľudstvo mýlilo v interpretácii starých kultúr i ich proroctiev, nebolo by možno zlé začať prognózu budúcna pochopením minulého. Ostaňme pri Mayoch a nahliadnime i trochu do Egypta. Do fenomenálnych a veľmi málo pochopených civilizácií s obrovským posolstvom práve pre ľudí dnešného veku. Poznáte Maurice Cotterella? V jednej zo svojich úžasných kníh, “Tutanchamónovom proroctve”, vysvetľuje odkaz dvoch kultúr, vzdialených v čase i priestore, avšak prepojené vedou, ktorá vo svojej čistej pravdivosti nenecháva nikoho na pochybách. Hovoríme o tzv. Slnečnej vede.

Dve civilizácie, dvaja vládcovia, jediný odkaz. Odkaz v plnej miere žitý a v nemenšej podobe zahrnutý v ich nadčasových hrobkách. Poklady primitívnej viery, alebo skôr fatálne nepochopený nadmieru logický jazyk, ktorým ku nám hovorí múdrosť skrze tisícročia? Jazyk dvoch vládcov, mayského Pacala a egyptského Tutanchamóna…

Akiste poznáte charakteristické zobrazovanie mayských i egyptských malieb, či reliéfov. Profily postáv s výraznými očami akoby ignorujúcimi perspektívu. “Je zarážajúce, ako ľahko uveríme v takúto “umeleckú naivitu” i napriek maximálne realistickému sochárstvu z tých istých období. Archeológovia však svorne tvrdia, že Egypťania jednoducho neboli schopní vytvoriť realistické vyobrazenie ľudského profilu v dvojrozmernom reliéfe. Takže máme uveriť tomu, že ani po 3000 rokoch praxe sa to nenaučili? A prečo tak mnoho egyptských malieb zachytáva ľudské postavy s dvomi ľavými rukami?”

“Staroveká rímska socha koňa so zdvihnutou ľavou nohou naznačuje, že jazdec zahynul v bitke. Vzpínajúci sa kôň vyjadruje, že kôň i jazdec zahynuli v bitke. Zdá sa omnoho viac pravdepodobné, že “dvojruké” vyobrazenia majú podobným spôsobom vyjadrovať významnú skutočnosť, že obraz zachytáva osobu za života. Dve ľavé ruky by naznačovali, že subjekt je už “iba duša”, teda že zobrazená osoba bola fyzicky mŕtva, keď bol obraz vytváraný.” To však nie je to najšokujúcejšie odhalenie. Videli ste Gibsonove Apocalypto? Koho dnes nenapadnú v súvislosti s Maymi ako prvé krvavé beštiálne obete? Postihne podobná “nálepka” i Egypt? Pozrime sa spoločne na nástenný reliéf v chráme Ramzesa III.

“Zachytáva jednotku vracajúcu sa z bitvy, ako na chrámovú podlahu vyprázdňuje vaky s odrezanými penismi (i s varlatami) a odrezanými rukami. Archeológovia tvrdia, že takto vracajúci sa vojaci faraónovi potvrdzovali počet nepriateľov zabitých v boji. Máme to ale skutočne brať vážne?” Bez znalosti podstaty oboch kultúr nás akiste najskôr napadne vysvetlenie s nábojom tej našej, ´vyspelej´. Koľkokrát sa už stalo, že renomovaní odborníci uzavreli nejednu kapitolu dejín vysvetlením limitovaným ich vlastným pochopením? Či skrátka skôr neschopnosťou si vyspelejšie myslenie než vlastné u tak “barbarských” kultúr čo i len pripustiť?

S aspoň základnou znalosťou Slnečnej vedy nie sú správne odpovede až tak nedosiahnuteľné. Do akej miery ovplyvňuje náš život Slnko? Darca života nielen v prenesenom slova zmysle, uctievané v dávnej minulosti s akiste väčším pochopením jeho funkcie než je tomu dnes! Čo nás čaká? Pred čím nás fresky a reliéfy varujú? Opisujú udalosti, ktoré sa diali v ich čase so znalosťou ich cyklického opakovania, ktoré boli dokonca schopní presne vypočítať? “Vyobrazenie sa snaží povedať, že bitka proti neplodnosti (kombinácia rúk a penisov) bola vyhraná. Scéna na stene je datovaná do doby asi 1194-1163 pr. Kr., teda 200 rokov po vláde Achnatona. Slnečné minimum z predchádzajúcich výpočtov (viď ďalšia Cotterellova kniha ´Mayská proroctví´) trvá 187 rokov na ustálenie a potom 187 rokov na zlepšenie.”

“Vidíme tento typ komunikácie znovu a znovu v úžasných prácach Mayov, ktorí nám vo svojich reliéfoch, šperkoch a maľbách hovorili, že vidíme iba polovicu obrazu; poznanie druhej polovice vyžadovalo proces rozlúštenia využívajúci transparentnosť. Reliéfy žien sajúcich krv pri prevliekaní vlákien s ostňami skrz ich jazyky a ďalšie, zachycujúce mužov prepichávajúcich si penisy tŕňmi z kaktusov, nezobrazujú nejaký podivný ´obradný rituál púšťania krvi´, ale vyjadrujú posolstvo klesajúcej plodnosti (potrebu menštruačnej krvi) vzhľadom k zhoršujúcej sa schopnosti slnka uspokojiť potreby plodnosti. A ako inak by toto posolstvo mohlo byť odovzdané budúcim generáciám, ako je tá naša, o 3500 rokov neskôr?” Teda Štvrté slnko končí, nastupuje to Piate. Čakajú nás skrátka zmeny, na ktoré by sme mali byť pripravení, či aspoň sa o to snažiť. Náraz meteoritu, prepólovanie planéty a brutálna zmena klímy, totálna neplodnosť, alebo všetko dokopy?

“Pre Egypťanov tej doby už bolo príliš neskoro. Koniec už začal: graf slnečného žiarenia z tohoto obdobia (1350 pr. Kr.) zachytáva v tejto dobe značné minimum slnečnej aktivity (´koniec´ Slnka), ktoré spôsobilo neplodnosť u žien. Zároveň bolo doprevádzané malou dobou ľadovou, ktorá viedla k menšiemu odparovaniu vody z oceánov, celkovému úbytku zrážok, a to obzvlášť v Afrike, kde sa nachádzajú pramene Nílu, čo viedlo k obdobiu sucha a k neúrode. Keď sa zrážky objavujú, vedie chladnejšia teplota vo vyššej atmosfére k nárastu zrážkových formácií vo veľkých výškach. Zároveň nárast ionizujúceho žiarenia umožňuje preniknúť do zemskej atmosféry škodlivejšiemu žiareniu, ktoré spôsobuje genetické mutácie zárodkov v tele ženy a nárast detskej úmrtnosti. Toto všetko je uvádzané v biblii a v staroegyptskom papyruse mudrca Ipuvera:

… rieka je krv. Keď z nej niekto pije, zavrhne [ju] a trpí smädom (papyrus 2:10).
...  a všetka voda Nílu sa premenila v krv. Ryby v Níle zdochli Níl začal páchnuť a Egypťania nemohli vodu z Nílu piť (Exodus vii, 20, 21).

Po celej zemi je nákaza. Krv je všade (papyrus 2:6)
… a krv bola v celej egyptskej zemi (Exodus vii, 7:21).

… všetky zvieratá, ich srdcia plakali, dobytok nariekal kvôli stavu zeme (papyrus 5:5.)
… tu na tvoje stáda, ktoré sú na poli, na kone, na osly, na ťavy, na dobytok I na brav, doľahne Hospodinova ruka veľmi ťažkým morom (Exodus ix, 3).”

Je už možno teraz jasnejšie, o čom hovorilo ´vraždenie neviniatok´ a súvisiace udalosti... Nárast a pokles slnečného žiarenia sa dá vyjadriť aj graficky. Dlhodobý vývoj slnečnej činnosti je odvodený z výskytu uhlíka v stromoch. Viac uhlíka je absorbovaného v letokruhoch behom slnečného minima. “Slnečné minimá sú takisto vo vzťahu k malým dobám ľadovým a k indexu tvrdosti zimy. Slabšie žiarenie vedie k zníženiu plodnosti na zemi. Tutanchamónova 18. dynastia sa zrútila behom silného minima, rovnako ako mayská civilizácia o 2000 rokov neskôr.”

… brány, stĺpy a múry boli strávené ohňom (papyrus 2:10).
… dopustil Hospodin hromobitie a krupobitie. Na zem padal oheň. Tak Hospodin spustil krupobitie na egyptskú zem (Exodus ix, 23)

... zmizlo to, čo bolo včera vidieť, a zem je ponechaná slabá ako prerezávanie ľanu (papyrus 4:14).
… krupobitie potĺklo tiež všetky poľné byliny a polámalo všetko poľné stromovie (Exodus ix, 25)

… deti princov sú vrhané proti múrom. Tí, ktorí kedysi prosili o deti, teraz ležia v zemi (papyrus 4:3)
Keď nastala polnoc, pobil Hospodin v egyptskej zemi všetko prvorodené, od prvorodeného syna faraónovho, ktorý sedel na jeho tróne, až po prvorodeného syna zajatca v žalárnej kobke (Exodus xii, 29).

… kvílenie znie celou zemou, zmiešané s nárekom  (papyrus 3:14); ten, ktorý priviedol svojho brata do zeme, je všade… (papyrus 2:13)
… v celom Egypte nastal veľký krik, pretože nebolo domu, kde by nebol mŕtvy (Exodus xii, 30).

“… v celom Egypte,” píše Tutanchamón, “ sa bohovia obrátili chrbtom k tejto zemi… keď sa niekto obráti na boha s prosbou o čokoľvek, ten vôbec nepríde” (Steindorf a Seele, When Egypt Ruled the East [Keď Egypt vládol východu], 1938, str.224).

Končí Kalijuga, vek temna, najmenej duchovná časť kozmického cyklu, v ktorej sa práve nachádzame. Posledná potopa sveta zmietla z povrchu zemského všetko, čo smerovalo k ešte väčšej, vskutku duchovnej katastrofe (viď Smaragdové dosky Thótha Atlanťana). A začalo sa odznova. Predtým to bola voda, teraz by to mal byť oheň, každopádne, buďto sa zladíme s kozmickými cyklami a zariadime sa podľa nich ako najlepšie vieme v čo najväčšom súzvuku s Božím plánom, alebo sa v ústrety nezvratným zmenám poplavíme na Titaniku ignorantstva a pýchy. V takom prípade je priebeh konca jedného Cyklu viac než zrejmý a plne zaslúžený.

Komentárom obstaral: Data



Publikoval - Data
Článok je v sekcií - Proroctvá / 2012
[159] Diwinorum03.03.2010 23:26:46
V článku "Diagnóza: Indigo" je tiež jedna z možných odpovedí prečo nemá zmysel pokračovať v písaní mayského kalendáru a v článku o N. Teslovi je tiež odkaz typu: Naša planéta je inteligentná bytosť a má kolektívne vedomie. Záleží na ľuďoch ako budú myslieť. Vedci vôbec neočakávajú pokles slnečnej aktivity, ba naopak, podľa ich predpokladu by sa mala ešte zvýšiť. Okrem toho, ak už sa chceme odvolávať na Bibliu, tak tam stojí, že nikto nebude vedieť ani dňa ani hodiny kedy nastane koniec sveta.
Na tento komentár nemôžete reagovať, nieste prihlásený
[166] Crystalis28.07.2010 16:09:10
Reakcia na [159] Diwinorum - Diwinorum, máš pravdu, že sa neočakáva pokles slnečnej aktivity, naopak zvýšenie..Ale práve toto zvýšenie, môže spôsobiť peknú katastrofu..Slnečné erupcie ovplyvňujú erupciu sopiek na Zemi a ak už si počul o supersopkách, tzv. spiacich titanoch, môžeš si len predstavovať, čo nastane ak sa tieto sopky prebudia vďaka zvýšenej slnečnej aktivite.. Najznámejšia z nich je pod Yellowstonským národným parkom, vybuchovala cca kazdých 600-tisíc rokov a momentálne má už 40-tisíc rokov meškanie ale v súčastnosti je už zaznamenaný pohyb v komorách, pretože táto sopka je pozorne sledovaná, vediac aké nebezpečenstvo hrozí..Jedna z týchto supersopiek, už ľudstvo takmer vyhubila Toba, po výbuchu vychrlila 800 km kubických popola do ovzdšia a spôsobila náhlu dobu ľadovú, keďže toto neskutočné množstvo popola v atmosfére odrážalo slnečné žiarenie. Takže netreba sa báť poklesu slnečnej aktivity viac ako zvýšenia!
Na tento komentár nemôžete reagovať, nieste prihlásený
Pre komentovanie článkov musíte byť prihlásený